15.07.2024

Energoportál

udrzatelne.sk

2-percenta

Podporte-nas

Facebook CEPA

VÝZVA OBČIANSKYCH ORGANIZÁCIÍ SKUPINE SVETOVEJ BANKY NA ZASTAVENIE FINANCOVANIA PROJEKTOV ŤAŽBY ROPY, PLYNU A BANSKÝCH AKTIVÍT

V ére ekonomickej globalizácie si čoraz viac ľudí uvedomuje, že ochranu životného prostredia nemožno oddeľovať od ekonomického rozvoja. Prehlbovanie chudoby a devastácia prírody nie je azda nikde očividnejšia ako pri investíciách skupiny Svetovej banky do ťažobného priemyslu: konkrétne do ťažby ropy a plynu a do banského priemyslu. Ako najväčšia svetová rozvojová inštitúcia a jeden z hlavných protagonistov ekonomickej globalizácie, stojí dnes Svetová banka pred otázkou, či bude naďalej prispievať k prehlbovaniu chudoby a znečisťovania prostredia podporovaním ťažobného priemyslu alebo sa preorientuje na zmierňovanie chudoby podporovaním environmentálne a sociálne udržateľného rozvoja.


Občianske organizácie žiadajú, aby inštitúcie skupiny Svetovej Banky, ktoré sú financované z prostriedkov daňových poplatníkov ukončili financovanie ťažobných projektov. Podpora týmto projektom iba prehlbuje zlú povesť Svetovej banky ako inštitúcie, ktorá prispieva k devastácii prostredia i spoločnosti. Projekty zamerané na rozvoj ropných, plynárenských a banských aktivít umožňujú vplyvným nadnárodným korporáciám ťažiť prírodné zdroje a profitovať na úkor chudobných krajín, ktoré po takejto pomoci ešte viac schudobnejú. Tieto projekty prispievajú ku globálnym klimatickým zmenám, znečisťujú životné prostredie a sprevádza ich rozsiahla deforestácia. Čo je však najhoršie, ťažobný priemysel posilňuje skorumpované a diktátorské režimy a prispieva k porušovaniu ľudských práv. Ťažba ropy, plynu a baníctvo predstavujú neudržateľný model ekonomického rozvoja, ktorý sa z hľadiska riešenia problémov svetovej chudoby v 20. storočí neosvedčil. Neexistuje dôvod na financovanie týchto odvetví aj v nasledujúcom storočí. Skupina Svetovej banky však vyčleňuje významnú časť svojho portfólia práve ťažobným odvetviam (v roku 1999 putovalo do tejto oblasti až 40 % jej portfólia – vrátane IFC a MIGA). Environmentálne a sociálne udržateľný prístup predpokladá investovanie do iných priemyselných odvetví, čistých technológií, ochrany životného prostredia, tvorby pracovných miest a vzdelávania. Skupina Svetovej banky by mala vydať okamžitý zákaz ďalšej ťažby v pôvodných nedotknutých ekosystémoch (tento zákaz požadovalo vyše 200 organizácií z 52 krajín už na stretnutí o klimatických zmenách v japonskom Kyote). Napokon žiadame, aby skupina Svetovej banky vypracovala plán postupného a úplného zastavenia financovania ťažobných projektov. Proces prechodu financovania na iné odvetvia musí zabezpečiť demokratickú účasť verejnosti, mal by sa orientovať na podporu využívania obnoviteľných zdrojov energie a zabezpečiť živobytie miestnym komunitám.

Desať dôvodov, pre ktoré by mala skupina Svetovej banky zastaviť financovanie projektov ťažby ropy, plynu a banských aktivít v chudobných krajinách:

1. Chudobní často najviac doplácajú Deštrukcia prostredia a sociálny rozvrat, ktoré sprevádzajú ťažobné projekty, najviac postihujú chudobných. Práve tí sú kvôli ťažobným projektom najčastejšie vyháňaní zo svojich domovov a končia na uliciach. Práve oni s najväčšou pravdepodobnosťou budú žiť v znečistenom prostredí a práve oni sú tí, ktorí majú najmenej možností na získanie spravodlivej kompenzácie alebo podielu na zisku z rozvoja ťažby ropy, plynu a nerastov. Pritom práve chudobní sú najviac závislí na miestnych prírodných zdrojoch, ktoré im poskytujú živobytie a práve oni budú najviac dotknutí, ak sa finančná pomoc sociálnym sektorom presmeruje do ťažobných odvetví.

2. Ohrozenie domorodých komunít Ťažba ropy, plynu a baníctvo zdevastovali stovky domorodých skupín na celom svete, ktoré stratili časť svojich príslušníkov, územia, živobytie a kultúrnu identitu. Od povodia Amazonky až po Áziu je životný štýl domorodého obyvateľstva založený na dávnych tradíciách a na hlbokých väzbách a závislosti na ekosystémoch, v ktorých žijú. Kvôli ťažobnému priemyslu domorodé komunity strácajú právo na svoju identitu, územia, spôsob života a živobytie.

3. Ničenie lesov a strata biodiverzity Od sibírskych lesov mierneho pásma cez mangrové lesy strednej Afriky až po dažďové pralesy povodia Amazonky ťažba ropy, plynu a baníctvo nenávratne poškodzujú ekosystémy a sú príčinou straty biodiverzity. Ťažba uhlia, plynu, baníctvo a výstavba nových ciest (ktorá často súvisí práve s týmito aktivitami) ohrozujú v súčasnosti podľa World Resource Institute viac ako polovicu doteraz nedotknutých lesov Južnej Ameriky a Ruska. Ťažba uhlia vo východnej Indii predstavuje hrozbu likvidácie posledných oblastí s výskytom tigra. Veľká časť ťažby a baníctva sa uskutočňuje na územiach pôvodných lesov.

4. Kontaminácia komunít Ťažobné aktivity a baníctvo sú vážnym zdrojom ekologickej degradácie aj v ekonomicky vyspelých krajinách s lepšou ochranou životného prostredia. V chudobnejších krajinách s nedostatočnými zákonmi a ich slabým uplatňovaním je však pravdepodobnosť úniku ropy, toxických emisií a kontaminácie podstatne vyššia a vlády a komunity majú menej prostriedkov na obmedzenie škôd. V rokoch 1982 až 1992 napr. firma Shell v Nigérii spôsobila únik vyše 6 miliónov litrov ropy do delty rieky Niger, zväčša cez nekvalitné potrubné spoje. Úniky, presakovanie, ropné škvrny, vznietenie plynu, nesprávne narábanie s odpadmi a banské havárie sú príčinou únikov toxických látok, ktoré majú vážne zdravotné, často smrteľné následky, spôsobujú znečistenie a otravu vodných zdrojov, poľnohospodárskej pôdy, dobytka, morí a oceánov, teda práve tých zdrojov, na ktorých chudobní ľudia bytostne závisia.

5. Negatívne vplyvy na ženy Ženy často najviac doplácajú na ťažobné projekty. Banka ich obyčajne nezahŕňa do konzultačných procesov pri príprave projektov, hoci nesú hlavnú zodpovednosť za starostlivosť o rodiny. Muži sa neraz zamestnajú v ťažobnom priemysle a ich zodpovednosť v rámci rodiny sa presúva na plecia žien. K ich tradičným povinnos- tiam tak pribudnú nové ťažkosti, pretože prírodné zdroje, od ktorých závisí ich živobytie, vrátane pitnej vody a palivového dreva na varenie, sú v dôsledku ťažby znečistené alebo znehodnotené.

6. Rozvoj ťažobného priemyslu často sprevádza porušovanie ľudských práv Násilné presídľovanie až surový útlak, niekedy so smrteľnými následkami pre tých, ktorí sa odvážia požadovať spravodlivú kompenzáciu alebo dekontamináciu znehodnoteného prostredia a odstránenie následkov ťažobnej činnosti, sú sprievodnými javmi bezohľadnej honby za ziskami z ťažby fosílnych palív a nerastov. Vlády a korporácie sa v týchto prípadoch pričasto odhodlávajú k porušovaniu ľudských práv. Dôkazom je zápas ľudí z nigérijského kmeňa Ogoni, ktorí požadovali odstránenie znečistenia na svojom území ropným priemyslom či indonézskeho národa Amungmeov na Jáve, ktorí sa domáhali spravodlivej kompenzácie za prevádzku najväč-ších zlatých a medených baní na svete. Práva jednotlivcov a celých komunít sú však takmer vždy obetova-né v mene ziskov veľkopriemyslu.

7. Väzby priemyslu na diktátorov a skorumpované režimy V mohých krajinách s ťažobným priemyslom vládne korupcia a autoritatívne režimy. Či ide o Rusko, Kolumbiu, Indonéziu, Nigériu alebo Čad, všade represívne režimy vytvorili aliancie s nadnárodnými korporáciami, ktoré profitujú z ťažby. V posledných dvoch rokoch Transparency International označila Čad za najskorumpovanú krajinu na svete. Napriek tomu Svetová banka neustále vyhlasuje, že chudobní v týchto krajinách budú mať z rozvoja ropného priemyslu úžitok a je pripravená financovať nové stámiliónové ťažobné projekty.

8. Ťažobné projekty sú projektami korporácií Zisky nadnárodných ťažobných korporácií sú neporovnateľne vyššie ako ekonomický potenciál krajín, ktorým Banka požičiava. Napríklad bankou financovaný projekt ropovodu Čad-Kamerun prináša hlavnej ropnej firme Exxon, zainteresovanej na jeho výstavbe, zisky 4-krát väčšie v porovnaní s celkovými ziskami Kamerunu a 40 násobne väčšie v porovnaní so ziskami Čadu. Hoci sú finančné zdroje Svetovej banky oficiálne určené na udržateľný rozvoj a zmierňovanie chudoby, deväť z desiatich projektov ťažby fosílnych palív financovaných Svetovou bankou prináša zisky nadnárodným korporáciám so sídlom v bohatých krajinách. Tieto nadnárodné korporácie nie sú vôbec odkázané na prostriedky Banky prísne limitované na zahraničnú pomoc. Navyše, ak Banka subvencuje gigantické korporácie, uberá prostriedky programom, ktoré skutočne pomáhajú chudobným.

9. Ťažobný priemysel urýchľuje klimatické zmeny Fosílne palivá sú hlavnou príčinou globálnych klimatických zmien a treba ich postupne nahradzovať inými zdrojmi energie. Klimatické zmeny už teraz pustošia najchudobnejšie rozvojové krajiny a sú veľkou hrozbou do budúcnosti. Skupina Svetovej banky by mala byť vedúcou silou prechodu krajín k ekonomike založenej na obnoviteľných zdrojoch energie a na maximalizácii energetickej účinnosti, a nie na odčerpávaní posledných finančných zdrojov na ťažbu najznečisťujúcejších palív, ktoré najviac prispievajú ku klimatickým zmenám. Skupina Svetovej banky dnes míňa 25-krát viac prostriedkov na projekty ťažby fosílnych palív ako na obnoviteľné zdroje energie. Namiesto toho, aby prijala zásadné opatrenia na zmierňovanie klimatických zmien a radikálne obmedzila úvery na rozvoj priemyslu fosílnych palív, Svetová banka iniciuje systém obchodovania s limitmi uhlíkových emisií, ktorý v podstate znamená iba poskytnutie ďalších dotácií už aj tak masívne dotovanému priemyslu fosílnych palív.

10. Ťažobné projekty zvyšujú zadĺženosť a závislosť chudobných krajín Rozvoj ropného, plynárenského a banského priemyslu ženie krajiny na cestu zadĺženosti a závislosti na externej pomoci. Kvôli akútnej potrebe tvrdej meny na splácanie úrokov predchádzajúcich pôžičiek, chudobné krajiny drancujú svoje prírodné zdroje neudržateľným tempom, či už ide o zásoby nafty alebo nerastov určených na export. Táto nákladná cesta rozvoja je príčinou ich rastúcej zadĺženosti, pričom úverová politika Svetovej banky podporuje neudržateľnú proexportnú rozvojovú stratégiu. Desať príkladov pozitívnejšieho rozvoja Alternatív k rope, zemnému plynu a uhliu nie je nedostatok. Možnosti sa budú v jednotlivých krajinách líšiť, to však nie je na prekážku, ak zabezpečíme, aby zahraničná pomoc riešila priamo potreby chudobných a ponúkala možnosť udržateľných riešení ťaživých environmentálnych problémov. Východiskovým bodom pre skupinu Svetovej banky musí byť spolupráca s vládami na zabezpečenie demokratického procesu s účasťou verejnosti a všetkých dotknutých subjektov v požičiavajúcej krajine na identifikáciu priorít štátneho rozvoja pre investičnú a finančnú pomoc. Asi by nebolo vhodné, aby skupina Svetovej banky investovala do všetkých identifikovaných oblastí. Hranicou vymedzujúcou aktivity skupiny Svetovej banky pri poskytovaní finančnej pomoci rozvojovým krajinám by mala byť požiadavka, podľa ktorej všetky jej pôžičky a úverové podmienky musia byť priamo zamerané na zmierňovanie chudoby a na podporu environmentálne a sociálne udržateľného rozvoja.

Príkladmi podpory rozumnejšieho rozvoja ako je ten, ktorý svojimi úverovými programami dodnes podporuje Svetová banka, môžu byť:

1. Podpora výchovy a vzdelávania Investície do ľudského kapitálu sú najpotrebnejšími investíciami. Kvalitné vzdelanie umožňuje ľuďom obhajovať svoje práva a tvorivo využiť vlastné schopnosti. Základné vzdelanie je prvoradým právom a základom, z ktorého vychádza informované a dynamické občianstvo. Napriek tomu je stále odopierané stovkám miliónov detí a mladých ľudí na celom svete.

2. Podpora zdravej spoločnosti Choroby, ktorým je dnes možné ľahko predchádzať, naďalej každoročne zabíjajú milióny ľudí. V mnohých krajinách subsaharskej Afriky zomrie približne jedno zo štyroch detí skôr, ako sa dožije piatich rokov. Hnačky sú hlavnou príčinou úmrtí medzi batoľatami. Reagovanie na tieto alarmujúce skutočnosti i na nesmierne plytvanie ľudského a ekonomického potenciálu je morálnym imperatívom, ktorému svet musí čeliť tvárou v tvár.

3. Podpora mikro a malých podnikov Podpora malého a stredného podnikania, ako aj mikropodnikateľských iniciatív, je evidentne sociálne výhodnejšia ako podpora megaprojektov, ktorá je charakteristická pre úverovú politiku celej skupiny Svetovej banky. Malé podniky vytvárajú viacej pracovných miest na investovaný dolár a je podstatne pravdepodobnejšie, že zisky budú preinvestované v miestnej ekonomike, kde z nich budú mať úžitok marginalizované komunity a sociálne skupiny, napr. ženy. Možností na podporu malých a stredných iniciatív je nekonečné množstvo: od výroby jednoduchých obalov po obchodovanie s organicky dopestovanými potravinami.

4. Budovanie silných poľnohospodárskych sektorov, ktoré reagujú na lokálne a regionálne potreby Poľnohospodárstvo je v mnohých najchudobnejších krajinách sveta životne dôležitým rezortom. Projekty Svetovej banky a jej úverové podmienky boli často prepojené na akumuláciu pôdy v rukách úzkej skupiny ľudí a viazané na podporu proexportne orientovaného poľnohospodárstva, čo môže konečnom dôsledku ovplyvniť potravinovú bezpečnosť krajiny. Čo je naozaj potrebné, je pozitívnejšia úloha Svetovej banky v rozvoji poľnohospodárskeho sektoru, ktorá by sa venovala otázkam prerozdeľovania pôdy a vlastníckych práv k pozemkom, metód udržateľného poľnohospodárstva a vhodnejšieho technologického rozvoja.

5. Zabezpečenie energie pre vidiecku chudobu Približne dve miliardy ľudí žijúcich vo vidieckych oblastiach nemajú dnes prístup k elektrine a ostatným formám energie. Aj keď Svetová banka má k dispozícii stratégiu na riešenie týchto potrieb, nikdy ju primerane neuplatnila. Namiesto toho je jej úverová politika orientovaná na priemyselný rozvoj a urbanizované územia, čo vedie k prehlbovaniu chudoby vidieka. Ak by sa Svetová banka sústredila na rozvoj obnoviteľných zdrojov energie a zefektívnenie existujúcej výroby, mohla by priniesť energiu miliónom ľudí vo vidieckych oblastiach. Vo väčšine prípadov analýzy prínosov a strát projektov dokazujú, že obnoviteľné formy energie sú najživotaschopnejšou cestou pomoci odľahlým vidieckym oblastiam.

6. Zlepšenie kvality života v urbanizovaných oblastiach Dopravný chaos, znečistenie, kriminalita a klesajúca kvalita života sú produktami preplnených miest, ktoré v rozvojovom svete rastú ako huby po daždi. Skupina Svetovej banky by mohla pomôcť zvrátiť tento trend vyčlenením väčšieho objemu svojich zdrojov na územné plánovanie, zefektívnenie stavebnej činnosti a kontroly znečistenia. Lepšie organizované dopravné koridory s dôrazom na rozvoj verejnej dopravy by znížili chorobnosť vyvolanú znečistením prostredia. Skupina Svetovej banky by mala podporovať inovatívne stavebné metódy a spolupracovať s mestskými architektami na zlepšení vzhľadu mestských oblastí. Banka by tiež mohla viac investovať do programov na riešenie znečistenia miest, ktoré je príčinou veľkého množstva zdravotných ťažkostí.

7. Podpora efektívnym alternatívam k deforestácii Skupina Svetovej banky je dokonca aj podľa svojich vlastných analýz zodpovedná za rýchlo sa zvyšujúcu deforestáciu. Svoju pozornosť by mala venovať vytváraniu alternatív k deforestácii a podpore udržateľného využívania niektorých lesných surovín. Existuje množstvo inovatívnych alternatív, napr. náhražky za lesné produkty, výroba papiera na bezdrevnom základe, podpora mäkkého vidieckeho turizmu či udržateľné lesohospodárske praktiky. Keďže existencia lesov je pre globálne životné prostredie a pre budúce generácie nevyhnutná, Banka by mala podporovať vlády v ich zámeroch rozširovať chránené územia určené na ochranu ich pôvodného stavu a na ich udržateľné využívanie.

8. Podpora rozumného hospodárenia s vodou Nedostatok vody je čoraz znepokojujúcejším globálnym problémom a súčasne stále očividnejším potenciálnym zdrojom konfliktov. Napriek tomu sa vodou denne takmer všade zbytočne plytvá. Mnohomiliónový Bombaj stráca až tretinu svojej vody v deravej infraštruktúre, v Manile dosahujú tieto straty až 50 percent. Aj zavlažovacie systémy, ktoré spotrebujú viac ako polovicu spotrebovanej vody, sú zdrojom obrovských strát. Skupina Svetovej banky by mohla zlepšiť kvalitu života ľudí vyčlenením väčšieho množstva svojich prostriedkov na znižovanie strát vody v potrubiach, na realizáciu úsporných opatrení a na vytvorenie mechanizmov účinnejšieho využívania existujúcich zavlažovacích systémov.

9. Podpora energetických úspor a rozvoj obnoviteľných zdrojov energie Namiesto podpory výskumu a ťažby fosílnych palív by mala skupina Svetovej banky sústrediť svoju energiu na úsporu stoviek miliónov dolárov, ktorými sa každoročne zbytočne plytvá kvôli neefektívnemu využívaniu energie. Investície do energetických úspor (napr. izolácií a zatepľovania) či zvyšovania účinnosti existujúcich zdrojov (napr. zavádzaním kogeneračných jednotiek) by mohli v nasledujúcich desaťročiach ich klientom ušetriť miliardy dolárov. V kombinácii s energeticky efektívnejšími technológiami a zariadeniami by to umožnilo znížiť energetickú závislosť na dovoze a v rámci možností tiež získať kapacity na export. Ak by Banka podporila vznikajúce odvetvia solárnych, veterných či fotovoltaických systémov, podporila by rozvoj, ktorý neprispieva k zhoršovaniu problémov znečistenia ani ku globálnym klimatickým zmenám.

10. Okamžité zrušenie dlhov a uznanie ekologického dlhu Dilemu dlhov treba raz vyriešiť. Skupina Svetovej banky by v tomto roku mala pokročiť v otázkach bezodkladného zrušenia dlhov ťažko zadĺžených chudobných krajín a prípravy programu odpisovania časti dlhov pre krajiny so stredne vysokými príjmami. Programy by mali obsahovať inovatívne prístupy k ochrane a zachovaniu zvyšných pôvodných ekosystémov na celom svete. Na druhej strane je potrebné uznať existenciu ekologického dlhu, ktorý treba vyčísliť, pretože spotrebitelia krajín Severu dlho využívali výhody lacných prírodných zdrojov z Juhu (napr. ropy, plynu a nerastov) bez dostatočnej kompenzácie. Pritom ťažba týchto zdrojov mala devastujúce účinky na životné prostredie a miestne komunity.

Bližšie informácie o projektoch Svetovej banky v oblasti ťažby ropy, plynu a banských aktivít získate u našej partnerskej americkej organizácie:

Friends of the Earth – United States, 1025 Vermont Avenue, NW 3rd Floor, Washington, DC 20005, tel: 001-202-783-7400 – ext 209, fax: 001-202-783-0444, E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript..

Preklad: Helena Zamkovská, 2000.

Search