David Korten je jeden z najtvrdších oponentov oficiálnej rozvojovej pomoci z radov mimovládnych organizácií. Svoju systémovú kritiku opiera o viac ako 30 ročnú prax v Americkej agentúre pre medzinárodný rozvoj (U.S. Agency for International Development - USAID), Fordovej nadácii, Svetovej banke a v ďalších inštitúciách. Na základe týchto skúseností prišiel k záveru, že oficiálny systém zahraničnej pomoci je založený na zlých predpokladoch, vo väčšine prípadov je sám osebe škodlivý a do inštitúcií, ktoré ho zabezpečujú, sa neoplatí investovať. Profesor Korten je presvedčený, že systém zahraničnej pomoci prispieva k zvyšovaniu sociálnych nerovností v chudobných krajinách a bráni im v ceste k ekonomickej spravodlivosti a trvalej udržateľnosti. Podľa neho žiadna inštitúcia nestelesňuje nefunkčnosť oficiálneho systému pomoci lepšie ako Svetová banka. Korten verí, že pokusy reformovať túto banku nemôžu uspieť a že pozornosť treba radšej sústrediť na jej zrušenie ako súčasť procesu oddlžovania rozvojových krajín. Profesor Korten je zakladateľom a prezidentom Fóra rozvoja zameraného na ľudí, siete organizácií a jednotlivcov usilujúcej sa o vytvárenie spravodlivých a udržateľných spoločností prostredníctvom dobrovoľníckej činnosti občanov. Pán Korten, vidíte nejakú reálnu možnosť, ako zmeniť Svetovú banku tak, aby v nadchádzajúcich rokoch výraznejšie prispievala k udržateľnému rozvoju? Nie, nevidím ani jediný zmysluplný spôsob ako reformovať Svetovú banku. Najvhodnejšie je zrušiť ju. Tí, ktorí sa pokúšajú reformovať túto banku, si nevšimli základnú vec: inštitúcia, ktorej podstatou je neustále zvyšovať zahraničnú zadĺženosť rozvojových krajín, nemôže mať pri vytváraní rovnoprávnych a udržateľných spoločností žiadne miesto. Aj keby sa všetci zamestnanci tejto banky stotožnili s princípmi sociálnej spravodlivosti a environmentálnej udržateľnosti, v praxi by to malo iba minimálny efekt, ak základnou funkciou banky bude poskytovať nové medzinárodné pôžičky rýchlejšie, ako je tempo splácania tých starých. Ak má dôjsť k zmenám, je potrebné, aby sa personál banky zameral na vytvorenie globálneho plánu na odstránenie dlhodobého zahraničného zadĺženia rozvojových krajín a zrušenie ich vlastnej inštitúcie i ostatných medzinárodných rozvojových bánk, ktoré v tomto zmysle celú situáciu neustále zhoršujú. Ako ste sa dopracovali k takýmto záverom? K svojmu názoru som dospel z veľmi konzervatívnych východísk. Ekonomické vzdelanie som získal na Stanfordovej univerzite a niekoľko rokov som pôsobil aj na fakulte obchodu Harvardskej univerzity. Zameriaval som sa najmä na organizácie ako behaviorálne systémy. Keď som pracoval pre Fordovu nadáciu, podieľal som sa na vývoji metód s presne stanoviteľnou efektivitou, prostredníctvom ktorých môžu grantové nadácie pomáhať transformovať veľké vládne byrokratické štruktúry, ktoré iba prehlbujú zvyšovanie závislosti. Dokázali sme, že na úrovni štátov je možné tieto štruktúry meniť tak, aby posilňovali miestnu kontrolu a tiež spravodlivé a udržateľné hospodárenie s miestnymi zdrojmi, napr. lesmi či vodou. Potom som 9 rokov pracoval v USAID a pokúšal som sa aplikovať tieto metódy v rámci jej pobočiek v Ázii. Napokon sme, bohužiaľ, boli nútení konštatovať, že veľké oficiálne štruktúry sú už vo svojej podstate neschopné plniť takúto katalytickú inštitucionálnu úlohu. Fordova nadácia bola úspešná, pretože mohla poskytovať malé, pružné granty v rozsahu od 5000 do 200 000 dolárov, zatiaľ čo pôžičky Svetovej banky sú rádovo 200, 300 a viac miliónov dolárov. Hovoríte teda, že predpoklady, z ktorých vychádza systém zahraničnej pomoci, sú chybné? Jednoznačne. Oficiálny systém pomoci je založený na premise, že transfer obrovského množstva tvrdej meny do rozvojových krajín je kľúčom k ich rozvoju. Tvrdá mena však iba umožní týmto krajinám nakúpiť viac zahraničného tovaru, ako si môžu dovoliť na základe ich príjmov z exportu. Miesto budovania vnútornej ekonomickej stability, buduje takáto pomoc závislosť na globálnej ekonomike. Ak je pomoc financovaná z pôžičiek, krajina je potom nútená prispôsobovať vlastnú ekonomiku zahraničným potrebám, aby mohla dlhy splácať. Na tomto bohatnú úzke lokálne elity, nadnárodné korporácie a finančné inštitúcie, ktoré sú hlavnými účastníkmi globálnej ekonomiky. Skúsenosti však potvrdzujú, že takýto systém všeobecne výrazne postihuje chudobných ľudí a životné prostredie. Čo ste robili odvtedy, čo ste takto začali vnímať veci? Nevynaložil som veľa času na pokusy zrušiť Svetovú banku. Aj keď si myslím že by to bol pozitívny krok, Svetová banka je len jedna z mnohých nebezpečne nefunkčných inštitúcií. Väčšinu času venujem zvyšovaniu záujmu verejnosti o to, že dominantný neoliberálny model ekonomického rastu, voľného trhu a voľného obchodu je príčinou, nie riešením problémov prehlbujúcej sa biedy, environmentálnej deštrukcie a sociálnej dezintegrácie. Samozrejme, že ani neúspešný marxistický model nie je riešením. O náčrt nových alternatív sa dnes pokúšajú tisíce skupín po celom svete. Mnohí z nás, ktorí prehodnocujú rozvoj z pohľadu spravodlivosti a udržateľnosti, veria, že je potrebné zamerať sa na lokalizáciu ekonomickej moci a na zvyšovanie sebestačnosti pri uspokojovaní miestnych potrieb, a to v rámci limitov ekosystémov. Veríme, že tí z nás, ktorí žijú v rozvinutých krajinách, môžu najlepšie pomôcť ľuďom v rozvojových krajinách tak, že zmenia svoj neudržateľný spôsob života a zbavia sa zvrhlej závislosti na využívaní zdrojov tretieho sveta. Stojíme tvárou v tvár faktu, že naše nároky na zdroje planéty vysoko prevyšujú mieru, ktorá je udržateľná. To vyzerá, ako by ste odmietali celú myšlienku rozvoja? V zmysle toho, čo sa obyčajne považuje za „rozvoj“, je to tak. Nemáme inú možnosť, ako zmeniť svoj prístup k chudobe a otázkam životného prostredia. Termín „rozvoj“ zvádza k mylným predstavám, podľa ktorých ten, kto konzumuje viac, je automaticky viac rozvinutý. Preto niektorí z nás namiesto o rozvoji hovoria o spravodlivých a udržateľných spoločnostiach. Tieto otázky podrobne vysvetľujem v knihe „Keď korporácie vládnu svetu“ (When Corporations Rule the World). Myslíte si, že existujú oficiálne rozvojové inštitúcie, s ktorými sa oplatí spolupracovať? Určite nie multilaterálne úverové inštitúcie. Aj o väčšine oficiálnych bilaterálnych agentúr možno v nejlepšom prípade povedať iba, to že robia menšie škody. Najlepšie výsledky z oficiálnych agentúr majú verejné rozvojové nadácie. Tie lepšie dokázali schopnosť fungovať ako katalyzátor sociálnych zmien, čo znamená pracovať s úplne inými východiskami než rozvojové agentúry, ktoré vychádzajú z predpokladu, že rozvoj je iba o peniazoch. Môžete niektoré z nich uviesť? Ale áno. Vynikajúcu prácu robí napríklad Inter-American Foundation z Washingtonu, podobne ako Asia Foundation zo San Francisca. Appropriate Technology International z Washingtonu má veľmi dobre rozvinutú a účinnú stratégiu a robí výborné veci v rámci jej obmedzených zdrojov. Všetky tieto tri agentúry strategicky využívajú malé granty na podporu významných spoločenských a inštitucionálnych zmien. Nebola by situácia v rozvojových krajinách horšia bez prítomnosti zahraničnej pomoci? Samozrejme, že na túto otázku neexistuje jednoznačná odpoveď. Je však možné, že bez oficiálnej pomoci by v rozvojových krajinách žilo omnoho menej ľudí pod hranicou biedy, pretože vplyv na miestne zdroje - napr. pôdu a vodu, od ktorých závisí ich živobytie - by mohol byť v mnohých prípadoch rozdelený spravodlivejšie. Tiež netreba zabúdať, že väčšia časť oficiálnej pomoci bola vojenská podpora skorumpovaných režimov. Prečo považuje Svetovú banku za prekážku trvalo udržateľného rozvoja? Po prvé, presadzuje chybný model rozvoja, ktorý je už vo svojej podstate neudržateľný. Po druhé, je príliš veľká a pracuje príliš byrokraticky na to, aby mohla podporovať zmeny smerujúce k vytváraniu spravodlivých a udržateľných spoločností. Po tretie, je to banka ktorej základným cieľom je poskytovať pôžičky rozvojovým krajinám. A zvyšovanie medzinárodnej zadĺženosti nie je udržateľné. Aké základné zmeny by musela Svetová banka urobiť, aby sa zmenil jej prístup a stala sa pozitívnou silou? Predovšetkým by sa mala stať „nebankou“ ktorá znižuje, a nie zvyšuje medzinárodnú zadĺženosť. Prečo to podľa Vás nie je možné? Možno to nie je úplne nemožné, ale iba vysoko nepravdepodobné. Povedzme, že sme usúdili, že potrebujeme množstvo malých multilaterálnych rozvojových nadácií, ktorých cieľom bude napomáhať vytváraniu spravodlivých a udržateľných spoločností. Bolo by jednoduchšie a asi aj výhodnejšie vytvoriť takéto nové inštitúcie, ako sa pokúšať transformovať Svetovú banku na niečo, čo je v protiklade s jej dnešným stavom.
Zdroj: What´s Ahead for the World Bank: Interviews on the Bank´s Role in Promoting Sustainable Development, Charles Steward Mott Foundation, 1995.
Preklad: Ing. Helena Zamkovská.