V dňoch 29.3. až 4.4. 2002 navštívil Slovensko írsky ekonóm a žurnalista Richard Douthwaite, ekonomický poradca londýnskeho Global Commons Institute a zakladateľ nadácie FEASTA (Foundation for the Economics of Sustainability). Richard Douthwaite sa najprv zúčastnil seminára o využívaní miestnych výmenných a obchodných systémov (Local Exchange and Trading Systems - LETS) v obci Zaježová, po ktorom nasledovali prednášky a odborné diskusie na Fakulte Financií UMB v Banskej Bystrici a na Národohospodárskej fakulte EU v Bratislave a tiež krst slovenského prekladu jeho knihy Ekológia peňazí (The Ecology of Money) na pôde banskobystrického Artfóra.
Jeho návštevu organizovali občianske združenia diveRzita z Dolného Kubína, Pospolitosť pre harmonický život zo Zaježovej a Centrum pre podporu miestneho aktivizmu (CEPA) z Ponickej Huty. Základným východiskom ekonomických teórií Richarda Douthwaitea je kritika súčasného neoliberálneho ekonomického systému, ktorý popri okliešťovaní právomocí vlád vytvára silný tlak na neustály kvantitatívny hospodársky rast národných ekonomík. Súčasné tempo rastu HDP považuje za neudržateľné, pretože je založené na neustále sa zvyšujúcej spotrebe obmedzených prírodných zdrojov (najmä fosílnych palív), ktorá vedie k zhoršovaniu životného prostredia. Obdobie kvantitatívneho hospodárskeho rastu v druhej polovici dvadsiateho storočia bolo podľa R. Douthwaitea popri zvýšení hmotnej životnej úrovne u časti svetovej populácie sprevádzané výrazným prehlbovaním regionálnych rozdielov, degradáciou prírodného i sociálneho kapitálu a rapídnym rastom sociopatologických javov (napr. rozvodovosti, rozpadu rodín, nezamestnanosti, atď.). Za jednu z hlavných príčin tlaku na neustály rast HDP považuje R. Douthwaite súčasný spôsob tvorby a vydávania peňazí do obehu, pri ktorom je viac ako tri štvrtiny svetových peňazí emitovaných komerčnými bankami na báze úverov. Pri tomto spôsobe tvorby peňazí si hospodárske subjekty neustále požičiavajú od bánk, pričom musia vracať sumy zvýšené o úrok. Aby kvôli prijatým úrokom nedošlo k zníženiu peňazí v obehu, musia banky opätovne požičiavať celý objem vrátených peňažných prostriedkov včítane úrokov, čo roztáča špirálu rastúceho vydávania peňazí do obehu. Vďaka nej musí celý ekonomický systém neustále rásť, aby nedošlo k výraznému znehodnocovaniu peňazí infláciou. Tento systém však vedie k hospodárskemu rastu iba u úverujúcich krajín (najmä USA, ktoré značne profitujú z vydávania dolárov, v ktorých sa uskutočňuje podstatná časť zahraničných úverov a iných zahraničnoobchodných operácií) na úkor úverovaných krajín, ktoré často nie sú schopné splácať svoje záväzky voči bankám a medzinárodným finančným inštitúciam. Nedostatok peňazí v obehu oslabuje funkciu peňazí ako výmenného prostriedku, pričom v mnohých hospodársky zaostalejších regiónoch práve ich nedostatok (druhotná platobná neschopnosť) zamedzuje hospodárskemu rastu. Súčasne neustála inflácia oslabuje funkciu peňazí ako uchovávateľa hodnoty, čím súčasne deformuje funkciu peňazí aj ako zúčtovacej jednotky. To často vedie k zvýhodňovaniu tých investícií, u ktorých sa ignorujú ich obrovské sociálne a environmentálne externality (takými sú napríklad investície do výstavby jadrových elektrární). Vo svojej knihe Ekológia peňazí R. Douthwaite navrhuje princípy takého medzinárodného menového systému, ktorý by eliminoval dnešné deformácie. Za jednu z hlavných zmien, ktoré je potrebné prijať, považuje vyhradenie výlučného práva vládam a medzivládnym inštitúciam tvoriť peniaze, čo by znemožnilo komerčným bankám tvoriť peniaze na dlh. Navrhuje, aby štáty v medzinárodnom kapitálovom obchode používali meny, ktorých hodnota by nemohla byť znižovaná infláciou, pričom poukazuje na užitočnosť nízkej inflácie národných mien používaných vo vnútornom obehu, špecificky na príklade platov zamestnancom v upadajúcich odvetviach. Aby sa eliminoval problém nedostatku peňazí v regiónoch dočasne zasiahnutých pasívnym saldom obchodnej bilancie, R. Douthwaite podporuje používanie lokálnych mien a miestnych výmenných a obchodných systémov, pričom v knihe uvádza viacero úspešných príkladov z praxe. Podľa R. Douthwaitea je potrebné vytvoriť menové systémy na medzinárodnej úrovni, na úrovni štátov a širokú škálu regionálnych a lokálnych mien odvodených od reálnych hodnôt. Medzinárodná mena by nemala byť viazaná na žiadnu z národných mien, ale na hodnotu všeobecného významu – napr. na právo emitovať určité množstvo tzv. skleníkových plynov, keďže zmeny klímy spôsobené rastom koncentrácie týchto plynov v atmosfére (i nevyhnutné opatrenia voči nim) budú mať dopad na všetky národy i hospodárske odvetvia. Celkové množstvo práv by bolo stanovené medzinárodnou inštitúciou (napr. OSN) na základe záväzných medzinárodných dohôd o znižovaní obsahu skleníkových plynov v atmosfére a štátom by boli prideľované tieto práva na základe počtu ich obyvateľstva, pričom by mohli vzájomne s týmito právami obchodovať v medzinárodnej mene. Tento systém (tzv. contraction and convergence system) bol vyvinutý organizáciou Global Commons Institute a R. Douthwaite predpokladá, že jeho využívanie by sa mohlo začať testovať v krajinách britského spoločenstva. Na verejných podujatiach R. Douthwaite diskutoval s účastníkmi aj o možných účinkoch pristúpenia Slovenska k spoločnej európskej mene, o alternatívnych indikátoroch ekonomického a spoločenského pokroku a o základných pilieroch dlhodobo perspektívnej ekonomickej politiky.
Bližšie informácie:
Peter Mihók, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.