12. časť: Vývoj v strednej Európe potvrdzuje obavy z dopadov privatizácie vodární Transformácia bývalých štátnych podnikov vodární a kanalizácií v strednej a východnej Európe sa uberá dvoma rôznymi smermi: samosprávnym prevádzkovaním vodární na jednej strane a privatizáciou na strane druhej.
Tam kde prevádzku vodárenských podnikov sprivatizovali - v niektorých prípadoch aj napriek efektivite, ziskovosti a finančnému zabezpečeniu existujúcich komunálnych vodárenských spoločností - doterajší vývoj ukazuje, že súkromný záujem o čo najväčší zisk sa dostáva do konfliktu s verejným záujmom na zabezpečení dostupných a kvalitných vodárenských služieb. Privatizácia pražských vodární môže až zdvojnásobiť poplatky za vodu Najväčšou privatizačnou kauzou je predaj 66% akcií Pražských vodovodov a kanalizácií (PVK) konzorciu firiem Vivendi Water a Anglian Water v januári minulého roka za 6,1 mld. českých korún (174 mil. EUR). Toto konzorcium zároveň získalo licenciu na prevádzkovanie pražských vodární do roku 2013. Podľa českého Fondu národného majetku, ktorý privatizáciu organizoval, bola pri rozhodovaní najdôležitejšia ponúknutá cena. V poradí druhá bola ponuka 3,1 mld. Kč od International Water/United Utilities a tretia spoločnosť Suez Lyonnaise des Eaux ponúkala 2,6 mld. Kč. Vivendi bola za túto transakciu ostro kritizovaná svojimi konkurentmi, ktorí tvrdia, že ponúknutá cena bola trikrát vyššia ako odhady expertov. Vivendi bola tiež obvinená zo zámerného nadhodnotenia investícií potrebných pre dosiahnutie štandardov EÚ. Zatiaľ čo konkurenčné firmy odhadovali náklady na rekonštrukciu čistiarní odpadových vôd na 30 mil. USD, Vivendi uvádzala 120 mil. USD. Ak by sa teda mala investícia konzorciu Vivendi/Anglian Water vrátiť do skončenia platnosti licencie, musel by ročný čistý zisk PVK presiahnuť 1,4 mld. Kč a tarify pre odberateľov, ktoré sú dnes 33 Kč za m3 dodanej a odkanalizovanej vody, by sa museli minimálne zdvojnásobiť. Vivendi však sľubuje, že zvyšovanie ceny bude v najbližších troch rokoch iba kryť infláciu. Vysokú investíciu odôvodňuje jej strategickým významom, pretože pomôže firme pri ďalšej expanzii v strednej a východnej Európe. Z dlhodobého hľadiska je však zrejmé, že túto privatizáciu aj tak zaplatia odberatelia v účtoch za vodu, či už v Prahe alebo v iných mestách, kde Vivedni vodárne prevádzkuje alebo kde sa chystá kúpiť podiel. Konkurenčný boj medzi súkromnými vodárňami ohrozuje ceny vody Nadnárodné vodárenské spoločnosti vo vzájomnom boji o český trh siahajú aj po tak citlivých zbraniach, akými sú zvyšovanie cien vody pre vodárenské systémy, v rukách konkurentov alebo - tak ako v prípade Berounska - dokonca aj zastavenie jej dodávok. Najvyhrotenejšia situácia je tam, kde v jednej oblasti ovplyvňujú výšku vodného a stočného súperiace firmy. Podľa českých médií sa podnik vodární a kanalizácií (VaK) v Beroune dva roky po jeho privatizácii firmou Anglian Water dostal pod tlak spôsobený zvyšujúcou sa cenou vody z vodárenskej nádrže Želivka, ktorej predaj kontroluje Vivendi Water. VaK Beroun by mal platiť o viac než 20 % vyššiu cenu za vodu než iné porovnateľné okresy. Vivendi však tvrdí, že cena, ktorú účtuje VaK Beroun, je "tržne prijateľná". VaK Beroun odmieta zvýšenú cenu platiť a tak obyvateľom Berounska hrozí, že im Vivendi úplne zastaví kohútiky. Podobne v spoločnosti Aqua Příbram, ktorá si nedávno vybrala ako prevádzkovateľa americkú firmu OMI, sa schyľuje k skokovému zvýšeniu cien vody. Vivendi, ktorá predtým prevádzkovala vodárne v meste Příbram, prehrala nový tender a prišla o prevádzkovú zmluvu. Keďže firma Vivendi predpokladala, že aj naďalej bude poskytovať vodárenské služby pre celý okres včítane mesta Příbram, doteraz nemerala spotrebu vody zvlášť pre mesto a ostatné obce. Teraz však chce na odovzdávacích miestach namontovať vodomery, aby zistila, koľko vody spotrebuje Příbram. Pretože z vodovodných sietí sa miestami stráca až 50 % vody, odberatelia v meste Příbram budú musieť platiť za všetku dodanú vodu, vrátane tej, ktorú vôbec nedostanú, čo povedie k zvýšeniu ceny vody až o 20%. Aj keď ceny vodného a stočného sú v Českej republike štátom regulované, vodárenské spoločnosti si môžu svoje náklady zahrnúť do spotrebiteľských cien. Preto je iba otázkou času, kým si firmy ako VaK Beroun či Aqua Příbram začnú finančné tlaky konkurentov kompenzovať v cenách pre odberateľov. Finančné manipulácie v Talline V januári 2001 získala spoločnosť International Water za 80 mil. EUR vyše 50-percentný podiel vo vodárenskej spoločnosti zásobujúcej vodou hlavné mesto Estónska Tallin. Prostriedky získané z privatizácie chcelo použiť na zníženie svojej zadĺženosti. Po privatizácii došlo zo strany zahraničného prevádzkovateľa vodární k finančným manipuláciám s dodatočnými platbami za odvod dažďovej vody, zvyšovaním cien, vyplácaním dividend a odmenami pre členov dozornej rady. (Podľa informácií Ministerstva pôdohospodárstva táto firma robí v súčasnosti poradcu pre transformáciu vodárenstva na Slovensku.) International Water v marci 2001 ponúkla členom dozornej rady tallinských vodární 1000 USD za účasť na každej schôdzi dozornej rady a tiež letecký zájazd do Londýna. To je bežný spôsob, ako si veľké firmy zabezpečujú súhlas s nepopulárnymi opatreniami, ktoré plánujú predložiť. V máji 2001 vodárenská spoločnosť požiadala mesto, aby schválilo platbu za odvádzanie zrážkovej vody vo výške 2,2 mil. USD v roku 2001 a 2,6 mil. USD po ďalšie štyri roky. Mesto pred privatizáciou takýto poplatok vodárňam nikdy neplatilo, pretože náklady na odvádzanie zrážkovej vody už boli zahrnuté v poplatkoch. Spoločnosť argumentovala tým, že zákon, ktorý vstúpil do platnosti niekoľko rokov predtým, zakazoval zahŕňať do poplatkov za vodu náklady, ktoré nie sú priamo spojené s príslušnou službou. Ak by mesto návrhu firmy vyhovelo, znamenalo by to, že za jednu službu by súkromné vodárne dostali zaplatené dvakrát. Ďalšia zmena sa týkala cien. Mestská rada pôvodne deklarovala, že nedopustí, aby v roku 2001 došlo k zvýšeniu cien vodného a stočného. Už v januári 2001 však stratila kontrolu nad plnením tohto sľubu, pretože právo súkromnej spoločnosti zvýšiť ceny sa stalo súčasťou privatizačnej zmluvy. Následne v máji toho istého roku sa vodárne a mesto dohodli na zvýšení cien za vodné a stočné o 50 % v priebehu štyroch rokov s cieľom zabezpečiť financovanie budúcich investícií do čistenia odpadovej vody. Podľa jedného z členov Komisie na ochranu spotrebiteľov pri mestskom zastupiteľstve, ktorá sa mala k veci vyjadriť, však komisia nemala dostatok času na to, aby mohla preštudovať kalkuláciu cien a potvrdiť oprávnenosť zvýšenie cien. Na dôvažok, v máji 2001 dozorná rada vodární odporučila valnému zhromaždeniu spoločnosti vyplatenie dividend vo výške 10,3 mil. USD zo zisku, ktorý spoločnosť dosiahla počas posledných rokov. Dlhodobo udržateľnú alternatívu k privatizácii vodární predstavujú komunálne podniky vodární a kanalizácií. V poľských, ale aj maďarských a pobaltských mestách, v ktorých si samosprávy ponechali prevádzku vodárenských podnikov, sa podarilo udržať verejnú kontrolu nad zabezpečovaním verejných záujmov. Konkrétne príklady efektívnych komunálnych vodárenských podnikov v strednej Európe sme opísali v 9. časti tohto seriálu.
Zostavil: Ing. Roman Havlíček (Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.).