Úvod
Od roku 1994 sa na Slovensku začal uplatňovať zákon č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (tzv. zákon EIA). Jeho účelom je podrobiť významné zámery investorov - pripravované stavby a činnosti - komplexnému a odbornému posúdeniu ich potenciálnych vplyvov na životné prostredie s cieľom minimalizovať ich možné negatívne vplyvy a tým aj environmentálne, ekonomické i sociálne straty v budúcnosti. Účelom zákona je zároveň otvoriť tento proces verejnosti a umožniť jej tak spolupodielať sa na tvorbe rozhodnutí, ktoré môžu významným spôsobom zasiahnuť do života spoločnosti. Jedným z kľúčových fáz celého procesu posudzovania je stanovenie rozsahu hodnotenia. Navrhovateľ – investor - najprv vypracuje zámer v najmenej dvoch variantoch, predloží ho Ministerstvu životného prostredia (MŽP), ktoré zámer rozošle dotknutým obciam a štátnym orgánom na vyjadrenie. Dotknutá obec musí zámer zverejniť, aby ktokoľvek k nemu mohol zasielať pripomienky, vrátane návrhov nových variantov, ktoré sa z pohľadu dotknutých subjektov javia ako výhodnejšie. Na základe pripomienok MŽP určí rozsah ďalšieho hodnotenia. Navrhovateľ musí všetky varianty určené MŽP riadne posúdiť. 1. Pripomienky k úvodnej fáze procesu EIA Z prieskumu, ktorý naša organizácia uskutočnila v prvom štvrťroku 2001 v Žiari nad Hronom vyplýva, že v prípade zámeru “Komunikácia D 65 Žarnovica – Šášovské Podhradie” sa vyššie uvedený účel zákona nenaplnil. Jadrom tohto zámeru je vybudovanie preložky cesty I/65 v úseku Žarnovica - Šášovské Podhradie, t.j. vybudovanie novej cesty s parametrami rýchlostnej komunikácie pozdĺž dnes existujúcej cesty. V najdôležitejšej fáze procesu EIA – počas možnosti pripomienkovať zámer a dávať podnety k rozsahu hodnotenia (v lete 1998) – nebola dotknutá verejnosť v Žiari nad Hronom adekvátnym spôsobom informovaná o zámere ani o začatí procesu EIA. Občania bezprostredne dotknutých častí neboli v mieste ich bydliska informovaní vôbec. Mesto Žiar nad Hronom nevyužilo možnosť informovať svojich občanov o zámere prostredníctvom mestskej televízie, hoci ju malo v tom čase k dispozícii a hoci ju bežne používa ako jeden z najefektívnejších oznamovacích prostriedkov v meste. V bezprostredne dotknutých mestských častiach nefungoval v tom čase mestský rozhlas. Podľa tvrdenia predstaviteľa mesta síce informácia o zámere bola vysielaná mestským rozhlasom v niektorých častiach mesta, nikto z občanov, na ktorých sa obrátila naša organizácia, však o takejto skutočnosti nevie. O zámere nevedeli ani poslanci mestského zastupiteľstva, pretože zámer nebol v roku 1998 vôbec predmetom rokovaní mestského zastupiteľstva. Stručný písomný oznam o zámere vo veľkosti formátu A4 bez akejkoľvek mapovej dokumentácie bol umiestnený na výveske vnútri budovy Mestského úradu v Žiari nad Hronom v čase od 27.7. – 28.8.1998, teda v čase letných prázdnin. Oznam obdobného znenia bol uverejnený aj na 4. strane dvojtýždenníka Naše mesto, taktiež bez mapovej časti (pre úplnosť uvádzame, že išlo o predvolebné vydanie s informáciami o volebných okrskoch, organizačno-technickom zabezpečení volieb, s textom zmluvy HZDS s občanmi Slovenska na 3. tisícročie, atď.) Mestský časopis však zverejnil oznam o zámere až 28.8.1998 – šesť týždňov po zaprotokolovaní došlého zámeru Mestským úradom, teda v posledný deň, kedy mohli občania k zámeru vzniesť pripomienky! Zákon č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie totiž ukladá obciam povinnosť do jedného týždňa od doručenia návrhu zámeru informovať o ňom verejnosť v mieste obvyklým spôsobom (§8 ods.4) a verejnosť môže doručiť svoje písomné stanovisko k zámeru ministerstvu do piatich týždňov od doby, kedy bola o zámere informovaná, najneskôr však do šiestich týždňov od doručenia zámeru dotknutej obci (§8 ods.5). Za takýchto okolností neprekvapuje, že nikto z občanov, občianskych organizácií ani mestských poslancov nepripomienkoval zámer. Iba ťažko im možno vyčítať, že nepredložili podnety na posudzovanie racionálnejších alternatívnych variantov, s ktorými navrhovateľ – v tomto prípade Slovenská správa ciest (SSC) – vôbec neuvažovala a ktoré by boli ekonomicky výhodnejšie, environmentálne šetrnejšie, spoločensky akceptovateľnejšie a technicky nenáročnejšie než tie, ktoré SSC navrhla v zámere. Dňa 8.10.1998 zaslal za mesto Žiar nad Hronom záväzné stanovisko k zámeru jeho primátor J. Cíger, v ktorom sám konštatuje, že “Mestský úrad neobdržal žiadne pripomienky a stanoviská od občanov k predmetnému zámeru”. Toto stanovisko primátora nebolo nikde zverejnené. Dôkazom toho, že v prípade riadneho zverejnenia informácie o zámere by sa mnohí dotknutí občania a občianske iniciatívy k zámeru vyjadrili, je situácia, ktorá nastala po zverejnení správy o hodnotení (búrlivé reakcie dotknutých miestnych občanov, ktorí sa až ex post dozvedeli o plánovanom trasovaní preložky cesty I/65, petičná akcia, zainteresovanie viacerých občianskych organizácií, ktoré sa zaoberajú problematikou dopravy). Tieto reakcie však prišli neskoro a už nemohli ovplyvniť rozsah hodnotenia v rozbehnutom procese EIA. Záver: V dôsledku neinformovania dotknutej verejnosti o zámere nedošlo k naplneniu účelu zákona. 2. Pripomienky k posudzovaným variantom a návrh nového riešenia Tak sa do ďalšieho procesu posudzovania presadili varianty, ktoré vyhovujú navrhovateľovi a ktoré logicky nevychádzajú zo spoločenských priorít, ale zo záujmu SSC preinvestovať maximálny možný objem verejných prostriedkov. Postup SSC korešponduje s inými prípadmi čudesného a účelového posudzovania vplyvov diaľnic a rýchlostných komunikácií na Slovensku. Na základe uvedeného postupu mesta Žiar nad Hronom v úvodných fázach EIA určilo dňa 7.10. 1998 MŽP rozsah hodnotenia takto: “Pre ďalšie hodnotenie vplyvu plánovanej komunikácie počas výstavby a prevádzky sa určuje okrem nulového variantu aj varianty červený a subvariant červený v zmysle Zámeru.” Z pohľadu SSC sú oba varianty v podstate rovnocenné – oba predstavujú investičné náklady v objeme približne 5 mld. Sk. Už po prvom zbežnom preštudovaní Správy o hodnotení sa vynára otázka, prečo nebol posudzovaný variant rozšírenia existujúcej cesty I/65 s cieľom dosiahnuť kompatibilitu jej parametrov s parametrami požadovanej rýchlostnej komunikácie. Táto trasa by mala celý rad nepopierateľných výhod v porovnaní so všetkými variantami posudzovanými v Správe o hodnotení a tiež s variantami, o ktorých navrhovateľ uvažoval už pred začatím procesu EIA (napr. variant cez Ladomerskú Viesku). Variant rozšírenia existujúcej cesty I/65 by na rozdiel od variantov SSC: · neznehodnotil, nezničil ani neohrozil najkvalitnejšie prímestské územie z hľadiska oddychu, rekreácie a športu pre obyvateľov Žiaru nad Hronom, ktoré má podľa Správy o hodnotení už dnes “dlhodobo výrazne narušené životné prostredie a nedostatok zariadení prímestskej rekreácie”; · neodrezal trvalo obyvateľov mesta od rieky Hron; · neohrozil zdravie obyvateľov mesta očakávanými výrazne zvýšenými koncentráciami exhalátov, hlukom a vibráciami a nepreniesol by tieto negatívne vplyvy do bezprostrednej blízkosti obytných zón; · bol by kratší o približne 2 km; · zabral iba zlomok poľnohospodárskeho pôdneho fondu (aj to väčšinou minimálnej kvality) oproti obom posudzovaným variantom a preto by ani nemal negatívny dopad na štruktúru pestovaných plodín ani na intenzitu (a teda ani na výnosy) poľnohospodárskej produkcie a nenarušil by ani organizáciu pôdneho fondu; · zabral iba zlomok lesného pôdneho fondu oproti obom posudzovaným variantom a teda by nepredstavoval ani riziko z pohľadu negatívneho vplyvu na kvalitatívnu zmenu lesných porastov; · nepredstavoval žiadny výrazný zásah do krajinnej štruktúry na rozdiel od oboch posudzovaných variantov, ktoré predpokladajú mohutné násypy (miestami až 12 m vysoké), celý rad mostov a nadjazdov; · predstavoval iba zlomok rizika znečistenia podzemných a povrchavých vôd v dôsledku výstavby i prevádzky projektu. Variant rozšírenia existujúcej cesty I/65 by však predovšetkým vyžadoval mnohonásobne nižšie náklady oproti približne 5 miliardám Sk zo štátneho rozpočtu (prípadne z vládou garantovanej zahraničnej pôžičky), ktoré by pohltila realizácia jedného z dvoch variantov navrhovaných SSC. Efektivitu vynaložených prostriedkov považujeme v súčasnej ekonomickej situácii, v ktorej sa Slovensko nachádza, za jeden z rozhodujúcich argumentov v prospech nášho podnetu na opakovanie celého procesu EIA a na zahrnutie variantu rozšírenia existujúcej cesty I/65 do rozsahu hodnotenia. Variant rozšírenia existujúcej cesty I/65 by okrem nesporných ekonomických, environmentálnych a sociálnych výhod oproti posudzovaným variantom bez problémov zabezpečil aj všetky ich deklarované nadregionálne a regionálne prednosti (časť C.III.5.1): · zlepšil by kvalitatívne parametre medzinárodného tranzitného cestného ťahu v smere západ-východ; · znížil by prepravný čas, šetril pohonné hmoty a celkové užívateľské náklady; · zvýšil by bezpečnosť premávky a znížil by nehodovosť na posudzovanom úseku. Varianty SSC majú podľa Správy o hodnotení priniesť prácu 100-150 občanom po dobu 3 rokov (časť B.I.5 a A.II.6.), pričom tento fakt sa hodnotí ako “lokálny pozitívny vplyv” (časť C.III.5.1). Navrhovaný variant rozšírenia existujúcej cesty I/65 by dobu výstavby podstatne skrátil (čo by malo reálny pozitívny efekt na okolie – zníženie prašnosti, hluku, zaťažovania okolitých komunikácií, atď.) a ušetril by niekoľko miliárd Sk. Tieto verejné prostriedky by mohol štát investovať do rozvojových programov, ktoré by mohli priniesť tisíce nových a stabilných pracovných miest a rozvoj celého žiarskeho regiónu. Sme presvedčení, že proces posudzovania zámeru “Komunikácia D 65 Žarnovica – Šášovské Podhradie” musí zohľadňovať spoločenské priority. Nemal by sa zredukovať na posudzovanie variantov, ktoré sledujú záujem investora a legitimizáciu ich vykonštruovaných predností. Vo svojom Programovom vyhlásení sa vláda zaviazala, že “podporí iba prípravu a realizáciu takých projektov, u ktorých sa štandardnými postupmi preukáže ich ekonomická efektívnosť, spoločenská opodstatnenosť a environmentálna prijateľnosť”. Z pohľadu ekonomickej efektívnosti, spoločenskej opodstatnenosti a environmentálnej prijateľnosti nie je účelovo vymyslený červený subvariant (v Správe o hodnotení premenovaný na modrý subvariant) žiadnou relevantnou alternatívou k základnému červenému variantu. Je iba jeho ešte neekonomickejšou mutáciou, ktorej tušeným účelom je zvýrazniť prednosti základného červeného variantu. Zákon č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie ukladá navrhovateľovi posúdiť v procese EIA aj tzv. nulový variant, t.j. variant, pri ktorom by nedošlo k žiadnej výstavbe a zachoval by sa dovtedajší status quo. Z pohľadu úrovne príprav celej líniovej stavby (cestného ťahu D65 Trnava-Nitra-Žiar nad Hronom-Zvolen-Bystrica) je nerealizácia úprav existujúcej cesty v úseku Žarnovica-Šášovské Podhradie na prvý pohľad logickým nezmyslom. Z oboch strán sa totiž tento úsek napája na existujúcu (resp. plánovanú) rýchlostnú komunikáciu, ktorá má (resp. bude mať) vyššie technické parametre a nemožno ho jednoducho na niekoľkých km zúžiť. Ak by sa tak stalo, investície do rýchlostných komunikácií z oboch strán tohto úseku by stratili zmysel. Tzv. nulový variant je v tomto prípade viac-menej formalitou. Základný červený variant sa preto v rámci daného rozsahu hodnotenia nemohol nestať absolútnym víťazom v súboji so svojími “chromými” sparingpartnermi v predloženej Správe o hodnotení. Úloha spracovateľa správy (firma Ekoped Žilina) pri porovnávaní jednotlivých variantov bola teda vopred pomerne jasná: “Na základe podrobného procesu hodnotenia vplyvov na životné prostredie bolo určené nasledovné poradie vhodnosti variantov výstavby preložky cesty I/65 vo variantnom úseku trasy: 1. v poradí – základný variant (červený) – vhodnejší na realizáciu 2. v poradí – subvariant (modrý) – menej vhodný na realizáciu”. Záver: V Správe o hodnotení boli posudzované iba varianty, ktoré sú v porovnaní variantom rozšírenia existujúcej cesty I/65 ekonomicky neefektívne, spoločensky neopodstatnené a environmentálne neprijateľné. 3. Pripomienky k verejnému prerokovaniu Správy o hodnotení Druhou výhradou voči procesu EIA je spôsob, akým sa uskutočnilo verejné prerokovanie Správy o hodnotení v Mestskom kultúrnom stredisku v Žiari nad Hronom dňa 7.2.2001. Podľa zákona č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie má takéto verejné prerokovanie zabezpečiť obec. Predstavitelia mesta Žiar nad Hronom sa však oficiálne na verejnom prerokovaní nezúčastnili. Stretnutie viedli zástupcovia investora. Tí istí zástupcovia investora vyhotovili i tendenčný záznam z verejného prerokovania, ktorý vystihuje situáciu veľmi neobjektívne (tento zápis bol dodatočne potvrdený Mestským úradom v Žiari nad Hronom). Chýbajú v ňom stanoviská mnohých dotknutých občanov, úplne sú zamlčané postoje riaditeľky Odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie MŽP ing. Viery Huskovej, nie je v ňom informácia o absencii predstaviteľov mesta, atď. Naopak, niektoré body uvedené v zázname na verejnom prerokovaní neodzneli (napr. bod 8 a 10). Záver: Spôsob, akým sa uskutočnilo verejné prerokovanie a zápis z neho, odporuje duchu i textu zákona EIA a marí jeho účel. 4. Podnet na opakovanie procesu EIA Z uvedených dôvodov podávajú dolupodpísané organizácie podnet na revíziu celého procesu posudzovania od samého začiatku, t.j. pripomienkovania zámeru. Navrhovateľ musí dokázať, že jeho zámer korešponduje s prioritami uvedenými v Programovom vyhlásení vlády, t.j. že je ekonomicky efektívny, spoločensky opodstatnený a environmentálne prijateľný. Musí tak však urobiť vo verejnom a transparentnom procese, a nie v procese, ktorý vďaka svojej netransparentnosti účinne eliminoval verejnosť z jeho kľúčových fáz. Predpokladáme, že náš podnet vyvolá úvahy typu: “Nikto nemôže nariadiť navrhovateľovi, aby posudzoval variant, do ktorého nechce investovať.”, “Kto má právo nútiť investora k čomusi, čo nechce robiť?” Sme však presvedčení, že horeuvedené i nasledujúce argumenty na tieto otázky uspokojivo odpovedajú: SSC je rozpočtová organizácia Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, ktorá hospodári výlučne s verejnými zdrojmi. Zo spoločenského hľadiska nie je jedno, či SSC preinvestuje na nejaký účel 5 miliárd korún, ak ten istý účel môže zabezpečiť z prostriedkov rádovo nižších. Z pohľadu zodpovedného hospodárenia s prírodnými zdrojmi vôbec nie je jedno, či sa vedľa veľkej, kvalitnej a pomerne novej cesty postaví úplne zbytočne celkom nová, ešte väčšia cesta s obrovskými nárokmi na ťažbu okolitých prírodných zdrojov a spotrebu energie. Rovnako nie je jedno, či sa majú tamojšie povrchové i podzemné vody zbytočne vystaviť ďalšiemu – podľa Správy o hodnotení – pravdepodobnému riziku znečistenia. Dotknutým obyvateľom, nemôže byť jedno, ak im SSC, ktorú dotujú zo svojich daní, novou cestou pretne jediný pozostatok kvalitného oddychového priestoru v Žiari nad Hronom, znefunkční areál jediného mestského kúpaliska, zlikviduje historicky jedinečný park, trvalo zaberie desiatky hektárov relatívne kvalitnej pôdy, zvýši koncentráciu hluku a splodín a posunie 24-hodinový čulý ruch na ceste tesne pod okná ich domov. Je dôležité, aby proces posudzovania, ktorý rovnako ako zámery navrhovateľa je financovaný z prostriedkov daňových poplatníkov, odhalil zásadné nedostatky predloženého zámeru a aby nepripustil účelové porovnávanie nevýhodných variantov s ešte nevýhodnejšími, ak navyše existuje relatívne jednoduché riešenie. Záver: Dolupodpísané organizácie žiadajú MŽP, aby tento proces EIA ukončilo záverečným stanoviskom, v ktorom neodporučí ani jeden z posudzovaných variantov a vyzvalo SSC k OPAKOVANIU PROCESU EIA. Ak by navrhovateľ pristúpil k takémuto odporúčaniu konštruktívne, umožnil by rozšírenie rozsahu posudzovania aj o variant rozšírenia existujúcej cesty I/65. Táto požiadavka nemá za cieľ umelo predlžovať proces posudzovania. Jej účelom je zabezpečiť transparentný a demokratický proces posudzovania zámeru, maximálnu efektívnosť nakladania s verejnými prostriedkami a spoločensky i environmentálne rozumné riešenie v prípade zámeru “Komunikácia D 65 Žarnovica – Šášovské Podhradie”. Opakovanie procesu EIA by nebolo na Slovensku precedensom. Nedávno sa opakoval proces posudzovania vplyvov podobného zámeru (plánovanej diaľnice D1 Sverepec – Vrtižer) aj kvôli predchádzajúcemu nekorentnému postupu toho istého navrhovateľa – SSC. Keďže tento proces stojí štát nemálo prostriedkov, malo by byť v záujme občanov, MŽP a napokon i samotného navrhovateľa, aby sa celý proces EIA v tomto prípade mohol považovať za seriózny a zmyslupný. Tým viac, ak výsledok procesu môže ušetriť niekoľko miliárd Sk z verejných zdrojov. 5. Ďalšie nedostatky Správy o hodnotení Základným problémom Správy o hodnotení ostáva fakt, že predmetom posudzovania nebol variant rozšírenia existujúcej cesty I/65. Preto iba ťažko možno hovoriť o základnom červenom variante ako o optimálnom (časť C.V.). Správa však obsahuje i množstvo ďalších vecných nedostatkov. Spomenieme niektoré z nich: Účelové závery a vzájomné protirečenia V časti A.II.2. sa napríklad konštatuje, že “účelom zámeru je... znížiť... množstvá exhalátov a hladinu hluku”. Časť o zdravotných rizikách C.III.1.2.1. však konštatuje, že “realizáciou výstavby preložky cesty I/65... v extraviláne by síce prišlo k zvýšeniu celkovej produkcie emisií”. Autori Správy o hodnotení neprikladajú žiadny zásadnejší význam priblíženiu zdrojov emisií k obytným častiam Žiaru nad Hronom v prípade oboch posudzovaných variantov. V časti C.III.1.2.2. sa zasa konštatuje, že z pohľadu hlukového zaťaženia sa “zhorší situácia v okrajových častiach mesta Žiar nad Hronom (najmä rekreačná zóna mesta a rodinné domy na Partizánskej ulici). Nevyváženosť a neurčitosť Niektoré časti Správy o hodnotení sú rozpracované do veľkej podrobnosti, hoci je zrejmé, že práve tieto časti sú najmenej podstatné z hľadiska účelu posudzovania. Napr. časť C.II.1.1. Horninové prostredie je rozpracované na 9 stranách a všíma si nielen geologickú stavbu, ale i neogénne vulkanické sedimenty Štiavnického stratovulkánu, neogénne a kvartérne sedimenty vo výplni Žiarskej doliny, geodynamické javy a dokonca i ložiská nerastných surovín, atď. Podobne časť C.II.1.2. o ovzduší (spolu vyše 3 strany) si všíma napríklad globálne žiarenie, slnečný svit, potenciálnu evapotranspiráciu, atď. Na druhej strane Správa o hodnotení uvádza iba veľmi nedostatočnú informáciu o množstve odpadov, ktorých vznik autori predpokladali počas výstavby cesty. Z 23 druhov odpadov odhadli 7 druhov nebezpečných odpadov a 4 druhy zvláštnych odpadov, nevedeli však ani približne určiť ich množstvo (časť B.II.3.4.). Podobne nešpecifikovali množstvá vypúšťaných odpadových vôd. Uspokojili sa s konštatovaním, že “vzhľadom k veľkému objemu stavebných prác je však ovplyvnenie kvality povrchových i podzemných vôd počas výstavby možné” (B.II.2.). Autori Správy o hodnotení sami konštatujú “zvýšenú mieru neurčitosti” v kľúčových prípadoch, “neúplné technické údaje o vstupoch a výstupoch realizácie výstavby cesty I/65 na krajinu” a “nereálnosť presnejšieho určenia priamych vplyvov stavebných prác na prírodné zdroje (spotreba vody, elektrickej energie, produkcia odpadov a pod.)”. (časť C.VIII.) Nesplnenie zákonných požiadaviek na správu o hodnotení Správa o hodnotení neobsahuje niektoré náležitosti, ktoré explicitne požaduje zákon č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, napr. hodnotenie vplyvu vibrácií. Autori Správy o hodnotení venovali problematike vibrácií spolu jedinú jednoduchú vetu: “Počas výstavby väčších cestných objektov je možný aj negatívny vplyv vybrácií na prostredie a obyvateľstvo obcí.” (časť B.I.4.) Konštatujeme preto, že vplyvy vibrácií neboli zhodnotené a v tomto bode došlo k porušeniu uvedeného zákona. Ak je potrebné navrhovateľovi sprostredkovať metodiky posudzovania vibrácií, môžeme ich pre ďalší proces poskytnúť. Záver: Správa o hodnotení je účelová, nevyvážená, obsahovo protirečivá a jej autori nedodržali zákonom stanovené podmienky.
Záver
Žiadame MŽP, aby zohľadnilo naše pripomienky. Sme pripravení k aktívnej spolupráci pri určovaní nového rozsahu hodnotenia predloženého zámeru a tiež k aktívnej účasti v procese posudzovania jeho vplyvov na životné prostredie. Žiadame MŽP, aby nás informovalo o tom, aký postoj zaujalo vo vzťahu k našim pripomienkam a podnetom. Zároveň ďakujeme MŽP za doterajšiu spoluprácu v tejto veci a ostávame s pozdravom, Juraj Zamkovský, koordinátor ekonomického programu Priatelia Zeme-Slovensko
Kontaktná adresa: Ponická Huta 65, 976 33 Poniky Tel/fax: 088/4193324 eMail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
Toto stanovisko podporujú:
Združenie Slatinka (v zastúpení Ing. Roman Havlíček)
Centrum pre podporu miestneho aktivizmu (v zastúpení Mgr. Pavol Žilinčík)
Občania v akcii (v zastúpení Mgr. Bohdan Smieška)
Zvolenské neformálne združenie (v zastúpení Ing. Milan Zbořil)
Občianske združenie Vydra (v zastúpení Mgr. Michaela Galvánková)
(marec 2001)