6. časť: Predpoklady úspešnej transformácie vodárenstva

Ak majú obce úspešne plniť svoje zákonné povinnosti a zabezpečovať verejné záujmy, o ktorých sme hovorili v druhom pokračovaní nášho seriálu, musia mať na to vytvorené podmienky. Kľúčové v tomto smere je, aby mali vybudovanú dostatočnú inštitucionálnu základňu a kvalitnú nezávislú servisnú vodárenskú agentúru. Inštitucionálne posilnenie obcí Činnosti, za ktoré budú obce a regionálna samospráva zodpovedné (tvorba regionálnej vodohospodárskej politiky, vodohospodárske plánovanie, atď.), si okrem iného vyžiadajú aj vytvorenie zodpovedajúcich vlastných štruktúr a vyškolenie personálu. K tomu smerovala aj pôvodná predstava Únie miest Slovenska a ZMOS. Je zrejmé, že Vláda SR aj príslušné ministerstvá mimoriadne podcenili potrebu posilnenia obcí ako budúcich akcionárov regionálnych vodárenských spoločností (RVS). Svoj diel viny však nesú aj samotné a obce, ktoré si neuvedomili vážnosť situácie. Obce vstupujú do vodárenského prostredia ako neskúsený, finančne a inštitucionálne slabý partner. Súkromné zahraničné spoločnosti, ktoré čakajú na transformáciu vodární s cieľom ich privatizácie, majú dlhodobé skúsenosti z prevádzkovania, ale aj z vyjednávania a presadzovania svojich záujmov voči vládam a samosprávam. Majú dostatok prostriedkov na mediálne pôsobenie a marketingové akcie, ktorých cieľom je získanie plánovaného postavenia na trhu. Takéto východiskové postavenie nie je pre samosprávy priaznivé ani z hľadiska zabezpečenia verejných záujmov ani z pohľadu dosiahnutia primeraných zmluvných podmienok so súkromnými záujemcami o prevádzkovanie vodární (ak sa pre takýto variant zabezpečenia prevádzky rozhodnú). Základom pre úspešný postup obcí v tejto oblasti je preto uvedomenie si vlastného postavenia a schopností. RVS budú akciové spoločnosti založené podľa Obchodného zákonníka. Menovanie ich predstavenstva a dozornej rady bude v rukách akcionárov - zástupcov obcí. Obce teda budú rozhodovať aj o tom, či sa na prevádzkovaní RVS bude podieľať súkromný sektor, za akých podmienok a akým spôsobom. Podľa uznesenia vlády by akcie RVS nemali byť verejne obchodovateľné. Obce by teda akcie nemohli predávať súkromným subjektom, ale mohli by s nimi obchodovať iba medzi sebou. Do úvahy tak prichádza viac modelov zabezpečenia prevádzky RVS, napr.: 1. Majetok RVS sa nebude ďalej deliť. Prevádzkovanie RVS bude zabezpečovať manažment prevzatý zo štátnych podnikov. Tento spôsob predpokladá rýchly rast rozhodovacích schopností obcí a riadiacich schopností manažmentu. 2. Majetok RVS sa rozdelí. Materskej RVS ostane vlastníctvo infraštruktúry a nadradených sietí. Prevádzkový majetok RVS vloží do dcérskej prevádzkovej RVS (P-RVS). Táto spoločnosť bude prevádzkovať majetok RVS na zmluvnom základe. Tento model by umožnil privatizovať majetkový podiel na podnikaní P-RVS ľubovoľným spôsobom. 3. Majetok RVS sa nerozdelí, súkromná vodárenská spoločnosť bude zabezpečovať prevádzku na zmluvnom základe. 4. Majetok RVS sa nerozdelí, sprivatizuje sa majetkový podiel na podnikaní RVS. Prevádzku budú zabezpečovať spoločne súkromný akcionár a obec. Tieto modely nevyčerpávajú všetky spôsoby zabezpečenia prevádzky a žiadny z nich sa nebude „záväzne“ uplatňovať na celom území Slovenska. Rôzne RVS zrejme využijú rôzne modely. Čím skôr sa však jednotlivé RVS dohodnú na vytvorení stabilného a efektívneho modelu, ktorý zabezpečí obciam účelnú reguláciu vodárenských systémov, tým skôr budú efektívne fungovať samotné vodárenské spoločnosti. Reforma vodárenstva je teda aj o hľadaní spoločensky primeraného postavenia verejného a súkromného sektora pri zabezpečovaní vodárenských služieb. Relatívne výhody účasti súkromného sektora môžu byť pre obec a občana prínosom, iba ak obce svoju účasť v zmiešaných verejno-súkromných projektoch zvládnu. To znamená predovšetkým, že by mali rozhodovať na základe dostatočných informácií včítane alarmujúcich skúsenosti s privatizáciou vodárenstva v okolitých krajinách. Cieľom ich prípadného vyjednávania so súkromným sektorom by malo byť zabezpečenie všeobecne uznaných a vopred definovaných verejných záujmov. Municipálna vodárenská agentúra Na inštitucionálnu podporu obcí v procese transformácie vodárenstva bol už v roku 1997 pripravený projekt Municipálnej vodárenskej agentúry, ktorý vyvolal záujem na strane samospráv, nenašli sa však zdroje na jeho financovanie. Agentúra by mala byť nezávislá na komerčných spoločnostiach a mala by poskytovať podporu obciam najmä v týchto oblastiach: - príprava komunálnej vodohospodárskej politiky obcí a regiónov; - legislatíva (aktuálny a výhľadový stav); - právne poradenstvo s dôrazom na očakávané vzťahy pri zabezpečovaní prevádzky vodárenských podnikov; - riadenie podnikov so zameraním na špecifiká vodárenských podnikov; - plánovanie (rozvoja, zdrojov, atď.); - presadzovanie záujmov obcí v orgánoch RVS. Servis mal byť spočiatku bezplatný a postupne sa malo prejsť na platené služby. V tejto oblasti však dodnes nedošlo k žiadnym pozitívnym zmenám, napriek tomu, že transformačný proces napreduje. Hrozí zneužite postavenia súkromných konzultačných agentúr? V takejto situácii hrozí, že absenciu nezávislej poradenskej agentúry využijú súkromné vodárenské spoločnosti, ktoré sa budú snažiť o privatizáciu vodárenských služieb. O tom, že tomuto riziku sa Slovensko vinou štátnych orgánov nevyhlo, svedčia šokujúce informácie zverejnené ministerstvom pôdohospodárstva. Už v roku 2000 uzavrelo ministerstvo pôdohospodárstva dohodu so súkromnou spoločnosťou International Water (IWT) "o spolupráci a pomoci pri spracovaní transformačných projektov", na základe ktorej by IWT mala spracovať aj "stratégie na zabezpečenie účasti obcí a miest na transformácii, vrátane posolstva spoločností pre obce" a "postup ochrany obcí pri transformácii VaK". Pritom IWT je jednou zo súkromných vodárenských firiem, ktoré sa veľmi pravdepodobne budú uchádzať o prevádzkovanie niektorej RVS. Potvrdzuje to aj protest riaditeľa konkurenčnej firmy Vivendi Juraja Králika, podľa ktoréhobude firma IWT pri následnej privatizácii vodární zvýhodnená. Otázkou ostáva, či firma pri poskytovaní týchto konzultačných služieb zabudne na svoje obchodné záujmy a zameria sa výhradne na posilnenie pozícií samospráv v transformačnom procese. Tieto obavy znásobuje aj to, že IWT bola podľa dokumentov britskej výskumného tímu PSIRU (Public Services International Research Unit) lídrom konzorcia, ktoré sprivatizovalo vodárne v bolívijskom meste Cochabamba. Táto privatizácia viedla k drastickému zvýšeniu cien vodného a stočného, bezprecedentným masovým protestom obyvateľstva a napokon k súdnym procesom medzi verejnými inštitúciami a súkromnou firmou. Obce by preto mali urobiť všetko preto, aby: - ako budúci akcionári RVS prijali veľmi konkrétne opatrenia na posilnenie svojho postavenia pri prípadných rokovaniach so súkromným sektorom; - pred konsolidáciou pomerov v novovzniknutých RVS neprijímali žiadne predčasné rozhodnutia o účasti súkromného sektora na prevádzkovaní vodární a kanalizácií. Účasť súkromného sektora pri správe vodárenských systémov totiž nie je nevyhnutná. V budúcej časti sa budeme venovať príkladom úspešných verejne spravovaných vodární.

Zostavil: Ing. Roman Havlíček (Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.).