Voľná súťaž bez fair-play
Hypermarkety likvidujú lokálne maloobchody
Spoločnosti vlastniace hypermarkety niektoré výrobky predávajú lacnejšie ako ich nakúpili. Ich cieľom je časom zlikvidovať zabehnutú konkurenciu, získať monopol a tak neskôr zvyšovať ceny.
V správe, ktorá bola publikovaná v októbri 2000 v Británií po 16-mesačnom prieskume vládnej Komisie pre hospodársku súťaž, bolo 5 najväčších supermarketových reťazcov obvinených z používania "lúpeživých" cien (predatory pricing). To znamená predávanie tovaru dennej spotreby, ako sú mlieko a chlieb, za cenu nižšiu, ako je výrobná cena pekárne alebo mliekárne.
Diktovanie podmienok pre dodávateľov
Hypermarkety sa snažia ovládnuť trh. Pokiaľ sa výrobca chce udržať, musí sa obrátiť so svojimi výrobkami na hypermarkety, ktoré toto postavenie zneužívajú vo svoj prospech. Po tom, čo hypermarkety svoje dodávky obdržia, často odďaľujú ich splatenie niekoľko mesiacov, alebo rokov.
Írsky obchodný reťazec Dunnes stores ukladal peniaze do banky namiesto toho, aby platil svojim dodávateľom. Na úrokoch zarobil viac než samotným predajom tovaru.
Cenová relativita
Zákazníci prilákaní nízkymi cenami predpokladajú, že všetky ceny v hypermarkete sú výhodné. Avšak to je omyl. Obchodníci vedia, že človek si zapamätá, aké by mali byť ceny len základných výrobkov - napr. maslo, čaj, cukor, preto na iných výrobkoch cenu zasa zvýši. Úsporu peňazí za lacnejší tovar teda doplatí zákazník v cene iného, pre chod domácnosti nevyhnutného výrobku.
Americká reklamná asociácia prinútila v roku 1997 spoločnosť Wal-Mart, aby prestala používať slogan "Vždy, ale naozaj vždy nízke ceny!", pretože sa zistilo, že tieto ceny sa týkajú len 1500 najlacnejších položiek, zatiaľ čo ďalších 80 000 druhov tovaru je vysoko ziskových.
Okrem toho je zákazník zavádzaný rôznymi zvláštnymi ponukami, či akciami, takže človek často ani nevie, koľko naozaj zaplatil za tovar, o ktorom predpokladal, že pozná jeho aktuálnu cenu. K cenám výrobku je potrebné pripočítať aj cenu dopravy.
V októbri 2000 nariadil antimonopolný úrad v Nemecku trom veľkým obchodným maloobchodným reťazcom (Aldi, Lidl, Wal-Mart) zvýšiť ceny. Siete hypermarketov týchto spoločností predávali základné potraviny ako mlieko, olej alebo múku za nižšie ceny, než za aké ich nakúpili od dodavateľov. "Prínos pre kupujúcich v podobe nižšej ceny je okrajový a dočasný, ale obmedzovanie menších predajcov týmito nefér prekážkami je zjavné a trvalé" - prehlásil úrad.
Vznik nových pracovných miest, zánik starých pracovných miest
Novovzniknuté pracovné miesta sú pre nízkokvalifikovaných zamestnancov, väčšinou žien, s nízkym finančným ohodnotením. Existencia množstva zamestancov na čiastočný úväzok - " ľudí na jedno použitie" - umožňuje držať v šachu aj pracovníkov na plný úväzok a tlačiť ich k vyššým výkonom za nižšie mzdy.
Štúdia Štátnej univerzity v Iowe ukázala, že každé nové miesto vytvorené firmou Wal-Mart znamená stratu 1,5 pracovného miesta.
Zvyšovanie závislosti
V zahraničí je už celkom bežné, že ak si chcete kúpiť základné potraviny, musíte cestovať 5 až 8 kilometrov do najbližšieho obchodu, ktorým je shopping centrum.
Negatívny dopad na životné prostredie
Nárast prepravných vzdialeností tovaru a zákazníkov
Filozofia spoločností prevádzkujúcich hypermarkety spočíva vo veľkoodbere. Lokálni výrobcovia nemôžu túto podmienku splniť, preto tovar je prevážaný kamiónovou dopravou z rôznych odľahlých miest.
Rast konzumu
Zvyšovanie nákupu má za následok neustále zvyšovanie výroby tovaru a zvyšovanie odpadu. Likvidujú sa prírodné zdroje, zvyšuje sa spotreba energie a devastuje sa životné prostredie.
Vysušovanie povrchu
Dažďová voda z veľkých extenzívne zabraných plôch shopping centier je okamžite odvádzaná do kanalizácie, čo prispieva k vysušovaniu povrchu v tomto priestore a k prehlbovaniu klimatických porúch na lokálnej aj globálnej úrovni.
Plytvanie prírodných zdrojov
Reklamné letáky hypermarketov sa so železnou pravidelnosťou objavujú v schránkach obyvateľov Bratislavy. Obrovské množstvá tlačených materiálov okamžite končí v odpadových košoch.
Architektonicko - urbanistické disharmónie
Záber plôch
Shopping centrá zaberajú voľné priestranstvá na okraji mesta, ktoré sú často podľa územného plánu pôvodne na iné (napr. nekomerčné) využitie.
V októbri 2001 otvorila BILLA v Bratislave - Ružinove novú predajňu z radu BIG , ktorá vznikla na mieste niekdajšieho športového areálu. Dvojpodlažnej budove s veľkým parkoviskom- údajne najväčšiemu supermarketu v meste - ustúpilo nielen hádzanárske ihrisko, ale aj niekoľko desiatok stromov.
Urbanistické konflikty
Pozemky, ktoré sú investorom odkúpené na výstavbu, nie sú z urbanistického hľadiska správne napojené na cestnú sieť a vznikajú tu ďalšie vyvolané problémy.
Pre stavbu shopping centra Aupark v Bratislave bolo vydané územné aj stavebné povolenie bez primeraného riešenia dopravného napojenia komplexu na komunikačnú sieť. Vzniknutou situáciou hrozí, že bude dopravou (premávkou a exhalátmi) - prichádzajúcimi a odchádzajúcimi návštevníkmi na autách - negatívne zasiahnutý blízky jedinečný park v Bratislave - Sad Janka Kráľa.
Odpudivá architektúra
Tieto obrovské stavby, často bez elementárneho architektonického podtextu, ničím neprispievajú k pozitívnemu vzhľadu mesta, devastujú prostredie a všetky hodnoty danej lokality. Sú absolútne naviazané na automobilovú dopravu, keď plocha parkovísk niekoľkokrát prevyšuje zastavanú plochu shopping centra.
"Najlepším" príkladom v Bratislave je Shopping park Soravia I, ktorý odrazil "skutočné hodnoty", ktoré na Slovensko prináša zahraničný investor.
Nové obchodné centrá na perifériách miest vyľudňujú tradičné mestské centrá
Spôsobujú pokles atraktívnosti mestského centra, mesto navštevuje a trávi v ňom čas čoraz menej ľudí. Polyfunkčnosť, ako základ pre fungovanie mesta, sa z centra mesta vytráca.
Polus city center a Shopping center Aupark sú vážnou hrozbou pre to, aby centrum Bratislavy bolo aj naďalej "živé" - plné ľudí a aktivít, ktoré ich tam pritiahnu. Snahy o budovanie podpovrchových obchodných hál pod námestiami v centre, ktoré by ponúkali v podobnom rozsahu také služiby , akými disponujú shopping parky, vzhľadom na špecifické podmienky jadra mesta, nie sú tým najsprávnejším riešením.
Sociálne problémy
Nakupovanie sa stáva cieľom
V hypermarketoch ľudia utrácajú nielen peniaze. Čoraz viac ľudí trávi voľný čas prechádzaním sa po uličkách medzi regálmi hypermarketov, alebo vysedávaním v baroch pred pokladňami. Človek chodiaci do hypermarketu je na najlepšej ceste získať závislosť od nakupovania.
Na Západe je tzv. obsessive shopping už niekoľko rokov považované za chorobu. Nutkavé nakupovanie sa lieči pomocou psychoterapie alebo liekov. Psychiatri z kalifornskej univerzity Standford zdôrazňujú, že chodenie po ob-chodoch znemožňuje závislým iné činnosti. Najdôležitejšie pre nich sú nákupy a s nimi spojené emócie. Závislí ľudia často kupujú veci, ktoré doma ani neotvoria. Ich spokojnosť však trvá krátko. Rýchlo sa objavujú výčitky svedomia, zlosť, smútok. Impulzívne nakupovanie nezlepšuje náladu, ale zosilňuje stres a nepokoj,” vysvetľuje profesorka Ruth Engsová z Univerzity v Indiane.”Impulzívne nadobúdanie sa týka rovnako nezamestnaných, ako aj majiteľov zlatých kreditných kariet. Aj jedni, aj druhí týmto spôsobom uvoľňujú stresy a strach,” hovoria antropológovia kultúry. Známy je tzv. syndróm chudáka: málo zarába, ale keď sa dostane k peniazom, kúpi si magnetofón alebo kávovar. Týmto spôsobom sa bráni pred spoločenskou degradáciou. ”Shopoholizmus” možno označiť za neurózu spojenú s každodenným životom. Závislosť sa začína vo chvíli, keď cítime nutkanie navštíviť supermarket alebo butik.
Vzor pre budúce generácie
Cez víkend prichádzajú do shopping centier spolu s rodičmi aj deti, ktoré si nájdu svoje miesto v detskom kútiku. Je možné, že keď vyrastú, budú nasledovať počínanie svojich rodičov bez toho, aby si uvedomili, že voľný čas sa dá stráviť aj prechádzkou v lese, športovaním, či aktívnym oddychom na záhrade.
Likvidácia jedinečnosti lokality
Lokálne hospodárske a spoločenské aktivity pôsobia humanizačne v priestore mestského centra aj mestských častí, urbanisticky pozitívne dotvárajú vzhľad mesta. Ich stratou sa mesto stane opäť monotónnym priestorom podobným spred roku 1989, tentoraz so životom sústredeným v splodinách výfukových plynov pred shopping centrami.
Prevzaté zo stránok združení ARTUR a Ži a nechaj žiť.