4. časť: Deformovaná súťaž vo vodárenstve
Od privatizácie vodárenských služieb sa obyčajne očakáva, že prinesie ekonomický úžitok zo vzájomnej konkurencie medzi súkromnými firmami, ktoré sa budú uchádzať o prevádzkovanie verejných vodární. Fakty z celého sveta však svedčia skôr o vzájomných kartelových dohodách medzi niekoľkými veľkými firmami ako o ozajstnej súťaži medzi nimi. Pôsobenie súkromných vodárenských spoločností viedlo k obmedzeniu súťaže na troch úrovniach: - niekoľko nadnárodných korporácií dominuje globálnemu trhu s vodou; - aktivity týchto korporácií sú zväčša koordinované; - dodávky prác a služieb objednávajú súkromné vodárenské firmy výhradne vo svojich vlastných dcérskych spoločnostiach. Namiesto konkurencie „organizovaná súťaž“ Pre naše vodárenstvo môžu byť zaujímavé skúsenosti z Francúzka, ktoré protagonisti privatizácie často odporúčajú ako model vhodný pre ostatné krajiny. Francúzsky Najvyšší kontrolný úrad (Cour des Comptes) vo svojej správe z januára 1997 upozornil na výrazné deformácie podnikateľského prostredia v oblasti vodárenstva: "Existuje vysoký stupeň koncentrácie. Neznamená to, že súťaž absentuje, ale je to organizovaná súťaž". Systém vo Francúzsku nevytvoril skutočnú súťaž, ktorá by teoreticky mohla byť spoločensky prospešná aj v oblasti vodárenstva. Naopak, výsledkom zlučovania a vzájomného pohlcovania vodárenských firiem vo Francúzsku je vznik troch gigantických spoločností: Vivendi, Suez-Lyonnaise des Eaux, a SAUR/Bouygues. Tieto tri spoločnosti postupne ovládli vodohospodárstvo v tejto krajine, pričom súčasne dominujú aj v globálnom merítku, pretože kontrolujú vyše 70 % svetového trhu s vodou. Zvláštne praktiky pri udeľovaní koncesií Situáciu vo Francúzsku komplikujú zvláštne praktiky spojené s udeľovaním vodárenských koncesií. Jednou z nich je predlžovanie zmlúv bez toho, aby boli podrobené verejnej súťaži, čo podľa Cour des Comptes prináša firmám „významný rast ziskov“. Úrady sa snažili vyhýbať verejnej súťaži „opakovaným využívaním rokovacieho konania, takmer vždy s tými istými spoločnosťami“. Ďalším problémom je poskytovanie dlhodobých koncesií (na 30 a viac rokov) bez toho, aby sa uskutočnila verejná súťaž. Netransparentnosť a absencia kontroly Za najväčší problém správa Cour des Comptes označuje nedostatok transparentnosti, hodnotenia a kontroly. Opakovane sa v nej kritizujú privatizačné rozhodnutia, ktoré postrádali dodatočné hodnotenia, nejasne formulované zmluvy, uzatváranie subdodávateľských zmlúv so sesterskými spoločnosťami tej istej skupiny bez verejnej súťaže ako aj fakt, že konania nepodliehali pravidlám pre verejné obstarávanie. Podľa správy „nedostatočný dohľad a kontrola nad delegovanými verejnými službami, spolu s netransparentnosťou tejto formy manažmentu viedli k zneužívaniu právomocí“. Správa tiež upozorňuje na korupciu v rámci takéhoto systému, pričom celý rad korupčných prípadov sa neskôr stal predmetom vyšetrovania. Podobne ako vo Francúzsku sa nadnárodné korporácie vyhýbajú súťaži aj v rozvojových a postkomunistických krajinách. Podľa londýnskej inštitúcie Public Services International Research Unit (PSIRU) pri University of Greenwich boli všetky zákazky v strednej a východnej Európe až do roku 1998 udeľované bez akéhokoľvek výberového konania. Ani podľa legislatívy EÚ udeľovanie vodárenských koncesií nepodlieha otvorenému výberovému konaniu. Spájanie sa "konkurentov" Francúzske súkromné vodárenské giganty sa neraz zlučujú do spoločných podnikov, aby získali vodárenské koncesie: napríklad v Paríži a v St. Etienne je držiteľom koncesie spoločnosť, ktorej spoločníkmi sú firmy Vivendi a Suez-Lyonnaise. Podobne postupujú aj v v iných krajinách. Dominancia oboch týchto firiem je zarážajúca. Dokonca ani najväčšie svetové nadnárodné spoločnosti neraz nie sú schopné vstúpiť na trh bez spojenia s francúzskymi spoločnosťami. Potvrdzujú to mnohé príklady privatizácie vodárenstva v svetových metropolách. Napríklad vodárne v Buenos Aires boli predané spoločnosti Aguas Argentinas, čo je konzorcium firiem Suez-Lyonnaise, Vivendi - Aguas de Barcelona a Anglian Water. V roku 1998 spoločnosti Suez-Lyonnaise a Vivendi ohlásili zámer uchádzať sa o koncesiu v Rio de Janero ako spoločné konzorcium. Pražské vodárne a kanalizácie boli v roku 2001 sprivatizované konzorciom firiem Vivendi a Anglian Water. Zákazky bez súťaže V privatizovaných vodárenských prevádzkach sa bežne realizujú rôzne stavebné a iné zákazky zadávané bez výberového konania dcérskym firmám tých spoločností, ktoré sú držiteľom koncesie. To umožňuje účtovanie umelo nadhodnotených cien. Napríklad v maďarskom Szegede je držiteľom koncesie na prevádzku vodární Szegedi Vízmü, v ktorej 49 % vlastní firma Vivendi. Spolu s Szegedi Vízmü bola založená aj špeciálna dodávateľská spoločnosť, v ktorej 70 % vlastní firma Vivendi a 30 % miestne samosprávy. Szegedi Vízmü platí tejto dodávateľskej spoločnosti za výkony všetkých udržiavacích prác pomerne vysoký fixný ročný poplatok. Táto dodávateľská spoločnosť má tiež prednostné právo na všetky dodávky prác, ktoré obstaráva Szegedi Vízmü. Takáto dohoda umožňuje spoločnosti Vivendi využívať svoju dcérsku spoločnosť ako prostriedok na export veľkej časti zisku vytváraného firmou Szegedi Vízmü. Podľa informácií PSIRU vyšetroval Auditorský úrad pre parížsky región, do akej miery bola spoločnosť Sagep (spoločný podnik mesta Paríž a firiem Vivendi a Suez-Lyonnaise des Eaux) zapletená do podvodov súvisiacich s udeľovaním kontraktov obmedzenému okruhu firiem. Treba zvažovať výhody i rizká Ako sme uviedli v minulých častiach, na Slovensku onedlho vznikne šesť regionálnych vodárenských spoločností (RVS), ktorých akcionármi budú obce. Tie budú v konečnom dôsledku rozhodovať o tom, ako budú RVS spravované. Obce by pri rozhodovaní o prípadnej účasti súkromného sektora na prevádzke RVS rozhodne mali veľmi pozorne zvažovať nielen deklarované výhody (napríklad know-how v oblasti vodárenských technológií, skúsenosti v riadení podnikov, či kapitálovú a finančnú silu súkromných firiem), ale aj riziká a negatívne skúsenosti s privatizáciou vodárenstva vo svete, včítane okolitých krajín. Ich relatívnou výhodou oproti samosprávam v zahraničí je dostatok informácií o vážnych chybách, ktorým sa inde nevyhli. Tými sú najmä netransparentnosť pri udeľovaní koncesií, uzatvorenie dlhodobých nevýhodných prevádzkových zmlúv bez kontroly a priebežného hodnotenia, zle stanovené zmluvné podmienky, absencia mechanizmov na presadzovanie zmluvných podmienok, tendencia súkromných firiem zabezpečovať zisky na úkor spotrebiteľov, životného prostredia a kvality a rozsahu služieb, okliešťovanie možností obcí zabezpečiť dostupnosť a kvalitu služieb RVS, atď. Jedným z najvýznamnejších kritérií pri rozhodovaní obcí a miest by preto malo byť to, či v podmienkach regionálnych vodárenských monopolov tieto riziká prevážia nad relatívnymi výhodami. Účasť súkromného sektora na prevádzke vodární môže byť pre obec a občana prínosom iba ak obce budú pripravené a svoju účasť v zmiešaných verejno-súkromných projektoch zvládnu. Nasledujúca časť bude venovaná vplyvu privatizácie vodárenstva na demokratické rozhodovacie procesy a životné prostredie.
Zostavil: Ing. Roman Havlíček (Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.).