ŽIVOTNÉ PROSTREDIE A UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ
Úvodný príspevok ku Konventu o budúcnosti Európy Birdlife International Climate Action Network Europe European Environmental Bureau Friends of Nature International European Federation for Transport and Environment Friends of the Earth Europe Greenpeace WWF 18. apríla 2002
Úlohou Konventu o budúcnosti Európy je navrhnúť riešenia problémov v oblasti správy a riadenia v rozširujúcej sa Európskej Únii. Tieto riešenia by mali vychádzať z už dosiahnutých výsledkov, namiesto toho, aby ich ohrozovali, a to včítane výsledkov v oblasti životného prostredia. Osem medzinárodných environmentálnych organizácií, ktoré majú svoje zastúpenie v Bruseli (tzv. „Zelená G8“) a združujú vyše 20 miliónov členov a podporovateľov z Európy, víta možnosť zúčastniť sa diskusií Konventu o budúcnosti Európy (ďalej len Konvent). Zelená G8 žiada rovnakú otvorenosť aj pri medzivládnej konferencii, ktorá bude nasledovať po Konvente. Konvent a medzivládna konferencia sú významnou príležitosťou na podstatné zvýšenie previazanosti vnútornej a zahraničnej politiky Európskej Únie. Táto previazanosť politík musí byť založená na záväzkoch zakotvených v Dohode o ochrane životného prostredia a podpore udržateľného rozvoja. Zelená G8 víta príležitosti, ktoré prináša prípravný proces pred Konventom a chce prispieť k čo najširšej diskusii o úlohe EÚ pri zabezpečovaní environmentálne, sociálne a ekonomicky spravodlivejšieho modelu rozvoja pre občanov v Európe i vo svete. Vízia udržateľného rozvoja pre EÚ je základom pre koherentné riadenie, a musí sa stať východiskom pre všetky politiky EÚ v budúcnosti. Nasledujúce návrhy Zelenej G8 sú vstupným príspevkom pre Konvent. Širšia diskusia o vízii EÚ a implementácia jej záväzkov vo vzťahu k udržateľnému rozvoju by mali byť výstupmi, ktoré budú Konvent a jeho prezídium presadzovať spoločne s občianskou spoločnosťou a na ktorých sa bude Zelená G8 ochotne podielať. 1. Podporovať ciele a princípy kľúčové z hľadiska životného prostredia a udržateľného rozvoja, najmä tie, ktoré sú zakotvené v článkoch 2, 6, 174 a 228 Dohody o Európskom Spoločenstve. Uvedené články jasne formulujú ciele a princípy udržateľného rozvoja, integrácie a ochrany životného prostredia pre politiky a aktivity EÚ, a takisto poskytujú Európskej Komisii donucovacie nástroje na zabezpečenie ich efektívnej implementácie: Spoločenstvo zachová, ako jednu zo svojich úloh, aj úlohu „podporovať v rámci EÚ harmonický, vyvážený a udržateľný rozvoj ekonomických aktivít [a] vysokú úroveň ochrany a zveľaďovania kvality životného prostredia, zvyšovanie životného štandardu a kvality života, a ekonomickú a sociálnu súdržnosť a solidaritu medzi členskými krajinami“. (Článok 2) Bude zachovaná požiadavka, podľa ktorej „úlohy ochrany životného prostredia musia byť súčasťou definície a realizácie politík a aktivít Spoločenstva, najmä z pohľadu podpory udržateľného rozvoja“. (Článok 6) Politika Spoločenstva týkajúca sa životného prostredia bude naďalej zameraná na „vysokú úroveň ochrany ...založenú na princípe prevencie, princípe predbežnej opatrnosti, princípe predchádzania environmentálnych škôd prioritne na úrovni zdrojov znečisťovania a na princípe znečisťovatel platí“. (Článok 174) Bude zachovaná právomoc Európskej Komisie trvať na efektívnej implementácii legislatívy, ktorú prijali členské štáty, a to prostredníctvom podávania podnetov na sankčné postihy za opakované nedodržiavanie legislatívy prostredníctvom Európskeho súdneho dvora. (Článok 228) Akékoľvek oslabenie týchto článkov spôsobí, že environmentálne organizácie v EÚ ako aj v kandidátskych krajinách budú viesť kampaň proti výsledkom Konventu a medzivládnej konferencie. 2. Prehodnotiť 45 rokov staré, zastaralé ciele Poľnohospodárskej politiky. Poľnohospodárstvo by sa malo stať prvoradým a ústredným predmetom budúcich politických reforiem na úrovni Únie. Článok 33 Dohody sa aj naďalej sústreďuje na zvyšovanie produkcie, a preto nie je kompatibilný s aktuálnymi prioritami. Žiadame zásadnú revíziu článku 33 Dohody, ktorý upravuje ciele Spoločnej poľnohospodárskej politiky (a ktorý taktiež zahŕňa Spoločnú politiku v oblasti rybolovu), aby sa poľnohospodársky sektor dostal do súladu s požiadavkami na zabezpečenie udržateľnosti, produkcie kvalitných potravín, ochrany zdravia a životného prostredia ako aj vhodného a citlivého vidieckeho rozvoja. 3. Eliminovať jednohlasnosť v prijímaní rozhodnutí o životnom prostredí. Dohoda požaduje jednohlasnosť pri prijímaní rozhodnutí v niektorých oblastiach politík týkajúcich sa životného prostredia. Právo veta jediného členského štátu predstavuje kritickú prekážku na ceste pokroku v záležitostiach, ako je napríklad uhlíková/energetická daň. Je načase eliminovať požiadavku jednohlasnosti v článku o životnom prostredí (Článok 175 (2)) a prijať príslušné úpravy v Článku 99 Dohody. Prijímanie rozhodnutí v otázkach životného prostredia by malo byť založené na hlasoch kvalifikovanej väčšiny a v súlade s výsledkom hlasovania v Európskom Parlamente. 4. Rozšíriť kompetencie Európskeho súdneho dvora aj na prípady týkajúce sa životného prostredia. Dohoda už príliš dlho bráni občanom Európy a ich organizáciám napádať významné rozhodnutia Európskej Komisie (a iných orgánov EÚ) týkajúce sa životného prostredia prostredníctvom Európskeho súdneho dvora. Nerovnováhu medzi právami občanov v ich domovských krajinách a na európskej úrovni treba odstrániť. Neexistuje žiadny dôvod chrániť Európsku Komisiu pred zodpovednosťou za jej vlastné rozhodnutia. Aarhuská konvencia, podpísaná Európskou Úniou 25. júna 1998, zaväzuje jej signatárov k tomu, aby umožnili prístup k spravodlivosti v záležitostiach týkajúcich sa životného prostredia, a to aj na úrovni EÚ. Takýto prístup navyše povedie k lepšej ochrane životného prostredia, pretože v praxi sa prejaví v dôslednejšom plnení environmentálnych záväzkov zo strany týchto inštitúcií. „Ústavný“ poriadok navrhnutý Konventom by mal v každom prípade odstrániť tento nedostatok v súčasne platných vzťahoch v rámci EÚ. 5. Zahrnúť environmentálne práva do Charty základných práv. Ak by sa Charta stala súčasťou Dohody, článok, týkajúci sa životného prostredia, musí byť pozmenený tak, aby bol formulovaný ako právo. Aarhuská konvencia ako aj viaceré národné ústavy dnešný i budúcich členských štátov uznávajú právo na čisté a bezpečné životné prostredie. Článok Charty, týkajúci sa životného prostredia, je ale v jeho súčasnom znení iba zmesou prevzatých termínov a fráz pochádzajúcich z viacerých dôležitých článkov Dohody. Charta ako súčasť Dohody bude mať zmysel iba vtedy, ak bude vyjadrovať práva. V žiadnom prípade by existujúce environmentálne články Dohody nemali byť nahradené ani modifikované ustanoveniami Charty. 6. Zahrnúť požiadavku na širokú, otvorenú a včasnú účasť verejnosti. Aktívna zaangažovanosť európskych občanov na tvorbe politík EÚ je podmienkou pre to, aby EÚ mohla úspešne uspokojovať rozdielne záujmy jej občanov. Až príliš veľa európskych občanov vníma inštitúcie EÚ a rozhodovanie v EÚ ako vzdialené, byrokratické, zložité a uzatvorené. Aby sa to zmenilo, inštitúcie a rozhodovacie procesy sa musia stať transparentnejšími. Jedným zo spôsobov, ako zvýšiť transparentnosť EÚ, je požadovať od Európskej Komisie (a ostatných orgánov), aby včas informovala verejnosť o začatí prác na tvorbe akejkoľvek politiky, zákona alebo iného rozhodnutia, a aby prizvala občanov a ich organizácie k pripomienkovaniu príslušnej politiky alebo legislatívnej iniciatívy. K dispozícii je viacero modelov konzultácií, vrátane verejných zhromaždení, híringov (v Bruseli a v členských štátoch), stretnutí s občanmi a zástupcami organizácií, elektronických i tradičných spôsobov sprostredkovania informácií a prijímania pripomienok. Dohoda by mohla obsahovať aj všeobecné ustanovenie, ktoré by sa vypracovalo aj pre jednotlivé inštitúcie a orgány podobným postupom, aký sa uplatnil pri prijímaní článku 255 o prístupe verejnosti k dokumentom. Vychádzajúc z pozitívneho vplyvu, ktorý princíp účasti verejnosti bude mať na kvalitu a prijateľnosť politík EÚ, jej legislatívy a iných rozhodnutí, EÚ by sa mala okrem podpory a sprostredkovania účasti občianskych organizácií angažovať aj organizoavním súvisiacich podporných programov. 7. Nestanovovať pevné vymedzenie kompetencií. Princíp subsidiarity sa pôvodne nachádzal aj v environmentálnom článku Dohody. Maastrichtskou dohodou sa princíp subsidiarity presunul do všeobecných ustanovení Dohody. V oblasti životného prostredia existuje dlhodobá skúsenosť s individuálnym hodnotením uplatňovania princípu subsidiarity pre každú novú iniciatívu. Súčasné platné ustanovenia poskytujú dostatočnú kontrolu a flexibilitu, a preto nepotrebujú revíziu. Zavedenie stabilného zoznamu kompetencií by „zmrazilo“ rozdelenie zodpovedností spôsobom, ktorý by mohol brániť EÚ efektívne reagovať na nové alebo zmenené okolnosti. To by bolo obzvlášť nešťastné v oblasti životného prostredia, berúc do úvahy cezhraničný charakter množstva environmentálnych problémov a tiež stabilnú verejnú podporu medzinárodných kampaní na ochranu životného prostredia. 8. Rozšíriť pravidlá transparentnosti na všetky orgány EÚ. EÚ nedávno prijala pravidlá prístupu verejnosti k dokumentom pre jej tri hlavné zákonodarné inštitúcie (Komisiu, Parlament a Radu). Tieto pravidlá by mali byť rozšírené na všetky inštitúcie a orgány EÚ. 9. Zrušiť utajovanie v Rade Ministrov. Je bezpochyby najvyšší čas žiadať, aby pojednávania a konania Rady Ministrov týkajúce sa legislatívy, rezolúcií alebo iných rozhodnutí, boli verejné. Argument, že „politické obchody“ sa tak presunú do kuloárov, môže síce byť správny, ale to isté možno povedať aj o národných parlamentoch, ktoré sa stretávajú a rokujú verejne. Uprednostňujeme možnosť vedieť, kto, kedy a čo povedal a ako členské štáty hlasujú, namiesto súčasných netransparentných rokovacích procesov Rady. 10. Nerozširovať úlohu ECOSOCu ako reprezentanta občianskej spoločnosti. Ekonomický a sociálny výbor (Economic and Social Committee – ECOSOC) nereprezentuje občiansku spoločnosť a preto nesúhlasíme s tým, aby mu bola takáto rola prisudzovaná. Či si ECOSOC udrží v očiach sociálnych partnerov (zamestnávateľov a odborov) svoju hodnotu, je otázka, ktorá musí byť riešená nimi. Čo sa týka nás - občianskych organizácií - radšej budeme venovať svoju energiu pokusom o informovanie a ovplyvňovanie verejných inštitúcií, než sa angažovať vo vládami menovaných a na konsenze založených poradných orgánoch. 11. Posilniť existujúce inštitúcie. Podporujeme zvyšovanie transparentnosti a demokratického fungovania existujúcich inštitúcií cestou rozširovania kompetencií poradných orgánov, akými sú napr. ECOSOC alebo Výbor Regiónov. Vytvorenie „Senátu“ zloženého z členov národných parlamentov považujeme za nežiadúce oslabovanie pozície Európskeho parlamentu. Podporujeme rozširovanie spolurozhodovacej sily Európskeho parlamentu, ako aj jeho (obmedzené) právo iniciatívy. 12. Zrušiť dohodu Euroatom. Dohoda Euroatom v jej súčasnej podobe musí byť zrušená. Jej zámer uprednostňovať využívanie jadrovej energie pred inými formami energie by mal byť okamžite nahradený cieľom chrániť ľudské zdravie a životné prostredie pred rizikami vyplývajúcimi z využívania jadrovej energie.
Podpísané organizácie Zelenej G8:
BirdLife International Rue de Toulouse, 22 B – 1040 Bruxelles Belgium Tel: 32 2 230 08 30 e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
Climate Action Network Europe Rue de la Charité, 48 B – 1210 Bruxelles Belgium Tel: 32 2 52 20 e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
European Environmental Bureau (EEB) Bld. de Waterloo, 34 B – 1000 Bruxelles Belgium Tel: 32 2 289 10 90 e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
Friends of the Earth Europe (FoEE) Rue Blanche, 29 B – 1060 Bruxelles Tel: 32 2 542 01 80 e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. International
Friends of Nature Diefenbachgasse 36 A – 1150 Wien Austria Tel: 43 1 892 38 77 e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
Greenpeace International European Unit Chaussée de Haecht, 159 B – 1030 Bruxelles Belgium Tel: 32 2 280 14 00 e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
T & E The European Federation Bld. de Waterloo, 34 Belgium Tel: 32 2 502 99 09 e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
World Wide Fund for Nature European Policy Office Avenue de Tervuren, 36 B – 1040 Bruxelles Belgium Tel: 32 2 743 88 00 e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.