Časť 13: Obce a mestá sa musia pripraviť na prevzatie zodpovednosti za vodárenské podniky

V dvanástich častiach nášho seriálu sme prinášali informácie o potenciálnych prínosoch a rizikách transformácie vodárenských podnikov. Pozitívnou zmenou je, že po dokončení transformácie budú obce nielen formálne zodpovedné za dodávku pitnej vody a odkanalizovanie odpadových vôd, ale budú zabezpečovanie týchto služieb aj priamo ovplyvňovať. Pre spotrebiteľov - obyvateľov miest a obcí - to bude znamenať aj možnosť kontroly týchto služieb a zabezpečovania verejných záujmov prostredníctvom svojich poslancov v obecných a mestských zastupiteľstvách.

Zabezpečenie vodárenských služieb - vec verejná Koncepcia transformácie podnikov vodární a kanalizácií, ktorú schválila vláda SR, sa však zaoberá iba spôsobom odovzdania majetku vodární a vôbec sa nezaoberá tým, ako budú samosprávy na vykonávanie svojích kompetencií pripravené. Vláda tým takmer doslovne „hodila“ mestá a obce do vody a tvári sa, že je jej jedno, či sa za takýchto podmienok naučia dobre plávať. Na bedrách samospráv tak ostáva hlavný problém - zabezpečenie verejných záujmov, medzi ktoré patrí najmä: - dosiahnutie primeraného stupňa zásobovania obyvateľstva pitnou vodou v primeranom množstve a kvalite; - dlhodobá stabilita služieb bez ohľadu na to, kto ich prevádzkuje; - zabezpečenie prevádzky za mimoriadnych hygienicko-epidemiologických situácií; - dosiahnutie ekonomickej efektívnosti prevádzky pri súčasnej cenovej dostupnosti vodárenských služieb pre rôzne vrstvy obyvateľstva; - efektívne využívanie existujúcich vodných zdrojov, pričom prednosť by malo mať znižovanie strát vo vodovodoch a ochrana a sanácia znečistených zdrojov pred budovaním nových; - ochrana vôd pred znečistením komunálnymi odpadovými vodami; - regulácia ceny za dodávku pitnej vody a za odkanalizovanie odpadových vôd; atď. Na to, aby obecné a regionálne samosprávy vedeli túto úlohu zvládnuť, si budú musieť sformulovať vlastnú regionálnu vodohospodársku politiku a do nej verejné záujmy pevne zakotviť. Riziko súkromného prevádzkovania verejných vodovodov a kanalizácií Riziká transformácie vyplývajú práve z nepripravenosti obcí na prevzatie zodpovednosti za vodárenské služby. Túto ich slabú pozíciu sa budú snažiť využiť súkromné vodárenské spoločnosti na to, aby získali prevádzkové zmluvy alebo majetkový podiel v regionálnych vodárenských spoločnostiach (RVS). Účasť súkromného sektora na prevádzkovaní verejných vodovodov a kanalizácií sa neraz považuje za automaticky prospešnú alebo dokonca nevyhnutnú. Argumentuje sa pritom skúsenosťami súkromných prevádzkovateľov, ich vyššou efektivitou v porovnaní s verejnými prevádzkovateľmi, pozitívnym vplyvom konkurencie, skvalitnením poskytovaných služieb a ich lepším prístupom k zabezpečeniu financovania. Mnohé príklady z rôznych krajín, včítane okolitých krajín s porovnateľným spoločensko-ekonomickým kontextom však dokumentujú, že takáto argumentácia má skôr charakter mýtov než tvrdení s reálnym základom. Napríklad pozitívny vplyv konkurencie v čiste monopolnom prostredí vodárenských služieb jednoducho neexistuje. Súkromná firma má prioritný záujem vytvárať zisk a tomu podriaďuje aj svoju stratégiu. Veľa prípadov z krajín strednej a východnej Európy hovorí, že ak sa obciam nepodarí účinne kontrolovať prevádzku vodární a regulovať správanie súkromného prevádzkovateľa (a to sa darí iba málokedy), dochádza k ohrozeniu verejných záujmov, napríklad neúmerným zvyšovaním cien vody. Hlavnú zodpovednosť v tomto smere nesú práve obce, pričom súkromní prevádzkovatelia vodárenských služieb sú vždy dostatočne krytí podpísanými dhodobými zmluvami, ktoré sú často formulované tak, že uprednostňujú súkromné záujmy pred verejnými. Ani Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý bude u nás poslednou inštanciou pri schvaľovaní cien vodárenských služieb, zrejme nebude môcť zabrániť zvyšovaniu cien, pretože bude iba kontrolovať tzv. oprávnené náklady prevádzkovateľov. Veľké nadnárodné firmy, ktoré sa na Slovensku už teraz uchádzajú o prevádzkovanie vodárenských služieb, majú totiž prostredníctvom svojich dcérskych a sesterských spoločností dostatok možnosti na ovplyvňovanie výšky nákladov a preto bude len veľmi ťažké určiť, či je cena za služby nadhodnotená. Skúsenosti s privatizáciou vodárenstva vo svete môžu byť pre nás zdrojom poučenia. Privatizácia (či už priamo majetkovou účasťou alebo prevádzkovými zmluvami) mala vážne dôsledky nielen pre spotrebiteľov, ale aj pre obce samotné. Rapídny rast cien pri neraz stagnujúcej úrovni služieb na jednej strane je sprevádzaný okliešťovaním možností obcí zabezpečiť ich dostupnosť a kvalitu. Príčinou sú zle stanovené zmluvné podmienky a absencia mechanizmov na ich presadzovanie, predovšetkým však nedostatočná pripravenosť obcí čeliť záujmom súkromných firiem. Spoľahlivou cestou na vymáhateľné a verejne kontrolovateľné zabezpečovanie verejných záujmov je preto ponechanie plnej kontroly nad prevádzkou RVS v rukách samospráv. Verejné vodárenstvo – perspektívna cesta vpred Ako sme v jednotlivých častiach nášho seriálu ukázali, verejne prevádzkované vodárne v celom svete dominujú. Investičné prostriedky získavajú verejné vodárne z rovnakých zdrojov ako súkromné vodárenské spoločnosti (t.j. z domácich i zahraničných rozvojových i komerčných bánk, vládnych fondov alebo na trhoch s obligáciami). Výhodou obcí ako vlastníkov a prevádzkovateľov oproti súkromným vodárenským spoločnostiam je, že nemusia vytvárať zisk za každú cenu a namiesto toho sa môžu sústrediť na rozvoj vodárenských systémov a rozsahu, kvality a dostupnosti služieb pre spotrebiteľov. Jedným zo spôsobom skvalitňovania vodárenských služieb je vytváranie partnerstiev verejných subjektov. Mestá, ktoré majú skúsenosti z verejného prevádzkovania vodární, môžu poskytovať slovenským samosprávam konzultácie a poradenské služby, pomoc pri príprave odborníkov pri posilňovaní vlastného manažmentu a pri získavaní technických zručností, prípadne im môžu asistovať pri získavaní investičných prostriedkov. Slovenské RVS môžu zvládnuť reformu vodárenstva s pomocou zahraničných verejných vodárenských spoločností, pričom môžu využívať finančnú pomoc napríklad z fondov a špeciálnych twinningových programov EÚ. Vyhnúť sa chybám Aj keď súčasný stav slovenského vodárenstva nie je uspokojivý, jeho riešením by mala byť dôsledná reforma, ktorá by sa nemala zredukovať na odovzdanie správy RVS zahraničným súkromným korporáciám. Pri rozhodovaní o budúcnosti vodární by sa obce mali riadiť nasledovnými zásadami: - Cieľom reformy vodárenstva je zabezpečenie jasne definovaných verejných záujmov; - Vždy je potrebné najprv predložiť a zvážiť alternatívu verejne spravovaných vodární; - Všetky návrhy na účasť súkromného sektora je treba posudzovať vo vzťahu k modelu verejne spravovaných vodární, a to prostrednítcvom transparentného procesu s účasťou občanov; - Je bezpodmienečne potrebné vyhnúť sa akémukoľvek utajovaniu zmlúv a rokovaní so súkromnými spoločnosťami.

Zostavil: Ing. Roman Havlíček (Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.).