3. časť: Efektívnosť súkromného a verejného vodárenstva
Na Slovensku sa udomácňuje viera v potrebu privatizácie vodárenských služieb. Príklady zo zahraničia však dokazujú, že verejná správa vodárenských služieb nemusí byť za kaž-dých okolností zlá a naopak, súkromné prevádzkovanie nemusí byť automaticky lepšou, finančne efektívnejšou a výkonnejšou alternatívou. Porovnanie nákladov vo vodárenstve medzi švédskymi (S) a anglickými (UK) mestami z roku 1995. Náklady na m3 dodanej vody vyjadrené v parite kúpnej sily v USD Vodárne Vlastníctvo Cena pre odberateľa Prev. náklady Náklady na údržbu Zisk Stockholm (S) mestské 0,28 0,17 0,03 0,09 Manchester (UK) súkromné 0,91 0,40 0,20 0,31 Bristol (UK) súkromné 0,83 0,48 0,19 0,15 Gotheborg (S) mestské 0,38 0,11 0,05 0,21 Kirklees (UK) súkromné 0,99 0,52 0,31 0,15 Hartlepool (UK) súkromné 0,73 0,35 0,08 0,29 Helsingborg (S) mestské 0,42 0,42 0,05 -0,05 Waverley (UK) súkromné 0,82 0,48 0,22 0,12 Wrexham (UK) súkromné 1.25 0,57 0,35 0,32 Zdroj: Hall, D. (1998) Restructuring and privatization in the public utilities, in L. De Luca (Ed.) La-bour and social dimensions of privatisation and restructuring (public utilities: water, gas and electri-city), pp. 109-151 (Geneva, International Labour Office). Neefektívne privatizované vodárne Naopak, analýzy vodárenských služieb v Európe ponúkajú dostatok príkladov úspešnej reštrukturalizácie verejných služieb bez účasti súkromných firiem. Nasledovná tabuľka si všíma vodárne vo švédskych a britských mestách porovnateľnej veľkosti, pričom v každom prípade mali švédske spoločnosti vo verejnej správe nižšie prevádzkové náklady ako súk-romné firmy v Británii. Podobná je aj situácia v postkomunistických krajinách. Debrecín: fungujúce mestské vodárne V júli 1995 bola založená akciová spoločnosť Debreceni Vizmu (Debrecínske vodárne) so stopercentnou účasťou mesta. Táto spoločnosť sa dobre etablovala a efektívne funguje. Jej výkonnosť bez problémov obstojí v porovnaní s výkonnosťou privatizovaných vodární napr. v mestách Kaposvár, Pécs a Szeged. Efektivita Debreceni Vizmu sa prejavila naprí-klad v podstatne nižších investičných nákladoch, než v prípade privatizovaných vodární. O investíciách totiž rozhodoval manažment spoločnosti na základe reálnych potrieb, a nie na základe maximalizácie zisku. Do apríla 1997 Debreceni Vizmu položila 23 kilometrov po-trubí za 320 miliónov HUF, čo bolo iba 40 % sumy, ktorú by na tú istú prácu vynaložila súkromná firma Eurawasser (konzorcium vedené Suez-Lyonnaise des Eaux). Ekonomicky výhodnejším sa ukázal aj nákup zariadení od maďarských dodávateľov namiesto zariadení vyrobených vo Francúzsku. Výsledkom bol intenzívnejší rozvoj infraštruktúry, pričom spot-rebiteľské ceny boli o 75 % nižšie ako v prípade súkromných vodární. Skryté formy privatizácie Nejedna vodárenská spoločnost je de facto privatizovaná takými prevádzkovými zmluva-mi, aké predpokladá aj slovenský návrh zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách. Zahraničné skúsenosti však ani v tomto prípade nedávajú dôvod domnievať sa, že ma-nažment súkromných podnikov je automaticky kvalitnejší ako správa podnikov verejných. Napríklad v Portoriku uzavrela v roku 1995 vláda dohodu o prevádzke štátneho vodáren-ského podniku s dcérskou spoločnosťou francúzskej firmy Vivendi. Výsledkom bola zane-dbaná údržba opravy, správa i prevádzka vodovodných a kanalizačných sietí a finančná situácia podniku sa zhoršovala. Podľa správy portorického kontrolného úradu sa do roku 1999 pod súkromnou správou zvyšoval deficit vodárenského podniku až na úroveň 241,1 mil. USD, čo si vynútilo opakované intervencie Štátnej rozvojovej banky, ktorá musela podniku poskytnúť núdzové prostriedky. Súkromná správa vodární v Portoriku iba zvýšila deficit vodárenského podniku a nárast štátnych dotácií. Aj vláda Trinidadu a Tobaga sa v roku 1994 rozhodla zveriť súkromnej firme riadenie ostrovného vodárenského podniku WASA. Cieľom bolo zlepšiť kvalitu a spoľahlivosť služieb a zabezpečiť rozvoj infraštruktú-ry. Vláda uzavrela s dcérou firmy Severn Trent dohodu o riadení podniku, ktorú navrhla táto spoločnosť. Celý zámer však v praxi úplne zlyhal a nepriniesol očakávané zmeny. Napriek rušeniu stoviek pracovných miest a inštalovania vodomerov sa finančná situácia nezmenila. Podľa pôvodného plánu mal byť podnik WASA do troch rokov finančne zdra-vou spoločnosťou, avšak deficit za rok 1998 sa oproti roku 1997 ešte zvýšil. Vláda Trini-dadu preto v apríli 1999 nepredĺžila firme Severn-Trent dohodu o manažmente podniku a ten sa opäť dostal pod verejnú správu. Vodárenský monopol Súkromná správa vodárenstva je neraz obhajovaná tým, že súkromné firmy hospodária efektívnejšie v porovnaní so zbyrokratizovanou verejnou správou. Táto teória vychádza z predpokladu konkurenčného tlaku, ktorý má vplyv na pokles cien a rast kvality. Vo vodá-renstve však žiadna súťaž tohto typu neexistuje, a ani na Slovensku to nie je a ani nebude inak. Regionálne vodárenské spoločnosti (RVS) budú mať na dodávku vody v každom re-gióne monopol. Práve konkurencii sa súkromné firmy snažia programovo vyhýbať. Adrian White, vlastník a šéf britskej súkromnej vodárenskej firmy Biwater, ktorá pôsobí aj v strednej Európe, to v príhovore pred britskými manažérmi zhrnul jasne: vodárenským firmám odporúčal, aby sa skôr, než začnú čokoľvek podnikať v oblasti privatizácie vodární, presvedčili, či nehrozí reálna konkurencia. Zatiaľ, čo profit je hlavným cieľom kontraktora, tvrdil White, bezpečná návratnosť investícií, garantovaná nezávislou inštitúciou, je hlav-ným záujmom investora. S efektivitou úzko súvisí aj kontrola hospodárenia a transparentnosť. Nadnárodné spoloč-nosti však zväčša trvajú na tom, aby zmluvy, ktoré určujú ich povinnosti voči samosprá-vam a spotrebiteľom, ostali obchodným tajomstvom. Odnesú, koľko vládzu V r. 1997 bolo zásobovanie vodou v Budapešti privatizované zmluvou, ktorá previedla správu podniku na firmu Suez-Lyonnaise. Až do polovice 1999 fungovali budapeštianske vodárne bez schváleného podnikateľského plánu. Ten tamojšia mestská rada odmietla, pretože nesúhlasila s navrhovanými vysokými odmenami pre členov vedenia podniku. V roku 1998, napriek vysokým prevádzkovým stratám podniku (1,6 miliardy HUF z čistého obratu 13,8 miliárd HUF) dosiahli odmeny jeho vedeniu 250 miliónov HUF. Neschválený podnikateľský plán na rok 1999 predpokladal ďalšie straty a zníženie obratu i voči roku 1998. Podpredseda budapeštianskeho výboru pre údržbu mesta, označil v decembri 1998 privatizáciu vodární a kanalizácií za chybu, pri ktorej sa štát na 25 rokov vzdal práva na ich správu. O plánovanom zvyšovaní cien vodného a stočného sa vyjadril takto: „Bohužiaľ, dnes je už jasné, že vplyvné zahraničné spoločnosti nechcú investovať vlastný kapitál... ...odmenami pre svoje vedenie odnesú z tejto krajiny toľko peňazí, koľko len môžu.“ A nielen na odmenách. Napríklad firma Vivendi vlastní 49 % Szegedi Vizmu - spoločnosti, ktorá je držiteľom licencie na prevádzku vodární v maďarskom Szegede. Spolu s ňou bola založená aj špeciálna dodávateľská firma, v ktorej vlastní Vivendi 70 % a samosprávy 30 %. Szegedi Vizmu platí tejto spoločnosti za výkony všetkých údržbárskych prác vysoký fixný ročný poplatok. Táto dodávateľská firma má prednostné právo na všetky pracovné zákazky Szegedi Vizmu. Takáto dohoda umožňuje spoločnosti Vivendi využívať svoju dcé-ru ako prostriedok na prečerpávanie veľkej časti zisku vytváraného firmou Szegedi Vizmu. V nasledujúcom čísle sa budeme venovať vplyvu regionálnych vodárenských monopolov na hospodársku súťaž a konkurenciu.
Zostavil: Ing. Roman Havlíček (Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.).