2. časť: Verejný záujem - cieľ reformy vodárenstva
Koncepcia transformácie vodární a kanalizácií, ktorú vláda schválila v januári 2002, je iba koncepciou deetatizácie štátnych podnikov. Ucelený návrh reformy vodárenstva na Slovensku stále neexistuje a štát sa zrejme spolieha na to, že problémy vodární a kanalizácií sa vyriešia odovzdaním ich majetku a správy neštátnym prevádzkovateľom. Obciam ako budúcim akcionárom regionálnych vodárenských spoločností (RVS) sa zasa ponúka možnosť presunúť starosti s prevádzkovaním vodární a kanalizácií na súkromné spoločnosti. Verejný záujem Každý prevádzkovateľ verejných služieb (medzi ktoré patria aj zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou či odkanalizovanie a čistenie komunálnych odpadových vôd) bez ohľadu na to, či je ním obec alebo súkromná firma, by mal rešpektovať požiadavky verejného záujmu. Verejný záujem však musí byť včas a dostatočne presne definovaný a premietnutý do všeobecne platných právnych predpisov. Z hľadiska zásobovania pitnou vodou by vo verejnom záujme malo byť: - dosiahnutie primeraného stupňa zásobovania obyvateľstva pitnou vodou v primeranom množstve a kvalite; - dlhodobá stabilita služieb bez ohľadu na to, kto ich prevádzkuje; - zabezpečenie prevádzky za mimoriadnych hygienicko-epidemiologických situácií; - dosiahnutie ekonomickej efektívnosti prevádzky pri súčasnej cenovej dostupnosti vodárenských služieb pre rôzne vrstvy obyvateľstva. Z hľadiska ochrany vodných zdrojov by vo verejnom záujme malo byť: - efektívne využívanie existujúcich vodných zdrojov, pričom prednosť by malo mať znižovanie strát vo vodovodoch a ochrana a sanácia znečistených zdrojov pred budovaním nových; - ochrana vôd pred znečistením komunálnymi odpadovými vodami. Z hľadiska ceny za dodávku pitnej vody a za odkanalizovanie odpadových vôd by vo verejnom záujme mala byť vecná regulácia cien nezávislým subjektom. Z hľadiska prístupu podnikateľských subjektov na trh by vo verejnom záujme mala byť regulácia podnikania v oblasti vodárenstva prostredníctvom zákonných podmienok pre udeľovanie oprávnení na prevádzkovanie verejných vodovodov a kanalizácií. Viaceré z týchto požiadaviek sú zohľadnené vo vládnom návrhu zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, ktorý má nadobudnúť účinnosť od mája 2002. Napriek tomu však môže nastať situácia, v ktorej môžu byť verejné záujmy vážne ohrozené. „Privatizácia“ správy vodární a kanalizácií Ak parlament vládny návrh zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách schváli, budú musieť RVS buď vo vlastnej réžii splniť všetky podmienky, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovateľa vodárenských služieb alebo uzatvoriť zmluvu o prevádzkovaní so subjektami, ktoré na to budú mať oprávnenie. Z nepripravenosti obcí na prevzatie týchto kompetencií a z neochoty vlády vyčleniť zdroje na ich kvalitnú inštitucionálnu i personálnu prípravu možno usudzovať, že všetci sa spoliehajú práve na to, že RVS zveria prevádzku vodární súkromným firmám. Tie už na Slovensku pôsobia a sú pripravené prevziať prevádzku vodární a kanalizácií. V tomto vzťahu budú reprezentovať verejný záujem iba obce a práve miera ich pripravenosti na vstup do zmluvného vzťahu s vplyvnými partnermi bude rozhodovať o ochrane verejných záujmov. Verejný versus súkromný záujem Hlavným a často jediným záujmom súkromných spoločností je tvorba zisku. Služby, ak majú prioritne slúžiť verejným záujmom, nie sú vo väčšine prípadov dostatočne ziskové na to, aby uspokojili súkromný sektor. A tak logicky dochádza k rozporom medzi verejnými a súkromnými záujmami a o tom, ktoré záujmy prevládnu, rozhodnú tí, ktorí získajú kontrolu nad službami – v našom prípade vodárenskými. Pozíciu súkromného sektora výstižne charakterizoval manažér britskej vodárenskej spoločnosti Biwater. Tá v roku 1999 odstúpila od kľúčového vodárenského projektu v Zimbabwe, pretože projekt neposkytoval takú mieru návratnosti, akú vyžadovala firma: "Investori musia byť presvedčení, že dosiahnu primerané výnosy. Pre nás je zaujímavé, kto budú finálni užívatelia a či budú schopní uhrádzať poplatky za vodu. Zo sociálneho aspektu je tento typ projektov realizovateľný, bohužiaľ nie však z hľadiska súkromného sektora". Riziká účasti súkromných firiem Väčšinu svetového trhu s vodou kontroluje niekoľko nadnárodných spoločností. Tieto spoločnosti majú široké spektrum aktivít a angažujú sa nielen v oblasti vodárenstva, ale aj v iných sektoroch. V prípade, že zisky z prevádzkovania vodární investujú v inom regióne alebo v inom sektore, môžu ohroziť verejné záujmy i realizáciu miestnych rozvojových priorít. Príkladom môže byť firma Vivendi, ktorá výnosy zo svojich celosvetových vodárenských aktivít používa na financovanie činností, ktoré s vodárenstvom nesúvisia. V januári 2000 táto firma oznámila, že celkový dlh spoločnosti vo výške 16,5 mld. EUR presúva do divízie životného prostredia, kam patria aj jej vodárenské aktivity, čím zbaví dlhov svoju divíziu komunikácií. V dôsledku toho sa zvýšili faktúrované náklady za zásobovanie vodou, likvidáciu odpadu a dopravu spoločnosti Vivendi na celom svete na každého odberateľa asi o 4 percentá. Od nadnárodných firiem sa okrem iného očakáva, že prinesú investície do zanedbanej infraštruktúry. Unáhlená a nepripravená privatizácia vodárenských služieb však môže byť pre obce skôr záväzkom v rozpore s verejnými záujmami ako nástrojom na ich zabezpečenie. Zmluvy totiž často obsahujú klauzuly, ktoré firmám zabezpečujú zisk, pričom straty kompenzujú z verejných fondov. Snahy o zmenu nevýhodných zmlúv samospráv s vodárenskými firmami nasledujú až po neúmernom zvyšovaní cien a uplatňovaní garancií na krytie znížených ziskov firiem z verejných rozpočtov. To je však už zvyčajne príliš neskoro - zmluvy sa totiž podpisujú na dlhé obdobie, neraz na 15 až 30 rokov. A tak sa pokusy vlád a samospráv zbaviť sa problémov súvisiacich so zabezpečovaním vodárenských služieb ich čo najrýchlejšou „privatizáciou“ často míňajú zamýšľanému účinku. Svedčia o tom mnohé prípady nielen z rozvojových, ale i okolitých krajín. Viceprezident výboru pre údržbu mesta Budapešť Miklos Szalka zhrnul skúsenosti so súkromnými vodárenskými firmami takto: „Dnes je jasné, že tento druh privatizácie podnikov verejných služieb, ktorým sa poskytla 25-ročná koncesia na ich správu, bola omylom... ...tieto silné zahraničné spoločnosti nie sú ochotné realizovať investície s použitím vlastného kapitálu – naopak, vysávajú čo najviac peňazí z krajiny von...“ Podľa občianskeho združenia odberateľov vody v Plzni zaplatili tamojší obyvatelia kvôli neprehľadnému hospodáreniu za päť rokov pôsobenia spoločnosti Vivendi za vodárenské služby až o 400 miliónov korún navyše. Firma však ich tvrdenia popiera a odmieta preplatky vrátiť. Problémy, ktoré sprevádzajú privatizáciu vodárenských služieb by mali byť pre obce a mestá na Slovensku motiváciou k vytvoreniu účinných kontrolných mechanizmov, ktoré by obmedzili riziká účasti súkromných firiem na prevádzke vodární. Jedným zo spôsobov kontroly môže byť napríklad kompetencia samospráv schvaľovať prostredníctvom RVS ceny vodného a stočného. Jedným z hlavných argumentov v prospech účasti súkromných firiem na prevádzkovaní verejných služieb údajná vyššia efektívnosť súkromného sektora v porovnaní s verejným. V nasledujúcej časti sa preto budeme venovať práve efektivite súkromného a verejného vodárenstva.
Zostavil: Ing. Roman Havlíček (Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.).