7. časť: VEREJNÉ VODÁRENSTVO - CESTA VPRED
Vo väčšine vyspelých i rozvojových štátov je zásobovanie vodou a prevádzka kanalizácií v rukách verejného sektoru. Napriek mnohým pokusom v uplynulom storočí privatizovať vodárenské systémy a služby, vo svete dominuje verejné vodárenstvo. Verejná správa vodární a kanalizácií má viacero zrejmých výhod: Zodpovednosť: vodárenská spoločnosť je za poskytované služby zodpovedná orgánu verejnej správy, ktorý sa zodpovedá svojim voličom. Transparentnosť: účtovníctvo musí byť verejne prístupné a prehľadné, prístup k nemu nesmie byť obmedzený obchodným tajomstvom ani zahmlený nejasnosťami v tom, kto za čo platí. Verejný charakter služieb: vodárne a kanalizácie patria medzi základné verejné služby a mali by byť prevádzkované organizáciou zodpovednou všetkým občanom a nie iba akcionárom, ktorých záujmom je tvorba zisku. Cena: verejne spravované podniky nemusia vytvárať zisk na vyplácanie dividend súkromným akcionárom, a tak môžu byť lacnejšie. Verejne prevádzkované vodárne prevažujú v celom svete V EÚ sú privatizované vodárne bežné len vo Francúzsku, Anglicku a Walese. S výnimkou Španielska zaznamenala ich privatizácia od roku 1992 len nepatrný postup. Model verejnej správy sa uplatňuje aj v USA a Kanade, kde vodárenské a kanalizačné služby zabezpečujú obce. Systém v USA navyše umožňuje financovanie vodární z revolvingového úverového fondu federálnej vlády. Verejný sektor dominuje aj v Latinskej Amerike, Afrike a Ázii. Štruktúra a financovanie Verejné vodárenské spoločnosti majú rôznu formu. Vo väčšine krajín sú vo vlastníctve obcí, niekde ich vlastní štátna alebo regionálna správa. Môžu mať osobitný, zákonom stanovený status obecného alebo štátneho podniku, prípadne majú formu akciových spoločností či spoločností s ručením obmedzeným, avšak v stopercentnom vlastníctve orgánov verejnej správy. Investičné prostriedky získavajú verejné vodárne z rovnakých zdrojov, ako súkromné vodárenské spoločnosti (t.j. z domácich i zahraničných bánk, vládnych fondov, zo Svetovej banky, Európskej banky pre obnovu a rozvoj alebo na trhoch s obligáciami). Vodárenské služby sú natoľko stabilnou činnosťou, že verejné vodárne si môžu zaobstarať financie jednoduchšie než samotné miestne úrady a lacnejšie ako nadnárodné spoločnosti. Napríklad novozélandskej verejnej vodárenskej spoločnosti Watercare , ktorá prijala politiku “nulových dividend”, bol udelený úverový rating stupňa A+. V tom istom čase mala firma Vivendi dlhodobý úverový rating stupňa BBB. Tarify a krížové dotácie Verejné vodárenské spoločnosti síce musia dosahovať príjmy, ktoré vyrovnajú ich výdavky, odpisy, prípadne príspevky do rezervných fondov, to však neznamená, že každý odberateľ musí zaplatiť plné náklady služieb. Dotácie a krížové dotácie sú pre sociálnu ekonomiku verejných služieb často nevyhnutné a využívajú ich bežne nielen verejné, ale aj sprivatizované vodárne. Napríklad v Buenos Aires sa privatizované vodárne Aguas Argentinas uchýlili ku krížovým dotáciám, pričom zaťažili zvýšenou sadzbou solventných odberateľov, aby vyhoveli požiadavke poskytovať služby aj pre tie domácnosti, ktoré neboli schopné platiť ekonomické náklady v plnej výške. Štátne dotácie môžu byť na základe politického rozhodnutia súčasťou rozpočtu. Príkladom môže byť Veľká Británia, kde súkromné firmy (včítane dcérskych spoločností Vivendi), ktoré sprivatizovali železnice, dostali od vlády Margaret Thatcherovej dotácie vo forme daňových úľav a mali vládou garantovanú dotáciu zakotvenú v koncesných zmluvách na základe štátnej dopravnej politiky. Privatizácia verejných služieb teda automaticky neznamená odbúravanie štátnych dotácií. Partnerstvo verejných subjektov Ak budú regionálne vodárenské spoločnosti (RVS) na Slovensku chcieť zlepšovať kvalitu a rozsah svojich služieb, budú potrebovať pomoc rôzneho druhu, vrátane: - konzultácií, poradenských a expertíznych služieb, - prípravy odborníkov pri posilňovaní vlastného manažmentu a získavaní technických zručností, - pomoci pri získavaní investičných prostriedkov. Tieto služby je možné poskytovať pomocou iných organizácií verejného sektora, ktoré majú potrebné skúsenosti a schopnosti, napríklad formou tzv. partnerstiev v rámci verejného sektoru. Slovenské RVS kontrolované samosprávami môžu zvládnuť reformu vodárenstva s pomocou zahraničných verejných vodárenských spoločností, pričom je možné využívať finančnú pomoc z fondov a špeciálnych "twinningových" programov Európskej únie. Príkladom úspešného medzinárodného partnerstva verejných vodární je medzinárodný program, v rámci ktorého škandinávske verejné vodárenské spoločnosti poskytli pomoc samosprávam v pobaltských republikách. Verejný model by mal mať prednosť Aj keď súčasný stav slovenského vodárenstva nie je uspokojivý, jeho riešením by mala byť jeho reforma a nie prevedenie správy RVS na zahraničné súkromné korporácie. Obce by sa pri rozhodovaní o budúcnosti vodární mali riadiť štyrmi zásadami: - Cieľom reformy vodárenstva je zabezpečenie jasne definovaných verejných záujmov; - Vždy treba predložiť a zvážiť možnosíť verejne spravovaných vodární; - Všetky návrhy na účasť súkromného sektora posúdiť vo vzťahu k modelu verejne spravovaných vodární, a to vo verejnom procese; - Treba sa vyhnúť sa akémukoľvek utajovaniu zmlúv a rokovaní so súkromnými spoločnosťami. V budúcej časti sa budeme venovať príkladom úspešných medzinárodných partnerských projektov.
Zostavil: Ing. Roman Havlíček (Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.).