November 2002
Na konferencii “Miliardy pre trvalú udržateľnosť? - finančné aspekty vstupu”, ktorú v dňoch 25. a 26. novembra 2002 na pôde Európskeho parlamentu organizujú európska vetva Priateľov Zeme (FoEE) a sieť organizácií v strednej a východnej Európe CEE Bankwatch Network (CEE BWN), bude prezentovaná publikácia o skúsenostiach s využívaním predvstupovej pomoci.
ÚVOD
Európska vetva Priateľov Zeme (FoEE) a sieť organizácií v strednej a východnej Európe CEE Bankwatch Network (CEE BWN) začali v roku 2000 analyzovať pomoc EÚ kandidátskym krajinám. Ich spoločný projekt s názvom "Miliardy pre trvalú udržateľnosť? - finančné aspekty vstupu" sa zameriava na tri hlavné predvstupové finančné nástroje EÚ v ôsmich kandidátskych krajinách: ISPA (životné prostredie a doprava), SAPARD (poľnohospodárstvo a vidiecky rozvoj) a Phare 2000 (budovanie inštitúcií, ekonomická a sociálna kohézia). Tieto tri fondy výrazne ovplyvňujú vývoj ekonomík i stav životného prostredia v kandidátskych krajinách, keďže poskytujú finančné prostriedky na výstavbu infraštruktúry a na projekty v sektoroch energetiky, poľnohospodárstva a životného prostredia. Preto považujeme za veľmi dôležité, aby sa tieto finančné nástroje využívali v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja. Vzhľadom na to, že krajiny, ktorých sa to týka - Bulharsko, Česká republika, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko a Slovensko - sa stále nachádzajú v etape prechodu od totalitných režimov k fungujúcim demokraciám, je zároveň veľmi dôležité, aby boli fondy EÚ spravované transparentným spôsobom za účasti a pod dohľadom verejnosti. Za takýchto okolností môžu fondy pomôcť kandidátskym krajinám pri budovaní občianskej spoločnosti pripravenej na vstup do Európskej únie. Počas troch rokov sme publikovali tri aktualizácie materiálu "Miliardy pre trvalú udržateľnosť?", ktoré odhalili pozitívne aj negatívne trendy. Monitorovali sme predvstupové fondy a ak to bolo možné, zúčastňovali sme sa na prebiehajúcich procesoch. Poukazovali sme na nedostatky a predkladali riešenia. Zodpovedných predstaviteľov v Bruseli sme upozorňovali na alarmujúce prípady zneužívania fondov a deštrukcie životného prostredia a pomáhali sme iným MVO angažovať sa v problematike predvstupových fondov a príprav na následné využívanie štrukturálnych fondov. Naša najnovšia publikácia obsahuje osem prípadových štúdií a odporúčania. Hľadali sme odpovede na otázky, ako celý proces stransparentniť a ako možno predísť zneužívaniu fondov, ako zapojiť verejnosť do rozhodovania, ako využiť tieto fondy na zlepšenie kvality prostredia namiesto toho, aby mu škodili, a ako ich využívať efektívnejšie. Veríme, že naše podnety prispejú ku skvalitneniu správy predvstupových fondov a pomôžu jednotlivým krajinám pripraviť sa na využívanie štrukturálnych a kohéznych fondov po ich vstupe do EÚ. Naším cieľom je dosiahnuť, aby sa využívali v súlade s potrebami ochrany životného prostredia, transparentne a efektívne a aby podporovali rozvoj demokracie a trvalo udržateľnej spoločnosti v budúcich členských štátoch Európskej únie.
ZISTENIA
1. Environmentálne aspekty Environmentálne otázky súvisiace s predvstupovými fondami sú prirodzene stredobodom nášho záujmu a hlavným dôvodom našej činnosti v rámci projektu "Miliardy pre trvalú udržateľnosť?". Európska únia formálne požaduje integráciu environmentálnych princípov do všetkých oblastí, je však ešte potrebné to premietnuť do praxe. Nie vždy sa v projektoch financovaných z fondov EÚ rešpektujú environmentálne štandardy EÚ. Štruktúra fondov je navyše koncipovaná tak, že väčšina projektov len rieši dôsledky znečistenia (napr. skládky odpadu), namiesto toho, aby stimulovala k aktívnejším prístupom (napr. k recyklácii odpadov a k znižovaniu ich tvorby). Fondy uprednostňujú veľké, technicky náročné projekty pred projektami menšieho rozsahu. Tlak zvonka často zatláča do úzadia environmentálne princípy deklarované EÚ. Vidíme to v prípade tlaku na dokončenie transeurópskej diaľničnej siete na úkor environmentálne prijateľnejších spôsobov dopravy s často bezprostredným dopadom na hodnotné prírodné územia, ako je to v prípade diaľnice Struma v Bulharsku alebo diaľnice D8 v Českej republike.
2. Účasť verejnosti Účasť verejnosti na rozhodovaní je kľúčom k funkčným demokraciám, pretože dáva občanom pocítiť, že sú súčasťou rozhodovania o konkrétnych projektoch, ktoré sa ich týkajú. Bohužiaľ, len program SAPARD vo svojich smerniciach explicitne uvádza princíp účasti verejnosti, avšak aj v tomto prípade sú zúčastnení zástupcovia "verejnosti" väčšinou predstaviteľmi neziskových organizácií vytvorených priemyslom. Miera a kvalita účasti verejnosti tak závisí od vôle jednotlivých vládnych inštitúcií a ich úradníkov, čo má rôzne dôsledky. Niektoré krajiny sú na tom lepšie ako ostatné, celkove však je účasť verejnosti na rozhodovaní nedostatočná. Aj v prípadoch, kedy to legislatíva umožňuje, vágne formulácie typu "v primeranej miere", účasť verejnosti komplikujú. Formálna a obmedzená účasť občanov vytvára zdanie demokratického procesu. MVO a verejnosť veľmi často dostanú iba limitovaný čas na preštudovanie a pripomienkovanie dôležitých dokumentov, čo vytvára časový stres, ktorý neumožňuje adekvátnu a plnohodnotnú účasť. Pozitívne trendy sú väčšinou až výsledkom tlaku MVO. Takto sa napríklad zástupcovia MVO stali členmi environmentálnych monitorovacích výborov pre ISPA v Bulharsku, Českej republike, Litve a v Poľsku. Účasť verejnosti nie je možná bez primeraného prístupu k informáciám. Aj v tomto smere sme zaznamenali rôzne výsledky, vo väčšine prípadov negatívne. Niekedy boli k dispozícii len dokumenty, ktoré nedopatrením unikli na verejnosť, inokedy boli k dispozícii len originály v angličtine, prípadne ich nekvalitné preklady. Úrady nezvládli využívanie najdôležitejšieho nástroja na šírenie informácií - internetu - a často až po naliehaní MVO sprístupnili na webe najdôležitejšie dokumenty.
3. Inštitucionálne kapacity Posledná aktualizácia publikácie “Miliardy pre trvalú udržateľnosť?” otvára otázky o pripravenosti národných vlád a ich aparátov efektívne a transparentným spôsobom zvládnuť manažment pomoci z EÚ. Na pozadí jedného z najhorších korupčných prípadov medzi kandidátskymi krajinami poukazujeme na to, ako nedostatočná kontrola zo strany EÚ umožnila úzkej skupine jednotlivcov na Slovensku nasmerovať predvstupovú pomoc v rozpore s verejným záujmom. Naše poznatky poukazujú na nevyhnutnosť silných a schopných inštitúcií zodpovedných voči verejnosti a umožňujúcich nezávislú a verejnú kontrolu. Paradoxne, časť predvstupových fondov (hlavne Phare) bola vyhradená práve na tento účel - na budovanie stabilných inštitucionálnych kapacít garantujúcich demokraciu a vládu zákona. Identifikovali sme viacero spoločných prekážok, ktoré stáli v ceste rozvoju inštitucionálnych kapacít. Patria k nim recyklácia neschopných úradníkov z jedného oddelenia do druhého, a to aj v prípadoch, kedy na svojich predchádzajúcich postoch preukázali hrubú nekompetentnosť; prekrývajúce sa alebo nejasne definované kompetencie a náplň práce úradníkov i celých úradov; slabý monitoring a kontrola; vytváranie stavu organizovaného chaosu. Absencia jasných pravidiel upravujúcich účasť verejnosti a transparentnosť tieto problémy iba prehlbovali.
ODPORÚČANIA
Na základe našich zistení sme vypracovali celý rad systémových odporúčaní na zlepšenie využívania predvstupových fondov. Patria k nim integrácia environmentálnych hodnôt, kvalitnejšia účasť verejnosti, vyššia kvalita manažmentu predvstupovej pomoci a vytváranie právneho a inštitucionálneho rámca pre následnú správu štrukturálnych fondov. Predkladáme aj viaceré konkrétne odporúčania. Smernice pre predvstupové fondy treba prehodnotiť v duchu Stratégie EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj. Národné politiky musia podliehať strategickému hodnoteniu vplyvou na životné prostredie. Transparentnosť a účasť verejnosti na rozhodovaní by sa mali stať kľúčovými kritériami pre poskytnutie finančnej podpory. Ak sa majú fondy využívať rozumne, EÚ musí umožniť nielen transfer zdrojov, ale aj know-how. MVO potrebujú podporu, aby mohli vykonávať svoju nezastupiteľnú úlohu pri výkone verejnej kontroly a poskytovaní spätnej väzby. Ďalšie odporúčania podrobne analyzujú potrebu reštrukturalizácie a reorganizácie štátnych úradov s cieľom zabrániť podobným korupčným škandálom, k akým došlo v prípade Slovenska. EÚ musí poskytnúť možnosti školenia a zdroje na zvyšovanie schopností štátnych úradníkov spravovať finančnú pomoc. Nezávislé inštitúcie by mali získať viac kompetencií (hlavne v oblasti prijímania a kontroly štátnych úradníkov). Financovanie a kontrahovanie treba decentralizovať a programovanie projektov striktne oddeliť od ich implementácie. Účasť verejnosti je účinnou prevenciou proti korupcii. Je potrebné zriaďovať monitorovacie výbory s účasťou verejnosti, ktoré budú sledovať výber a realizáciu projektov financovaných z EÚ. Žiadame tiež včasné zverejňovanie dokumentov s cieľom umožniť verejnosti kontrolovať a pripomienkovať návrhy projektov. Celý proces, od výberu projektov po ich záväznú implementáciu, musí byť transparentnejší a musí umožňovať kontrolu verejnosti.
Viac informácií o tejto problematike i o konkrétnych odporúčaniach na zlepšenie fungovania predvstupových fondov získate z našej publikácie “Miliardy pre trvalú udržateľnosť ? Ako môžeme robiť veci lepšie - skúsenosti z využívania predvstupových fondov”
Súvisiace materiály: Miliardy pre trvalú udržateľnosť ?
- 1. verzia: www.bankwatch.org/downloads/billionstoeec.pdf Miliardy pre trvalú udržateľnosť ?
- 2. verzia: www.bankwatch.org/downloads/billions2.pdf Miliardy pre trvalú udržateľnosť ?
- 3. verzia: www.bankwatch.org/downloads/billions3-susttheory.pdf
Brožované vydanie publikácie získate u Magdy Stoczkiewicz: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.