Komunikácia D 65 Žarnovica - Šášovské Podhradie ZÁVEREČNÉ STANOVISKO číslo 1926/98-4.2. vydané Ministerstvom životného prostredia SR podľa zákona NR SR č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVATEĽOVI 1. Názov Slovenská správa ciest 2. Identifikačné číslo 003328 3. Sídlo Miletičova 19, 826 19 Bratislava II. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O ZÁMERE 1. Názov Komunikácia D 65 Žarnovica - Šášovské Podhradie 2. Účel Účelom navrhovanej činnosti je výstavba rýchlostnej komunikácie v úseku Žarnovica – Šášovské Podhradie s parametrami smerovo rozdelenej štvorpruhovej komunikácie kategórie R 22,5/ 100 (80) s obmedzeným prístupom. Vybudovaním rýchlostnej komunikácie sa zvýši bezpečnosť premávky, kapacita komunikácie, dopravná rýchlosť, priepustnosť križovatiek a zníži sa nehodovosť, spotreba pohonných hmôt a množstvá exhalátov. 3. Užívateľ Všeobecní užívatelia cestných komunikácií. 4. Umiestnenie : Kraj : Banskobystrický, okres : Žarnovica, Žiar nad Hronom, kat. územia obcí :Žarnovica (IČZÚJ 517381, IČÚTJ 874001, Revištské Podzámčie (517381, 852091), Bzenica (516708, 807761), Hliník nad Hronom (516767, 816191), Lovča (517020, 833169), Horné Opatovce (516589, 874515), Žiar nad Hronom (516589, 874370), Šášovské Podhradie (516589, 860654). 4.1. Varianty V správe o hodnotení vplyvov komunikácie D 65 Žarnovica - Šášovské Podhradie sa hodnotil variant červený (základný) a v úseku km 11,480 - 14,980 subvariant modrý, alternatívne vedený po ľavej strane Hrona. 5. Termín začatia a ukončenia Navrhovaný termín zahájenia výstavby : 2004 Predpokladaný termín ukončenia výstavby : 2008 6. Stručný opis technického riešenia Dĺžka trasy preložky cesty je 18,473 km, v prípade kombinácie s variantom modrým je to o 93m viac (18,566 m). Komunikácia je navrhnutá v údolnej časti Žiarskej kotliny, pričom trasa základného červeného variantu je vedená po ľavej strane rieky Hron, SZ vedľa železničnej trate (do km 9,8) ŽSR č. 150 Nové Zámky - Kozárovce - Zvolen, ktorá trasu oddeľuje od kontaktu s osídlením v obciach Bzenica, Hliník nad Hronom, Lehôtka pod Brehmi. Od km 9,8 obchádza západne skládku kalov ZSNP a ČOV Žiar nad Hronom a pokračuje v ľavobrežnej pozícii pri rieke Hron, ktorú prechádza v km 12,687 na jej pravú stranu, južne pod okresným mestom Žiar nad Hronom, kadiaľ pokračuje až do konca úseku s križovatkou Šášovské Podhradie (km 18,473). Z hľadiska náročnosti stavby, okrem premostení cez Hron, sa javí úsek v km 13,8-14,4, kde trasa zasahuje do nárazovej brehovej línie rieky Hron, naviac porušenej aj recentnými frontálnymi zosuvmi a tiež úsek v km 17,8-18,3, v ktorom bude hlboký odrez (až do 12m), oslabujúci celkovú stabilitu úpätia priľahlého svahu. Z materiálovej bilancie objemu výkopov a násypov v trase vychádza veľký nedostatok (až 1660 tis. m3) vhodných zemín pre použitie do násypov cestných telies, čo je celkovým nepriaznivým faktom. Subvariant (modrý) od km 11,48 rieši pokračovanie ľavobrežnej alternatívy základného variantu do km 14,45, kde mostom (510m) obchádza okraj PHO I. stupňa vodného zdroja (záchytný zárez) ZSNP a prechádza cez Hron na jeho pravú stranu až do konca tejto subvariantnej trasy v km 14,98. Hlavné parametre navrhovanej preložky cesty sú uvedené v tab. č. I. Cesta I/65 je na začiatku úseku napojená na realizovaný úsek obchvatu mesta Žarnovica kategórie R 22,5 /80 (vybudovaný zatiaľ v polovičnom profile). Na konci úseku je cesta napojená v mieste mimoúrovňovej križovatky v Šášovskom Podhradí na vybudovaný úsek štvorpruhovej rýchlostnej komunikácie do Zvolena, resp. až do Banskej Bystrice. Tab. č. I - Prehľad hlavných parametrov navrhovaných variantov preložky cesty I/65 Preložka cesty I/65 Žarnovica – Šášovské Podhradie Základný variant červený Kombinácia s modrým subvariantom Kategória cesty I triedy R 22,5/100 (80) R 22,5/100 (80) Dĺžka 18 473 m 18 566 m Minimálny smerový polomer Rmin 500m 500m Minimálny výškový polomer Rmin 3 000m 3 000m Maximálny pozdĺžny sklon 3,1% 3,1% Minimálny pozdĺžny sklon 0,3% 0,3% Maximálny výsledný sklon 6,46% 6,46% Mimoúrovňové križovatky 3+1 výhľadová 3+1 výhľadová Mostné objekty na ceste I/65 15 ks (843m) 13 ks (1061m) Ostatné mostné objekty 7 7 Oporné múry 6+1 pilotová stena 5 Protihlukové steny 2 2 Úprava tokov 7 7 Zemné práce - výkopy 302,90 tis. m3 [302,90 tis. M3] Zemné práce - násypy 1815,57 tis. m3 [>1816 tis. M3] Trvalý záber PPF (dočasný záber) 82,90 ha (37,84 ha) 85,84 ha (39,18 ha) Trvalý záber LPF (dočasný záber) 1,73 ha ( 1,28 ha) [1,73 ha] ( 1,28 ha) Celkové investičné náklady 4912 mil. Sk 5040 mil. Sk III. OPIS PRIEBEHU POSUDZOVANIA 1. Vypracovanie správy o hodnotení Správu o hodnotení vypracoval EKOPED Žilina (koordinátori Ing. Jozef Krautschneider, RNDr. Peter Mederly) v septembri 2000. 2. Prehľad stanovísk dotknutých a povoľujúcich orgánov a ďalších subjektov V zmysle § 18 zákona NR SR č.127/1994 Z.z. boli do termínu spracovania posudku a návrhu záverečného stanoviska doručené na Ministerstvo životného prostredia SR (ďalej len MŽP SR) nižšie uvedené písomné stanoviská. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, odbor cestného hospodárstva, Bratislava - (list č. 1143/310-00 zo dňa 21.2. 2001). MDPT SR súhlasí so základným červeným variantom, ktorý je v súlade s ÚPN VÚC Banskobystrického kraja. Ministerstvo pôdohospodárstva SR, odbor životného prostredia, Bratislava ( list č. 9997/ 00-620 zo dňa 8.2. 2001). MP SR súhlasí s vedením trasy podľa základného červeného variantu, pri ktorom je najmenší trvalý záber PPF. Ministerstvo kultúry SR, sekcia kultúrneho dedičstva, Bratislava (list č. MK - 7495/2000 - 400 zo dňa 29.1. 2001). MK SR súhlasí s navrhovaným základným červeným variantom i s modrým subvariantom. Zároveň upozornilo na oznamovaciu povinnosť realizátora stavby už v štádiu jej prípravy voči Archeologickému ústavu SAV Nitra, pretože v kat. územiach môžu byť archeologické a paleontologické náleziská (kat. územia: Žarnovica, Revištské Podzámčie, Hliník nad Hronom, Lovča, Žiar nad Hronom, Horné Opatovce a Šášovské Podhradie). Zároveň aj upresnilo zoznam kultúrnych pamiatok v dotknutých obciach. Ministerstvo obrany SR, sekcia správy majetku a výstavby, Bratislava (list. č. SEMAV/K 144/4 - 60 zo dňa 31.1. 2001). MO SR nemá zásadné pripomienky. Pri realizácii stavby treba postupovať podľa Smernice č. 01/26-10 z roku 1995, uverejnenej v Zbierke zákonov č. 287/1995. Krajský úrad v Banskej Bystrici, odbor životného prostredia (list č. 2001/00037-Mt zo dňa 1.2. 2001). KÚ považuje ako výhodnejší základný červený variant trasy s pripomienkami: na doplnenie prieskumu fauny v dotknutom území, vyhodnotenie zastúpenia chránených a ohrozených druhov živočíchov, konkretizáciu vplyvov stavby na ich biotopy a vypracovanie návrhu eliminácie negatívnych vplyvov výstavby. Ďalej žiada minimalizovať úpravy vodných tokov (hlavne Hrona), výrub brehových porastov, v km 6,54-6,80 pri úprave toku zachovať aspoň pravý breh Hrona v pôvodnom stave a v ďalšej fáze projektovej prípravy navrhnúť kompenzačné opatrenia zmierňujúce dopad stavby na biodiverzitu dotknutého územia a to: - výsadbou izolačnej zelene po obvode CHA Revištský rybník, - doplnením brehových porastov Hrona v dotknutom území, - vytvorením niekoľkých malých vodných biotopov na vhodných miestach. Okresný úrad v Žiari nad Hronom, odbor pozemkový, poľnohospodárstva lesného hospodárstva (list č. 2001/00593 zo dňa 14.1. 2001). OÚ, odbor PPLH z hľadiska ochrany PPF i LPF nemá voči realizácii základného červeného variantu námietky. Žiada však za účelom ochrany a plynulej migrácie poľnej a lesnej zveri vybudovať premosťujúce prechody s navádzajúcimi koridormi v km 4,25 a km 10,60. K požadovanej zmene trasy od km 16,0 cez Hron na Ladomerské lúky v zmysle petície občanov upozorňuje, že z hľadiska ochrany PPF by bola táto zmena trasy menej vhodná ako červený variant a môže vyvolať rozpor pri udeľovaní súhlasu na použitie PPF na iné účely. Okresný úrad v Žiari nad Hronom, odbor ŽP, oddelenie starostlivosti o ŽP a ÚP (list č. 2001/00157 zo dňa 15.1. 2001). Z hľadiska ochrany ovzdušia je najprijateľnejší červený základný variant, avšak v časti Šášovské Podhradie - Píla, kde sa predpokladá v blízkej budúcnosti (r.2005) prekročenie imisií NOx , je potrebné pre kontrolu zaťaženia ŽP exhalátmi vybudovať imisný monitoring. Okresný úrad v Žiari nad Hronom, odbor životného prostredia (list č. 2000/21583 zo dňa 12.2. 2001). OÚ-odbor ŽP odporúča základný červený variant so zohľadnením pripomienok k minimalizácii vplyvov výstavby na ŽP, pričom jednoznačne požaduje zriadenie budúcej križovatky ciest I/50 s I/65 (D65) JZ od mesta - pri Lovči. Ďalej žiada vybudovať imisný monitoring v časti Šášovského Podhradie - Píla, vytvoriť náhradnú výsadbu brehových porastov Hrona, minimalizovať vplyvy na kanalizačné zberače, na stavbu MVE na Lutilskom potoku i na Hrone (pri ZSNP), na Žiarsky rybník, rešpektovať geotermálny vrt a neohroziť vodný zdroj Závodov SNP pri Hrone. V ďalšom stupni projektovej prípravy požaduje spracovať projekt odpadového hospodárstva a uviesť aspoň orientačné množstvá odpadov pri výstavbe a spôsoby ich zneškodňovania. K požiadavke z petície občanov na odklon trasy cesty od cca km 16,0 cez Hron na Ladomerské lúky uvádza, že sa tam nachádza vodný zdroj (studne), ktorý je síce vedený ako náhradný zdroj vody, ale od septembra 1997 bol z dôvodu nevyhovujúcej kvality vody a vysokých finančných nákladov na prevádzku studní vyradený zo systému zásobovania Žiaru nad Hronom a Ladomerskej Viesky. Okresný úrad v Žiari nad Hronom, odbor dopravy a cestného hospodárstva (list č. OÚ - B - 2001/000114 zo dňa 13.2. 2001). OÚ - odbor DCH uprednostňuje základný červený variant, avšak protihlukovú stenu v km 15,55-16,97 požaduje doplniť výsadbou vzrastlých drevín a krovín, v km 6,65-6,87 prehodnotiť - zväčšiť dĺžku protihlukovej steny (v Hliníku n/Hronom). Ďalej odporúča v predstihu vybudovať odľahčovacie prístupové cesty v obci Hliník n/Hronom, v Bzenici - časti Bukovina a zachovať prepojenie zo Žiaru n/Hronom do Šášovského Podhradia zhodné s cestou III/05076. Okresný úrad v Žiari nad Hronom, odbor civilnej ochrany obyvateľstva (list č. CO - 2001/4 zo dňa 15.2. 2001). OÚ - odbor CO nemá pripomienky k riešeniu trasy cesty. Upozorňuje, že v prípade akceptácie požiadavky občanov v petícii na zmenu trasy od km 16,0 cez Hron, stratí násypové teleso cesty v základnom červenom variante svoj sekundárny protipovodňový účinok voči mestu. Okresný úrad v Žiari nad Hronom, odbor regionálneho rozvoja a iných odvetvových vzťahov (list. č. OÚ 2000 / 21831 zo dňa 16.2. 2001). Konštatuje, že základný červený variant v km 13,0-18,0 svojou blízkosťou vážne zasiahne do územia mesta. Na verejnom prerokovaní správy o hodnotení (7.2.2001) bola občanmi vznesená požiadavka odkloniť výstavbu cesty na ľavú stranu Hrona a zachovať cestu III. tr. 05076 do Šášovského Podhradia, resp. vybudovať miesto nej novú súbežnú cestu. Prednosta Okresného úradu, Žiar nad Hronom (list č. 00085/2001 zo dňa 19.2. 2001). Vyjadrenie k petícii občanov na zmenu trasy v km cca 15,6 - 18,0 cez Hron a Ladomerské lúky a na zachovanie cesty II/05076 Žiar n/Hronom - Šášovské Podhradie. Prednosta požiadavku zachovania cesty III/05076, resp. vybudovanie novej súbežnej cesty považuje ako opodstatnenú a odporúča ju v riešení akceptovať. Pre zmenu trasy v km 16,0 - 18,0 na ľavú stranu Hrona, upozorňuje na existenciu vodného zdroja (nevyužívaného), kvalitnej ornej pôdy v tejto časti územia (Ladomerské lúky) a tiež na nutnosť vybudovať dva mosty cez Hron. Ak však navrhnuté dodatkové opatrenia na zmiernenie vplyvov cesty na ŽP nebudú dostatočné, možno akceptovať jej zmenu trasy za Hron, avšak za podmienky, že to nebude mať dopad na termín začatia a priebeh výstavby navrhovanej komunikácie. Okresný úrad v Žarnovici, odbor regionálneho rozvoja a iných odvetvových vzťahov (list. č. A 2001/02896 zo dňa 24.1. 2001). K správe o hodnotení cesty I/65 nemá pripomienky. Okresný úrad v Žarnovici, odbor životného prostredia (list č. A/2001/01970 zo dňa 7.2. 2001). Súhlasí so základným červeným variantom s pripomienkami : pri realizácii stavby zabezpečiť prístup na skládku TKO Bzenica - Uhlisko, v oblasti CHA Revištský rybník vytvoriť pre ochranu špecifického biotopu a hlavne vtáctva protihlukové steny dostatočnej šírky, pozostávajúcich z vysokorastúcich drevín, v oblasti križovania Hrona v km 1,63 zabezpečiť dostatočný priestor pre migráciu zveri, v Revištskom Podzámčí prehodnotiť rozsah PHO vodného zdroja - vrtu HRP - 1 a vymedzenie hospodárskeho využitia týchto pásiem. Okresný úrad v Žarnovici, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva (list. č. A/2001/03872 zo dňa 13.2. 2001). Odporúča realizáciu základného červeného variantu. Slovenská agentúra životného prostredia, Centrum environmentalistiky a informatiky, Banská Bystrica (list č. OE/351/2000 zo dňa 19.2. 2001). SAŽP konštatuje, že trasa preložky v základnom červenom variante je v km 0,0-10,0 v súlade s jej odporúčaním, avšak pripomienkuje neodôvodnené výškové preferovanie premostení vedľajších ciest voči nivelete hlavnej cesty pri ich vzájomných križovaniach v km 3,142; 5,968; 8,158 a 8,889. S riešením trasy v km 10,0-16,0 SAŽP nesúhlasí a trvá na jej polohe na ľavej strane Hrona - v pôvodnej trase subvariantu Č1 podľa návrhu zámeru vypracovanom v r. 1998 Enviconsultom s.r.o. Žilina, ktorý považuje z urbanistického, dopravného i krajinárskeho aspektu jednoznačne ako najvýhodnejší a tiež najšetrnejší z hľadiska životného prostredia - obytné prostredie mesta Žiar nad Hronom a tiež riečneho biokoridoru Hrona. Správa CHKO Štiavnické vrchy, Banská Štiavnica (list ŠOP SR/CHKO ŠV/12/2001 zo dňa 23.1.2001). Z pohľadu ochrany prírody Správa CHKO Štiavnické vrchy ako správca územia požaduje zohľadniť nasledovné pripomienky: v blízkosti CHA Revištský rybník vybudovať protihlukovú stenu dostatočnej šírky pozostávajúcu z vysokých drevín; v km 1,63 v mieste križovania Hrona vytvoriť dostatočný priestor pre možnú migráciu živočíchov - mostný objekt by mal mať piliere v čo najväčšej vzdialenosti od koryta Hrona; v km 3,18 - 3,60, kde trasa prechádza cez mokraďové ekosystémy, treba minimalizovať zásahy do vegetácie a v prípade ich likvidácie treba zabezpečiť náhradnú výsadbu; v km 6,55 - 6,75 v kontakte s brehom Hrona je potrebná výsadba náhradnej brehovej vegetácie. V km 8,71 - 8,86 trasa zasahuje do slepého ramena Hrona, ktoré predstavuje najohrozenejší ekosystém s vysokou biodiverzitou, pričom pre jeho záchranu treba navrhnúť a zrealizovať záchranný projekt zameraný na transfer zriedkavých taxónov fauny a flóry vo väčšom časovom predstihu pred začiatkom výstavby. V km 11,48 - 14,98 trasa modrého subvariantu znamená (aj napriek mostným objektom) menší zásah do nadregionálneho biokoridoru Hrona, a preto ju považuje vhodnejšiu ako v červenom variante. Železnice Slovenskej republiky, GR - odbor technického rozvoja a ekológie, Bratislava (list č. 307/00 - 223V zo dňa 27.12. 2000) GR ŽSR nemá pripomienky. Slovenský vodohospodársky podnik š.p., OZ Povodie Hrona, Banská Bystrica (list. č. 122-56/2001 zo dňa 26.2. 2001). SVP - OZ Povodie Hrona súhlasí s odporúčaným základným variantom s nasledovnými podstatnými podmienkami: prešetriť protipovodňovú ochranu územia pri zužujúcom kontakte diela s riečnym korytom, vybudovať podľa potreby ochranné hrádze aj na prítokoch, zabezpečiť opevnenie brehov koryta a náhradnú výsadbu brehových porastov, pri oporných múroch na brehu Hrona treba pod nimi zriadiť komunikačnú lavicu š ł 3,5 m, rešpektovať ochranné pásma tokov a hrádzí a zabezpečiť k nim prístup a ďalšie. Uvedené a všetky ďalšie pripomienky boli oznámené spracovateľovi a projektantovi v predchádzajúcich stanoviskách. Nakoniec ešte upresňuje, že trasa cesty I/65 koliduje s evidovaným VD Žarnovica, ale s jeho realizáciou v reálnom výhľade sa neuvažuje. Slovenské elektrárne a. s., Vodné elektrárne Trenčín, o.z., odbor TP a ŽP (list č. 8.1. 13/5010 Ing. St zo dňa 23.5. 2001). SE - VET konštatujú, že smerové vedenie trasy základného červeného variantu prebieha v súbehu s pripravovaným vodným dielom (VD) Žiar nad Hronom, resp. v modrom subvariante dochádza k ich križovaniu. Pri realizácii VD bude však nutné prehĺbiť koryto Hrona v úseku súbehu, resp. križovania cesty s riekou Hron tak, aby bola dosiahnutá dolná hladina 240,30 m n.m.. Tieto skutočnosti treba rešpektovať pri projektovaní a výstavbe cesty. Obec Hliník nad Hronom (list č. 132/2001 zo dňa 7.2. 2001). Obec súhlasí so stavbou s pripomienkami : počas výstavby nevyužívať cestu č. III/06526 cez obec pre zásobovanie stavby, v km 6,5-6,8 rozšíriť protihlukovú stenu tak, aby bola zabezpečená ochrana občanov v RD na ulici Kopaničná (v smere na Žiar n/Hronom) a tiež na ulici Pivovarská (v smere na Žarnovicu) a v rovnakom úseku zabezpečiť pozdĺžny prechod chodcov a tiež ich priečny prechod (podchodom) z obce na Lodenicu. Cestné teleso v km 6,2-7,0 osadiť tesne k železnici a v km 6,2-6,5 zo strany areálu Lodenice vysadiť protihlukovú bariéru z rýchlorastúcich drevín. Obec Lehôtka pod Brehmi (list č. 6/01 zo dňa 7.2. 2001). Obecné zastupiteľstvo súhlasí s realizáciou cesty za nasledovných podmienok: zrealizovať odbočovací pruh pred obcou na ceste I/65 v smere od Žiaru n/Hronom do Hliníka n/Hronom, v rámci preložky cesty III/06526 spevniť povrch cesty cez obec a zrealizovať kanalizačnú prípojku z obce do verejnej kanalizácie obce Hliník n/Hronom, ktorá je ukončená ČOV. Obec Ladomerská Vieska (list č. 41/2001 zo dňa 23.2. 2001). Obec nemá výhrady voči správe i realizácii cesty v základnom variante. Má ale obavu, či sa doterajšie zaťaženie obce nepriaznivými vplyvmi zastaví a zlepší. Mesto Žiar nad Hronom (list č. 5114/2000 zo dňa 22.2. 2001 + dodatok zo dňa 6.4. 2001). Mesto súhlasí so základným (červeným) variantom, ale vzhľadom na nepriaznivé vplyvy na obyvateľov mesta (v zmysle petície) požaduje prehodnotiť a pretrasovať úsek v km 15,30 - 17,00 (6.4.2001 úprava km 15,30 - 18,47) cez Ladomerské lúky i s možnosťou zachovania cesty III/05076, ktorá spája mesto s časťou Šášovské Podhradie - Píla za podmienok, že nedôjde k oddialeniu termínu realizácie stavby. 3. Verejné prerokovanie správy o hodnotení Prerokovanie správy o hodnotení sa konalo v nasledovných termínoch: 5.2.2001 v Hliníku nad Hronom (spolu pre Lehôtku pod Brehmi) a v Ladomerskej Vieske 6.2.2001 v Bzenici a Žarnovici (v miestnej časti Revištské Podzámčie) 7.2.2001 v Lovči a Žiari nad Hronom. Verejné prerokovania sa vykonali vo forme koncepčnej, technickej a environmentálnej prezentácie investorom (SSC), spracovateľmi technickej dokumentácie (Dopravoprojekt, pracovisko Zvolen) a správy o hodnotení vplyvov (EKOPED Žilina). Po uvedenej komplexnej prezentácii nasledovala diskusia, kde prítomní zástupcovia dotknutých strán a verejnosti vyjadrovali svoje pripomienky a odovzdávali svoje stanoviská k riešenej problematike aj v písomnej forme. Závery z prerokovania správy s verejnosťou sú vyjadrené v písomných stanoviskách predstaviteľov a zástupcov obcí, občianskych združení a ich výborov i jednotlivých občanov po dátume verejného prerokovania. Okruh problémových otázok a konkrétnych požiadaviek zástupcov a obyvateľov jednotlivých obcí a miest, ktoré boli vznesené a zaznamenané v zápisniciach z verejných prerokovaní boli nasledovné: Verejné prerokovanie konané v obci Hliník nad Hronom (spoločné pre obec Lehôtka pod Brehmi) - 77 prítomných zástupcov verejnosti : Pripomienky za obce Hliník nad Hronom a Lehôtka pod Brehmi sa týkali majetkoprávneho vysporiadania, protihlukových a protiemisných opatrení, situovania stavebných dvorov, ochrane podzemných a povrchových vôd, zabezpečeniu prechodov poľných ciest a prístupu k Hronu, ochrane inžinierskych sietí, situovaniu križovatky, resp. prípojky do obce Hliník n/Hr. (km 7,5), možnému využitiu materiálu z kalových polí a súladu s ÚPD obcí. Verejné prerokovanie konané v obci Ladomerská Vieska - 34 prítomných zástupcov verejnosti: Pripomienky za obec sa týkali majetkoprávneho vysporiadania a formy zmlúv s vlastníkmi pozemkov, finančného zabezpečenia stavby, termínu jej realizácie, procesu posudzovania a koncepcie riešenia siete diaľničných a rýchlostných komunikácií v SR. Verejné prerokovanie konané v obci Bzenica – 14 prítomných zástupcov verejnosti : Pripomienky za obec sa týkali majetkoprávneho vysporiadania, realizácie komunikácie D65 s ohľadom na jej financovanie a etapovitosť, využiteľnosti miestneho kameňolomu a prístupových ciest na stavbu. Verejné prerokovanie konané v Revištskom Podzámčí (miestna časť Žarnovice) – 14 prítomných zástupcov verejnosti : Pripomienky za mesto Žarnovica sa týkali protihlukových a protiemisných opatrení, ochrane podzemných vôd, protipovodňových opatrení, záberov pôdy, používaniu cesty III. tr. do Revištského Podzámčia pre stavebné účely, umiestneniu zastávok autobusov a predpokladaného termínu realizácie stavby. Verejné prerokovanie konané v obci Lovča – 54 prítomných zástupcov verejnosti : Pripomienky za obec sa týkali protipovodňovej ochrane, pripojenie obce na D65 v križovatke Žiar nad Hronom a na cestu I/50. Verejné prerokovanie konané v meste Žiar nad Hronom – 67 prítomných zástupcov verejnosti : Pripomienky za mesto sa týkali vzniku petičného výboru občanov za presun trasy komunikácie na ľavú stranu rieky Hron, zdôvodneniu výberu trasy D65 po pravej strane Hrona, a to v koridore 157m medzi Partizánskou ulicou a riekou Hron, vplyvu občanov na výber trasy D65, kategórie navrhovanej komunikácie, protihlukových a protiemisných opatrení, hydrologických pomerov v dotknutom území, požiadavky na prehodnotenie vedenia trasy D65 (km 16,0 – koniec úseku) mimo kat. územie mesta, možnosti ponechať v km 10,0 – koniec úseku pôvodnú trasu cesty I/65 alebo možnosti vedenia trasy D65 južne od Ladomerskej Viesky v úpätí Štiavnických vrchov. 4. Ostatné závažné stanoviská, pripomienky a odborné posudky Do termínu vypracovania záverečného stanoviska došli tieto stanoviská a pripomienky k navrhovanej činnosti: Kremnická banská spoločnosť s.r.o., Kremnica (list zo dňa 9.2. 2001). Navrhovaná trasa v základnom variante v lokalite Slnečná stráň križuje odtokový kanál banskej vody z Hlavnej dedičnej štôlne, kde bude treba zabezpečiť plynulý odtok vody popod teleso budúcej cesty základného variantu. Rímsko-katolícky biskupský úrad, Banská Bystrica (list zo dňa 9.4. 2001). Vzhľadom na blízkosť základného (červeného) variantu trasy k cirkevným objektom historickej hodnoty - kostol Povýšenia Sv. Kríža, kaštieľ na okraji mesta a kaplnka na Skalke, biskupský úrad žiada o zmenu trasy - jej oddialenie od uvedených objektov. Petícia (580) občanov mesta Žiar nad Hronom - list Petičného výboru (Ing. Ján Karul) zo dňa 30.1. 2001. Petičný výbor vyjadruje nesúhlas s vedením trasy cesty v úseku Žiar nad Hronom - Šášovské Podhradie - Píla, pretože sa bezprostredne dotýka oddychovej zóny mesta a ohrozuje životné prostredie jeho obyvateľov. Žiada trasu vyriešiť tak, aby nepriaznivé vplyvy stavby cesty boli minimalizované. Upresnenie petície po verejnom prejednaní správy - list Petičného výboru (Ing. Ján Karul) zo dňa 9.2. 2001. Upresňuje požiadavku na zmenu základnej trasy cesty od km 15,5 do km 18,4 prechodom cez Hron a Ladomerské lúky, ktorá je pre občanov mesta najprijateľnejšia z hľadiska oddialenia komunikácie od obytnej zóny. Združenie Priatelia zeme - Slovensko, Ponická Huta (list zo dňa 26.3. 2001), ktorému ešte naviac vyslovujú podporu : Združenie Slatinka, Centrum pre podporu miestneho aktivizmu, Občania v akcii, Zvolenské neformálne združenie a Občianske združenie Vydra. Vyjadrujú nesúhlas z uvedenými variantami trasy a podporujú variant rozšírenia existujúcej cesty I/65 na rýchlostnú komunikáciu, ktorý považujú za najekonomickejšie a environmentálne najprijateľnejšie riešenie. Z dôvodu nedostatočnej informovanosti občanov spochybňujú aj proces verejného prerokovania správy o hodnotení a dávajú podnet na revíziu a opakovanie celého procesu posudzovania. Občianske združenie Svätokrížsky občiansky spolok - SOS Žiar nad Hronom (list prípravného výboru zo dňa 6.4. 2001). Prípravný výbor tohto združenia SOS kritizuje, že do správy o hodnotení sa dostal iba jediný základný variant (červený), ďalej slabú informovanosť občanov mesta a nedostatočný záujem o ich názory zo strany Mestského i Okresného úradu. Žiada o také riešenie trasy komunikácie, ktorá neznehodnotí južnú a JV časť mesta Žiar nad Hronom. Ing. Mária Simanová (list občianky mesta Žiar nad Hronom zo dňa 23.2. 2001). Nesúhlasí s vedením trasy základného variantu tesne pred mestom na pravej strane Hrona. Marek Kollár (list občana mesta Žiar nad Hronom zo dňa 23.3. 2001). Nesúhlasí s navrhovanou trasou základného variantu a odporúča viesť budúcu rýchlostnú komunikáciu priemyselnou zónou v existujúcej trase cesty I/65 od Závodov SNP až po koniec mesta i za cenu toho, že by to bola upravená rozšírená iba dvojprúdová komunikácia. Ing. Ladislav Soukup, Bratislava (list zo dňa 4.6.2001) Odporúča viesť budúcu rýchlostnú komunikáciu priemyselnou zónou v existujúcej trase cesty I/65 od Závodov SNP až po koniec mesta. Posudok v zmysle § 19 zákona vypracoval Ing. Egon Fussgänger, CSc., GEOFOS s.r.o. Žilina, zapísaný v zozname odborne spôsobilých osôb na posudzovanie vplyvov na životné prostredie pod číslom 175/97-OPV. Spracovateľ posudku odporučil trasu od začiatok úseku po km 15,30 v základnom červenom variante, od km 15,30 až po koniec úseku odporúčal posúdiť alternatívnu trasu s prechodom na ľavú stranu rieky Hron a jej pokračovaním cez Ladomerské lúky po ich južnom okraji až do konca úseku s napojením na existujúcu križovatku v Šášovskom Podhradí a po nadväznom porovnaní so základnou trasou určiť výslednú polohu novej cesty. IV. CELKOVÉ HODNOTENIE VPLYVOV NAVRHOVANEJ ČINNOSTI Z celého súboru vplyvov, ktoré boli identifikované v procese posudzovania vplyvov na ŽP, sú najzávažnejšie nasledovné vplyvy : Pozitívne vplyvy výstavby cesty Nadregionálne a regionálne: - zlepšenie kvalitatívnych parametrov medzinárodného tranzitného cestného ťahu v smere západ - východ (súčasť doplnkovej európskej cesty E 571); - úspora prepravného času, pohonných hmôt a celkových užívateľských nákladov; - zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky a zníženie nehodovosti; - zníženie možnosti znečistenia podzemných a povrchových vôd vybudovaním uzatvoreného kanalizačného systému, čo súčasná cesta križujúca Hron a jeho prítoky nemá. Miestne : - zlepšenie životného prostredia v okolí terajšej cesty I/65 v obciach Bzenica, Hliník nad Hronom, Lehôtka pod Brehmi, Ladomerská Vieska (znížením intenzity dopravy, pôsobenia hluku i emisií v intravilánoch); - zlepšenie napojenia dotknutých obcí na regionálnu cestnú sieť; - vytvorením pracovných príležitostí počas výstavby cesty. Negatívne vplyvy Vplyvy na obyvateľstvo - negatívny vplyv výstavby a prevádzky cesty na obyvateľov obcí Bzenica (km 3,1 - 3,7), Hliník nad Hronom (km 5,0 - 7,0), mesta Žiar nad Hronom a jeho prímestských oddychových a rekreačných oblastí (km 15,3-18,0); - narušenie kvality a pohody života vplyvom výstavby: hluk, prašnosť, dopravný ruch, znečisťovanie ciest a pod.; - vplyv prevádzky cesty: hluk, exhaláty, menej prašnosť, znečisťovanie ovzdušia a pod.; - odčlenenie atraktívnych lokalít telesom cesty od obce (Bzenica, Hliník, Lehôtka pod Brehmi, Žiar) Vplyvy na prírodné prostredie Horninové prostredie, stabilita územia - zosuvný svah na brehu Hrona v km 13,8-14,3 - hlboké zárezy na úpätí svahov v km 17,8-18,3. Pôda - trvalá zmena pôdneho krytu na spevnený povrch; - dočasná devastácia pôd v okolí navrhovanej cesty (zhutňovanie, premiešavanie); Vegetácia a živočíšstvo Likvidácia a poškodenie ekosystémov – vplyv bude pôsobiť na celej trase cesty, teleso navrhovanej cesty nahradí terajší ekosystém. Je to najvýznamnejší vplyv na biotu, pretože prirodzený alebo poloprirodzený prvok bude nahradený prvkom umelým, antropogénnym. Významnosť uvedeného vplyvu je priamo závislá od významnosti likvidovaného ekosystému. Rozsah vplyvov na vegetáciu uvádza tabuľka č. II Tabuľka č. II Vplyv Základný (červený) variant Subvariant (modrý) dĺžka v m dĺžka v % dĺžka v m dĺžka v % bezvýznamný 8010 43 8010 43 podpriemerný 1280 7 740 4 priemerný 3520 19 4370 23,5 významný 2890 16 3240 17,5 veľmi významný 2790 15 2140 12 Fragmentácia ekosystémov predstavuje rozdelenie pôvodne celistvého ekosystému na viac samostatných častí, ktoré budú oddelené bariérou cesty. Tento vplyv sa najvýraznejšie prejaví pri červenom variante v úseku cca 12,5 – 15,0 km, kde cesta poruší a rozčlení plošne najrozľahlejší komplex cenných biotopov v dotknutom území. Bariérový efekt patrí k najvypuklejšie sa prejavujúcim vplyvom na živočíšstvo a na viacerých úsekoch existujúcich ciest má často katastrofické dôsledky, ktoré sú zapríčinené kolíziami živočíchov s dopravnými prostriedkami. V km 9,96 je navrhnutý most nad migračnou trasou zveri. Sprievodným javom líniových stavieb je synantropizácia, zaburinenie ich okolia a predpoklad prenikania nepôvodných, agresívnych druhov aj do relatívne nenarušených, vzdialenejších území. Vplyvy na krajinu Krajinná scenéria a estetika Navrhovaná cesta výrazne zasiahne do krajinného obrazu v oboch variantoch najmä : · vysokými násypmi v km 3,00 – 3,40; 5,70 – 6,20; 12,4 – 12,9; 14,2 – 14,6; 15,3 – 16,2;14,3 – 15,0M · mostami pri Revištskom Podzámčí, pri Lovči (v červenom variante bude čiastočne “schovaný” za porastami), na okraji Žiaru nad Hronom, na okraji Bzenice, na okraji Hliníka nad Hronom; · mimoúrovňovou križovatkou pri Hliníku. Štruktúra a využívanie krajiny - cesta vznikne ako nový prvok antropogénneho charakteru v krajine, ktorým budú nahradené časti prírodných a poloprírodných prvkov (porasty drevín, trávnato-bylinné porasty, orná pôda). Využívanie územia sa zmení v dôsledku záberu pôdneho fondu. Chránené územia, chránené druhy živočíchov a rastlín Priame vplyvy na chránené územia sa nepredpokladajú. Trasa v km 0,75 – 1,30 prechádza vo vzdialenosti cca 150 m Chráneného areálu Revištský rybník. Počas výstavby aj počas prevádzky cesty budú ovplyvnené pobytové a potravné lokality chránených druhov živočíchov (vtáky, obojživelníky a plazy) devastáciou až likvidáciou, rušením a plašením a pod. Výrazne budú zasiahnuté mokraďové systémy, čo bude predstavovať i vplyv na biodiverzitu dotknutého územia. Územný systém ekologickej stability Výstavba cesty v oboch variantoch zasiahne do viacerých prvkov územného systému ekologickej stability, najvýznamnejšie sú zásahy do nadregionálneho biokoridoru rieky Hron a jeho prítokov (v km 1,52 – 1,70; 2,80 – 2,97; 3,08 – 3,11; 4,91 – 4,94; 6,54 – 6,80; 8,35 – 8,39; 8,71 – 8,92; 10,78 – 10,95; 12,62 – 12,82; 13,80 – 14,30; 14,80 – 14,85; 15,91 – 16,00). Zasahuje aj do regionálneho biocentra Alúvium Hrona, križuje regionálne biokoridory Vyhnianskeho a Lutilského potoka. Zasahuje do miestneho biocentra a miestneho biokoridoru (vodný tok). Vplyvy na ÚSES sú výraznejšie v červenom variante. Vplyvy na urbárny komplex Doprava Dočasné negatívne vplyvy budú pôsobiť na miestach stretov dopravy súvisiacej so stavbou a stavebnej činnosti s prevádzkou na ceste I/65 (spomaľovanie dopravy, znečisťovanie ciest). Poľnohospodárska a lesná výroba Na trase oboch variantov cesty budú trvalo zabraté stredne produkčné poľnohospodárske pôdy 5. odvodovej skupiny. V základnom, červenom variante bude výrub lesných porastov kvôli terénnym úpravám. Zábery pôdneho fondu uvádza tabuľka č. III Tabuľka č. III Červený variant Kombinácia červeného variantu s modrým subvariantom záber PPF trvalý 82,90 ha 85,84 ha trvalý dočasný 37,84 ha 39,18 ha dočasný záber LPF trvalý 1,73 ha (1,73 ha) trvalý dočasný 1,28 ha (1,28 ha) dočasný Priemyselná výroba Nepredpokladajú sa negatívne vplyvy. Infraštruktúra - vedenie cesty v PHO II. stupňa vnútornom Vodného zdroja Revištské Podzámčie; - vedenie cesty v PHO I. stupňa vonkajšom Vodného zdroja ZSNP – záchytný zárez; - preložky sietí; Rekreácia a cestovný ruch - červený variant obmedzí rekreačnú funkciu územia pri Bzenici (km 2,8-3,1) a Hliníku nad Hronom (km 6,2- 7,0), kde výstavbou cesty sa vytvorí bariéra medzi obcami a riekou Hron; - vplyvom červeného variantu dôjde k zrušeniu rekreačnej a oddychovej zóny v južnej časti Žiaru nad Hronom v km 12,70-15,0 a k negatívnemu ovplyvneniu hlukom rovnakej zóny na SV okraji mesta v km 15,6-16,1, kde cesta vytvorí aj prístupovú bariéru k rieke Hron (!). V. ZÁVERY 1. Záverečné stanovisko k činnosti Na základe vyhodnotenia celého procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení zákona č. 391/2000 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa odporúča navrhovaná činnosť “Komunikácia D 65 Žarnovica - Šášovské Podhradie” za podmienok dodržania opatrení uvedených v bode V/3 tohto záverečného stanoviska. Neurčitosti, ktoré sa vyskytli v procese hodnotenia vplyvov bude treba vyriešiť v ďalších stupňoch projektovej prípravy stavby. 2. Odporúčaný variant Na základe komplexného zhodnotenia a posúdenia základného variantu a jeho kombinácie so subvariantom sa odporúča komunikáciu realizovať (v staničení zákl. variantu) nasledovne: v km 0,000 - 11,480 - podľa červeného variantu v km 11,480 - 14,980 - varianty sú porovnateľné v km 14,980 - 15,300 - podľa červeného variantu, v km 15,300 - 18,473 - prechod na ľavú stranu rieky Hron a jej pokračovanie cez Ladomerské lúky po ich južnom okraji až do konca úseku s napojením na existujúcu križovatku v Šášovskom Podhradí. 3. Odporúčané podmienky pre etapu prípravy a realizácie činnosti Z návrhu technického riešenia zámeru a jeho environmentálneho hodnotenia v správe ohodnotení vplyvov, z pripomienok a stanovísk dotknutých orgánov, obcí, mesta Žiar nad Hronom a jeho obyvateľov, ako aj občianskych združení i jednotlivých občanov a na základe odporúčaní posudku danej činnosti sa odporúčajú tieto podmienky a opatrenia pre etapu prípravy výstavby a realizácie preložky cesty I/65 ako rýchlostnej komunikácie v úseku Žarnovica – Šášovské Podhradie : 1. vypracovať doplňujúci prieskum živočíšstva, pričom jeho rozsah dohodnúť s KÚ – odbor ŽP Banská Bystrica a na jeho základe upresniť a doplniť vplyvy na genofond a biodiverzitu a taktiež konkretizovať a doplniť zmierňujúce opatrenia na biotu vrátane návrhov náhradných biotopov. Pre náhradné biotopy je potrebné určiť nielen ich lokality, ale aj požadované technické i biologické úpravy. Celkovú plochu náhradných biotopov je potrebné stanoviť v rozsahu celkovej plochy zlikvidovaných bioticky významných a veľmi významných území. Doplnenie bioty odporúčame spracovať ako samostatný biologický projekt, ktorý navrhujeme zaradiť k dokumentácii pre stavebné povolenie (DSP), 2. zabezpečiť výsadbu vegetačnej izolačnej steny z vysokých drevín na ochranu špecifického biotopu a hlavne vtáctva po východnom obvode CHA Revištský rybník smerom k ceste (v km 0,78 - 1,54) na cestnom pozemku v spolupráci so Správou CHKO Štiavnické vrchy, 3. v mieste križovania Hrona - km 1,63 zabezpečiť dostatočný priestor pre migráciu živočíchov (budovanie pilierov v čo najväčšej vzdialenosti od koryta Hrona), 4. v blízkosti brehovej línie rieky Hron a jeho prítokov zabezpečiť náhradnú i doplňujúcu výsadbu brehových porastov zničených výstavbou, ktorú treba prekonzultovať aj so správcom toku, 5. v km 3,18 - 3,60 minimalizovať zásahy do mokraďového ekosystému a v prípade zničenia zabezpečiť náhradnú výsadbu vegetácie, 6. v km 6,54 - 6,80 zachovať v pôvodnom stave aspoň pravý breh Hrona, 7. preveriť potrebu prechodov pre zver v km 4,25 a 10,60, v prípade potreby aj v km 13,50, resp. posúdiť pre tento účel vhodnosť využitia navrhnutých premostení v km 4,94 a 9,96, 8. v km 8,71 - 8,86 pri zásahu do slepého ramena Hrona navrhnúť záchranný projekt na transfer zriedkavých taxónov fauny a flóry, 9. minimalizovať úpravy vodných tokov (hlavne Hrona), 10. minimalizovať výrub brehových porastov, 11. všetky činnosti súvisiace s ochranou chránených a ohrozených druhov rastlín a živočíchov (hlavne v km 8,71 - 8,86 a km 12,50 - 15,00) ako aj opatrenia navrhnuté na zabezpečenie migrácie živočíchov odporúčame realizovať v spolupráci so ŠOP SR a ďalšími odbornými inštitúciami, 12. spracovať podrobné podmienky realizácie všetkých súvisiacich činností: zriaďovanie a prevádzkovanie zemníkov, lomov, stavebných dvorov, dočasných prístupových ciest, depónií, skládok a pod. v ďalšom stupni PD so zámerom minimalizácie ich nepriaznivých vplyvov na životné prostredie, 13. projekčne dopracovať technickú dokumentáciu v úseku km 15,300 – 18,473, v rámci ktorej treba : a) navrhnúť alternatívnu zmenu smerového a výškového vedenia trasy s jej prechodom na ľavú stranu rieky Hron a pokračovaním pri južnom okraji Ladomerských lúk až do konca úseku (s podmienkou prehodnotenia veľkosti PHO, resp. zrušenia využiteľnosti vodného zdroja v západnej časti Ladomerských lúk z dôvodu nevyhovujúcej kvality podzemných vôd); b) zvážiť možnosť korekcie výškového vedenia cesty, hlavne v úseku 15,30 - 16,20 tak, aby sa znížil nepriaznivý hlukový vplyv, vizuálny i bariérový efekt novej cesty v krajine, pričom príjazdná cesta do mesta Žiar n/Hronom a súčasná cesta I/50 by bola vedená nadjazdom. Uvedené riešenie je podmienené časovou reálnosťou výstavby VD Žiar n/Hronom, ktorého hrádzový systém zabezpečí potrebnú protipovodňovú ochranu cesty. c) preriešiť v danom úseku protipovodňový systém voči mestu, 14. umiestniť protihlukovú stenu pri obci Hliník nad Hronom (v km 6,5-6,9) a v Žiari nad Hronom (v km 15,555-16,970 vľavo) a jej požadované (občanmi) predĺženie upresniť v DSP na základe hlukovej štúdie, zahrňujúcej voči obci aj kumulatívny vplyv premávky na súbežnej železničnej trati, 15. cestné teleso v km 6,2-7,0 osadiť tesne k železnici a v km 6,2-6,5 zo strany areálu Lodenice vysadiť protihlukovú bariéru z rýchlorastúcich drevín, 16. zachovať cestu III/05076, ktorá spája mesto Žiar nad Hronom s časťou Šášovské Podhradie - Píla, 17. v lokalite Slnečná stráň (k.ú. Žiar n/Hronom), kde komunikácia križuje odtokový kanál banskej vody z Hlavnej dedičnej štôlne zabezpečiť plynulý odtok tejto vody popod teleso budúcej cesty základného variantu, 18. v stupni DSP je potrebné vypracovať návrh projektu organizácie dopravy počas výstavby v dotknutých častiach obcí a prerokovať ho s obcami. Projekt dopravy by sa mal zaoberať tak riešením presmerovania dopravy počas výstavby (prístupové cesty mimo obec na odvoz a dovoz stavebného materiálu), ako aj trasami stavebnej techniky a určením doby pracovného pokoja, 19. v DÚR riešiť návrh umiestnenia stavebných dvorov na základe konzultácie s odborníkmi v oblasti ochrany pôdneho fondu a prírody, situovať ich na plochách menej hodnotných z produkčného hľadiska, mimo bioticky významných území tak, aby ich prevádzka neobťažovala obyvateľstvo. Stavebné dvory aj s prístupovými cestami technicky riešiť tak, aby bola zabezpečená ochrana povrchových a podzemných vôd, 20. osobitnú pozornosť venovať stanoveniu podmienok pre technické práce ovplyvňujúce vodný režim v dotknutom území ako to vyplýva zo stanoviska Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p., OZ Povodie Hrona, Banská Bystrica (list. č. 122-56/2001 zo dňa 26.2. 2001), 21. vypracovať projekt rekultivácie (k DSP) dočasne zabratých plôch pôdy a zabezpečiť jeho realizovanie ihneď po uvedení komunikácie do prevádzky, 22. zabezpečiť spevnenie a odkanalizovanie plôch stavebných dvorov zabezpečujúcich základný servis stavebných mechanizmov a čerpanie pohonných látok v súlade s platnými predpismi, 23. v spolupráci s príslušným OÚ OŽP vylúčiť vo významných lokalitách mimo stavebnej časti komunikácie stavebné zásahy, s nutnosťou oplotenia týchto lokalít, 24. zabezpečiť bezpečnú manipuláciu s ropnými látkami a stavebnými materiálmi a vykonávať pravideľnú kontrolu technického stavu mechanizačných prostriedkov, ktoré musia vyhovovať predpisom o prípustných emisiách, 25. v Revištskom Podzámčí navrhnúť technické opatrenia na zabezpečenie opatrení podmienok PHO vrtu HRP-1, 26. dodržiavať opatrenia na zamedzenie druhotnej prašnosti pri prevoze sypkých materiálov pravidelným čistením prístupových komunikácií na stavenisko, zvlhčovaním odkrytých povrchov staveniska v období s pretrvávajúcim veterným a suchým počasím, 27. pred výstavbou odstrániť len nevyhnutne nutné dreviny , ktoré sa nachádzajú v trase vedenia metra. Výrub uskutočniť v mimovegetačnom a mimohniezdnom období, 28. stromy, ktoré budú ponechané v blízkosti staveniska chrániť pred mechanickým poškodením koreňového systému a kmeňa debnením. Je potrebné maximálne chrániť aj ďalšie vzrastlé stromy (aj náletové) v priestore stavby po celej dĺžke trasy, lebo tieto budú tvoriť v počiatočných fázach začlenenia stavby do krajiny významnú krajinno-percepčnú funkciu, 29. vypracovať projekt odpadového hospodárstva, kvantifikovať predpokladané množstvo a druh odpadov vzniknutých pri výstavbe cesty a spôsob ich zneškodňovania, 30. zabezpečiť prístup k poľnohospodárskym a lesným pozemkom ovplyvnených výstavbou cesty, 31. zabezpečiť v predstihu riešenie majetkoprávneho vysporiadania k nehnuteľnostiam v trase cesty, 32. vypracovať havarijný plán preventívnej ochrany povrchových a podzemných vôd pred znečistením pri výstavbe cesty, 33. znečistenie ovzdušia počas výstavby znížiť vhodnou organizáciou prác; minimalizovať prejazdy ťažkých vozidiel intravilánom obcí, v čase sucha zabezpečiť skrápanie ciest a čistenie používaných verejných komunikácií, 34. dodržiavať oznamovaciu povinnosť archeologických nálezísk voči Archeologickému ústavu SAV Nitra, 35. posúdiť výškové preferovanie premostení vedľajších ciest voči nivelete hlavnej cesty pri ich vzájomných križovaniach v km 3,142; 5,968; 8,158 a 8,889, 36. minimalizovať možnosť ovplyvnenia navrhovanou trasou Žiarsky rybník (tzv. mŕtve rameno Hrona), ktorý je využívaný na chov rýb a športovo - rekreačné účely, 37. pri realizácii stavby zabezpečiť prístup na skládku TKO Bzenica - Uhlisko. 4. Odôvodnenie záverečného stanoviska vrátane zhodnotenia písomných stanovísk Záverečné stanovisko bolo vypracované v zmysle § 20 zákona NR SR č. 127/1994 Z.z. v súčinnosti s Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR na základe nasledujúcich podkladov: zámer, správa o hodnotení vplyvov, technická štúdia, hluková štúdia, emisná štúdia, stanoviská povoľujúceho orgánu, dotknutých orgánov k správe o hodnotení a posudku k správe o hodnotení. Pri hodnotení podkladov a vypracúvaní záverečného stanoviska sa postupovalo podľa ustanovení zákona NR SR č.127/1994 Z. z. a vyhlášky MŽP SR č.52/1995. Ministerstvo životného prostredia SR dôsledne zohľadňovalo každú pripomienku a stanoviská od dotknutých subjektov, expertov a občanov. Všetky výhrady, či už podané písomne, alebo ústne, Ministerstvo životného prostredia SR prerokovávalo s navrhovateľom, spracovateľom správy o hodnotení, s niektorými spracovateľmi čiastkových úsekov správy o hodnotení a posudkárom. Predložená správa o hodnotení, dokumentácia k nej pre proces posudzovania vplyvov na životné prostredie a ani písomné stanoviská doručené v zákonnej lehote nepreukázali skutočnosti, ktoré by znemožňovali realizáciu zámeru, alebo preukazovali jeho spoločenskú neželateľnosť resp. škodlivosť. V rámci hodnotenia boli popísané v správe o hodnotení predpokladané vplyvy, ako je vplyv na biotu, bariérový efekt, zvýšená hlučnosť v dotyku s obytnými zónami, vplyv na povrchové vody a ďalšie. Hodnotený variant za predpokladu minimalizácie jeho negatívnych vplyvov vhodným technickým riešením, považujeme za únosný z komplexného pohľadu vplyvov na životné prostredie. Súčasný stav je neuspokojivý a nespĺňa podmienky pre plynulú a bezpečnú prepravu. Výstavba novej cesty znamená podstatné zlepšenie životného prostredia v okolí pôvodnej preťaženej a nevyhovujúcej cesty, hlavne v intravilánoch priľahlých obcí, a to znížením intenzity dopravy a nehodovosti, hlukového i emisného zaťaženia. Tiež vlastná nová cesta umožní pozitívne zvýšenie prepravnej kapacity a bezpečnosti premávky, tiež zníženie nehodovosti a spotreby pohonných hmôt. Z nadregionálneho hľadiska bude predmetný úsek cesty I/65 súčasťou siete domácich rýchlostných ciest R1 a medzinárodného cestného ťahu E571 a jej výstavba prispeje k skvalitneniu - zrýchleniu tranzitnej i regionálnej dopravy, úspore času a pohonných hmôt s pozitívnym dopadom na obyvateľstvo, hlavne z hľadiska zníženia hlukovej a exhalátovej záťaže ako aj nehodovosti, ktorej riziko pri zvýšujúcej sa intenzite dopravy je veľmi vysoké. Vzhľadom na súčasný stav prírodného prostredia, charakteru využívania a zastavanosti územia, predmetná rýchlostná cesta zo Žarnovice do Šášovského Podhradia v základnom červenom variante je do km 11,48 vedené optimálne s ohľadom na minimalizáciu jej vplyvov na ŽP, a to voči obyvateľom obcí, záberom poľnohospodárskej pôdy a jej zbytočnému rozčleneniu, pričom do km 9,8 využíva už existujúci dopravný koridor súbežnej železničnej trate. Voči výstavbe cesty a jej trase v tomto úseku neboli pripomienky od žiadneho subjektu posudzovania, hoci hodnotenie jej vplyvu na biotu, hlavne na živočíšstvo, je nutné ešte doplniť (to platí pre celú trasu). V km 11,48-14,98 boli navrhnuté dve alternatívy vedenia trasy - v základnom červenom variante a v modrom subvariante. Rozdiely v tomto úseku sú najmä vo vplyvoch na biotu, na územný systém ekologickej stability i na geostatickú stabilitu okolitého prostredia s výskytom zosuvných svahových porúch a pôdu. Základný červený variant spôsobuje negatívnu fragmentáciu ekosystémov a zásahy do prvkov ÚSES v km 12,50-15,00. Je tu však priaznivejší najmä z hľadiska záberu ornej pôdy a trasa sa nedotýka ochranného pásma existujúceho vodného zdroja ZSNP. Modrý subvariant zaberá ornú pôdu a spôsobuje čiastočný zásah do ochranného pásma vodného zdroja a vyžaduje si dva nové mosty. Negatívne zásahy obidvoch variantov do biokoridoru Hrona a organizmu mesta sú teda porovnateľné. Vedenie trasy cesty, ktoré od km 14,98 bolo navrhované v jednom spoločnom základnom variante, bude negatívne pôsobiť na okrajové južné a JV časti mesta Žiar nad Hronom a jeho obyvateľov, a to hlukom i emisiami , vizuálnym a barierovým efektom, hlavne v km 15,3 - 16,2, kde cesta je navrhnutá vo vysokom násype, resp. v km 15,6 - 17,0, kde okrem hluku obmedzuje aj rekreačno-oddychovú zónu mesta a v km 17,0 - 18,0. Uvedené negatíva pripomienkovali viaceré subjekty posudzovania, vrátane petičných akcií občianskych združení, cirkevnej obce i jednotlivých občanov a nakoniec i posudkár. Z tohto dôvodu sa odporúča alternatívna zmena trasy cesty od km 15,30 po koniec posudzovaného úseku cez Hron a Ladomerské lúky ako možný nový subvariant trasy preložky cesty I/65, pričom v km 15,3 - 16,2 by bolo žiadúce posúdiť aj možnosť korekcie výškového vedenia cesty. Uvedeným trasovaním sa zabezpečí pre mesto a jeho obyvateľov, že táto časť územia bude zachovaná pre nerušené rekreačné, oddychové i športové aktivity aj s voľným prístupom k rieke Hron a bude zabezpečené občanmi požadované cestné prepojenie do Šášovského Podhradia - Píly. Zhodnotenie stanovísk Celkovo bolo na MŽP SR doručených 29 písomných stanovísk a 2 stanoviská - od Správy CHKO ŠV Banská Štiavnica a SE - Vodné elektrárne Trenčín si vyžiadal ešte dodatočne priamo spracovateľ posudku. Vyhodnotenie stanovísk uvádza tabuľka č. IV.: Tabuľka č. IV. Poradové č. Organizácia Variant 1 Ministerstvo dopr., pôšt a telek. SR červený 2 Ministerstvo pôdohospodárstva SR červený 3 Ministerstvo obrany SR červený 4 Ministerstvo kultúry SR červený 5 Krajský úrad OŽP Banská Bystrica červený 6 OÚ Žarnovica odbor územného plánovania odbor ochrany prírody odbor ochrany vôd odbor ochrany ovzdušia odbor odpadového hosp. červenýčervenýčervenýčervenýčervenýčervený 7 OÚ Žarnovica odbor pozemkový odbor regionálneho rozvoja červenýčervený 8 ŠOP CHKO Štiavnické vrchy červený, v km 11,480 - 14,980 modrý 9 OÚ OŽP Žiar nad Hronom odbor územného plánovania odbor ochrany prírody odbor ochrany vôd odbor ochrany ovzdušia odbor odpadového hosp. červenýčervenýčervenýčervenýčervenýčervený 10 Obec Ladomerská Vieska červený 11 Obec Hliník nad Hronom červený s podmienkami 12 Obec Lehôtka pod Brehmi červený s podmienkami 13 Mesto Žarnovica červený 14 Mesto Žiar nad Hronom červený, v km 15,300 - 17,000 cez Ladomerské lúky 15 OÚ, odbor doprav, Žiar nad Hronom odbor reg. rozvoja odbor pozemkový odbor civilnej ochrany červený, v km 15,300 - 17,000 cez Ladomerské lúky”bez pripomienok 16 SVP, Povodie Hrona , Banská Bystrica červený s podmienkami; 17 SAŽP Banská Bystrica červený, v km 11,480 - 14,980 modrý 18 Slovenské elektrárne, Vodné elektr. Trenčín súhlasí aj s červeným aj s modrým za dodržania podmienok pre pripravované VD Žiar nad Hronom 19 Železnice SR červený 20 verejnosť - Žiar nad Hronom v km 15,300 - 17,000 cez Ladomerské lúky 21 mimovládne organizácie opakovať proces EIA, variant rozšírenia cesty I/65 Výberu nového variantu so zmenou časti trasy sa týkajú nasledovné stanoviská : SAŽP nesúhlasí s riešením trasy v km 10,0-16,0 a trvá na jej polohe na ľavej strane Hrona ako pôvodného subvariantu Č1 zámeru podľa Enviconsultu s.r.o. Žilina z r. 1998. Časť účastníkov procesu posudzovania požadujú zmeniť trasu cesty v km 15,3 (15,5) - 18,47 jej odklonením cez Hron na Ladomerské lúky, čím sa zachová aj súčasná cesta III/ 05076 do Šášovského Podhradia - Píly. Zástupcovia občianskych združení a jednotlivcov sú proti navrhovanému riešeniu a podporujú nulový variant (cca od km 10,0) rozšírenia existujúcej cesty I/65 na rýchlostnú komunikáciu cez priemyselnú zónu mesta Žiar nad Hronom. 5. Požadovaný rozsah poprojektovej analýzy Pre sledovanie predpokladaných vplyvov na jednotlivé zložky životného prostredia je potrebné v rámci spracovania dokumentácie pre stavebné konanie vypracovať samostatný projekt monitoringu, ktorý by mal obsahovať návrh: · monitorovania podzemných vôd (s vyššou frekvenciou pozorovaní), · monitorovania povrchových vôd, · monitorovania hlukového zaťaženia v blízkosti dotknutých sídiel, · monitorovania znečistenia ovzdušia vplyvom dopravy v blízkosti obydlí, · monitorovania stability horninového prostredia, · monitorovania bioty Kontrolu dodržiavania stanovených podmienok je potrebné vykonávať formou predkladania záverečných správ z monitorovacích prác navrhovateľom príslušnému kontrolnému orgánu. Na základe operatívneho, ako i komplexného vyhodnocovania výsledkov monitorovania je v zmysle § 36 ods. 3 zákona NR SR č. 127/1994 Z.z. navrhovateľ povinný v prípade, ak sa zistí, že skutočné vplyvy činnosti posudzovanej podľa tohto zákona sú horšie, než uvádza správa o hodnotení, zabezpečiť opatrenia na zosúladenie skutočného vplyvu s vplyvom určeným v správe o hodnotení v súlade s podmienkami uvedenými v rozhodnutí o povolení činnosti podľa osobitných predpisov, na čo odporúčame povoľujúcemu orgánu v rámci týchto podmienok navrhovateľa upozorniť. VI. POTVRDENIE SPRÁVNOSTI ÚDAJOV 1. Meno spracovateľov záverečného stanoviska Ing. Milan Luciak odbor posudzovania vplyvov Ministerstvo životného prostredia SR, Ing. Gejza Végh riaditeľ odboru cestného hospodárstva Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, 2. Potvrdenie správnosti údajov Ing. Viera Husková, riaditeľka odboru posudzovania vplyvov na ŽP Ministerstvo životného prostredia SR 3.
Dátum vydania záverečného stanoviska 20.9.2001