Aktuálne návrhy Medzinárodnej dohody o investíciách (MAI) považovala občianska verejnosť z viacerých dôvodov za nebezpečné. Občianske organizácie vo svojom stanovisku konštatovali, zámerom MAI však nie je v skutočnosti regulovať investície (ako sa oficiálne uvádzalo), ale naopak obmedzovať možnosti vlád pri ich regulácii. Stanovisko adresované Organizácii pre ekonomickú spouprácu a rozvoj (OECD) podporilo viac ako 565 organizáciami z 68 krajín sveta.

Február 1998

ÚVOD Ako medzinárodná koalícia občianskych organizácií, ktoré sa zaoberajú problémami rozvoja, ochranou životného prostredia, ľudských práv, spotrebiteľov, postavením žien, zastúpená vo viac ako 70 krajinách, považujeme súčasné návrhy znenia Medzinárodnej dohody o investíciách (Multilateral Agreement on Investment, MAI) z viacerých dôvodov za nebezpečné a sme proti ich prijatiu. Z hľadiska rozsahu sociálnych a environmentálnych škôd, ktoré vo svete spôsobuje zvyšovanie mobility kapitálu, je zreteľná potreba medzinárodnej regulácie investicií. Zámerom MAI však nie je regulovať investície, ale naopak obmedzovať možnosti vlád pri ich regulácii. Z tohoto dôvodu je MAI neakceptovateľná. Rokovania o MAI začali na pôde OECD na jar 1995, teda pred viac ako dvoma rokmi, a podľa vyjadrení OECD sú z väčšej časti ukončené. Tieto rokovania prebiehali bez účasti nečlenských štátov OECD a bez účasti občianskych organizácií zastupujúcich spotrebiteľov, farmárov, robotníkov, a tiež organizácií zameraných na životné prostredie, rozvoj a ľudské práva. Výsledkom takéhoto prístupu sú úplne nevyvážené návrhy dohody. Podľa nich MAI poskytne investorom väčšie práva, ako majú vlády, miestne komunity, občania, robotníci a životné prostredie. MAI zásadným spôsobom podlomí aj doterajší nevýrazný pokrok smerom k trvalo udržateľnému rozvoju nastúpený po summite v Riu v roku 1992. Dohodu MAI v jej dnešnej podobe nepovažujú za zlú iba mimovládne organizácie. Je tiež v rozpore s viacerými existujúcimi medzinárodnými záväzkami členských krajín OECD: · V MAI nie je zakomponovaná ani jedna z dôležitých medzinárodných dohôd ako Deklarácia z Ria, Agenda 21, Pravidlá OSN pre ochranu spotrebiteľov (1985), Súhrn medzinárodne akceptovaných princípov na kontrolu reštriktívnych obchodných praktík (1981), Pekingská deklarácia o ženách a Globálny akčný plán Habitat. · MAI nie je v súlade so záväzkami OECD pre integráciu ekonomických, environmentálnych a sociálnych koncepcií [1]. · MAI ruší povinnosti nadnárodných spoločností, ktoré boli dohodnuté v rámci OECD na základe Pravidiel OECD pre medzinárodné obchodné spoločnosti z roku 1976 [2]. · Vylúčenie rozvojových krajín a krajín s transformujúcou sa ekonomikou z rokovaní nie je v súlade s politikou OECD o rozvojovom partnerstve [3]. Hlavné problémy MAI pramenia z rozsiahlych obmedzení voči demokratickým opatreniam prijímaným vládami na národnej úrovni a z neschopnosti zakomponovať dostatočne účinné nové systémy medzinárodnej regulácie a zodpovednosti zahraničných korporácií. V súčasnej podobe si MAI nezaslúži demokratické schválenie v žiadnej krajine. Všetky skupiny, ktoré podpísali toto vyhlásenie budú viesť kampaň proti jej prijatiu, ak nebudú do zmluvy zakomponované principiálne zmeny, včítane tých, ktoré sú uvedené nižšie. ZÁSADNÉ PRIPOMIENKY Návrh MAI nerešpektuje práva krajín - najmä štátov s transformujúcou sa ekonomikou a tzv. rozvojových krajín - ani ich potrebu demokraticky regulovať investície do svojich ekonomík. Mnohé rozvojové krajiny už kritizovali stupeň liberalizácie obsiahnutej v MAI ako neprimeraný. Budú to však práve nečlenské krajiny OECD, na ktoré bude vyvíjaný nátlak, aby k dohode pristúpili. Potreba investícií a rozvoja je v členských a nečlenských krajinách OECD rozdielna. Ustanovenia MAI vážne postihnú predovšetkým potenciál pre ekonomickú diverzifikáciu a rozvoj v rozvojových krajinách - najmä priemyselne najmenej rozvinutých - a v krajinách s transformujúcou sa ekonomikou. The standstill principle ??? spôsobí problémy najmä v krajinách s transformujúcou sa ekonomikou, z ktorých mnohé ešte nerozvinuli primeranú reguláciu podnikateľského sektora. Ustanovenie o odstúpení od dohody na pätnásť rokov účinne pripúta národy k jedinému ekonomickému modelu. Zabráni budúcim vládam revidovať nevhodnú investičnú politiku ich predchodcov a realizovať svoje vlastné predstavy o najvýhodnejšom ekonomickom smerovaní. Prinúti krajiny dlhodobo akceptovať zmluvu aj prípadoch existencie dôkazov o jej deštruktívnych dopadoch. MAI neobsahuje žiadne záväzné, vynútiteľné povinnosti týkajúce sa správania nadnárodných korporácií v oblasti životného prostredia, pracovných štandardov a trhovej súťaže. MAI poskytuje zahraničným investorom v rámci právne záväznej dohody výhradnú pozíciu na útok voči legitímnym obmedzeniam vytvoreným na ochranu životného prostredia, ochranu verejného zdravia, dodržiavania práv zamestnancov a podpory spravodlivej konkurencie. Okrem toho neotvára prístup občanom, pôvodným obyvateľom, samosprávam ani mimovládnym organizáciám k mechanizmu riešenia sporov, čím následne nemôže ani zabezpečiť zodpovedný prístup nadnárodných korporácií voči komunitám, v ktorých investujú a neposkytuje verejnosti ani možnosť vyjadrovať sa v prípadoch súdnych procesov medzi investormi a vládami. MAI bude v rozpore s mnohými existujúcimi i pripravovanými medzinárodnymi, národnými a regionálnymi zákonmi a normami na ochranu životného prostredia, prírodných zdrojov, verejného zdravia, kultúry, životnej úrovne i legislatívy týkajúcej sa zamestnávania. Spôsobí oslabenie a zrušenie mnohých z týchto zákonov a bude brániť príjmaniu novej legislatívy alebo posilňovaniu existujúcej. Návrhy MAI boli pripravené s jednoznačným cieľom podporovať investorov v pohybe kapitálu včítane výrobných podnikov z jednej krajiny do druhej. To všetko napriek dôkazom, že zo zvýšenej mobility kapitálu profitujú nadnárodné spoločnosti na úkor väčšiny ľudí sveta. ŽIADAME OECD A VLÁDY JEDNOTLIVÝCH KRAJÍN, ABY: 1. Vykonali nezávislé a podrobné posúdenie sociálnych, environmentálnych a rozvojových dopadov MAI za plnej účasti verejnosti. Rokovania by počas posudzovania mali byť zastavené. 2. Vyžadovali od nadnárodných korporácií dodržiavanie záväzných dohôd vzťahujúcich sa na ochranu životného prostredia, pracovných podmienok, zdravia, bezpečnosti a ľudské práva a tým zabránili korporáciám uplatňovať dohodu MAI na zneužívanie režimov so slabou legislatívou. Aby zabezpečili, že vynútiteľné dohody o zodpovednosti investorov budú mať prednosť pred akýmikoľvek dohodami o ich právach. 3. Odmietli navrhovaný mechanizmus riešenia sporov medzi investormi a vládami a vypracovali nové demokratické a transparentné mechanizmy, ktoré zabezpečia zodpovednosť investorov voči občianskej spoločnosti, včítane miestnych a pôvodných obyvateľov. 4. Zatiaľ čo žiadna z podpísaných mimovládnych organizácií nenamieta voči právam investorov na kompenzáciu za vyvlastnenie vládami štátov, v národnej legislatíve i v právnych teóriách existujú primerané mechanizmy ochrany investorov v podobných prípadoch. Súčasný návrh MAI prekračuje tieto všeobecne akceptované mechanizmy priameho vyvlastňovania a zachádza do oblasti ohrozovania národnej suverenity. Preto žiadame, aby členské krajiny OECD vypustili z návrhu MAI ustanovanie o vyvlastňovaní, ktoré by nedávalo investorom absolútne právo na kompenzácie za vyvlastnenie. Vlády musia zabezpečiť, aby nemuseli platiť za právo prijať environmentálne, pracovné, zdravotné a bezpečnostné normy včítane prípadov, kedy tieto opatrenia znamenajú pre investorov výrazné finančné výdaje. S ohľadom na procesné námietky žiadame, aby vlády: 1. Zastavili proces rozhodovania o MAI a posunuli termín ukončenia oficiálnych rokovaní tak, aby sa poskytol dostatočný čas na zmysluplnú účasť a zapojenie verejnosti do diskusie o obsahu dohody vo všetkých krajinách. 2. Zvýšili transparentnosť rokovaní: sprístupnením jednotlivých návrhov dohody a individuálnych výnimiek jednotlivých krajín a sériou priebežných verejných stretnutí a híringov v členských i nečlenských krajinách, otvorených pre médiá, poslancov parlamentov a širokú verejnosť. 3. Rozšírili okruh účastníkov oficiálnych rokovaní medzi vládami, podnikateľským a finančným sektorom na širší okruh vládnych agentúr, ministerstiev a parlamentných výborov. 4. Dohodnúť nové podmienky na odstúpenie od dohody, umožňujúce krajinám jednoduchšie a rýchlejšie odstúpenie v prípadoch, že to považujú za prospešné pre ich obyvateľov. Na rozvojové krajiny a krajiny s transformujúcou sa ekonomikou, ktoré doteraz neboli účastníkmi rokovaní, nesmie byť vyvíjaný nátlak na pripojenie sa k dohode. ZÁVER Súčasný text dohody MAI nie je v súlade s medzinárodným dohodami podpísanými členskými krajinami OECD, s existujúcimi politikami OECD ani s legislatívou na podporu trvalo udržateľného rozvoja v jednotlivých krajinách. Taktiež neberie do úvahy významnú prácu expertov na investície a oficiálnych medzinárodných inštitúcií ako napríklad kritériá UNCTAD pre “prijateľný rozvoj” vzťahujúce sa na investičné dohody [4], ani iné práce týkajúce sa zodpovednosti investorov. Ak majú mať politické vyhlásenia OECD nejaký zmysel, predchádzajúce ustanovenia musia byť v celom rozsahu zakomponované do textu MAI a musia získať rovnakú právnu silu ako ustanovenia o ekonomickej liberalizácii. Na základe našich zásadných pripomienok k návrhom dohody MAI a nerealisticky krátkeho časového rámca na ukončenie rokovaní o osude tejto dohody, obraciame sa na OECD a jej členské vlády so žiadosťou o zásadné prehodnotenie procesu i vecnej podstaty návrhu dohody. Žiadame OECD o konkrétnu a podrobnú písomnú odpoveď na všetky naše pripomienky. Zároveň žiadame OECD, aby na verejnosti nešírila informácie o údajných konzuláticách s mimovládnymi organizáciami bez toho, aby súčasne hovorila aj o ich vážnych pripomienkach vznesených na vzájomných konzultáciách.

Na záver vyhlasujeme, že budeme pokračovať v opozícii proti MAI, až kým tieto požiadavky nebudú v plnom rozsahu splnené.

Poznámky: [1] OECD Ministerial Communique, máj 1997 [2] OECD Code of Conduct for Multinational Enterprises, Paris 1992 [3] "Shaping the 21st Century: The Contribution of Development Cooperation", OECD 1997. [4] UNCTAD, World Investment Report 1997; UNCTAD Expert Meeting," Development Friendliness Criteria for Investment Frameworks", 1997.

Toto stanovisko podporilo viac ako 565 organizácií z 68 krajín sveta.