Aj keď sa predstavitelia Svetovej banky snažia bagatelizovať vlastné zlyhania a vyrábať mýty o potrebe a prínosoch inštitúcie, ktorá ich živí, dnes už existuje dostatok dôkazov o jej nefunkčnosti a spoluzodpovednosti za prehlbovanie spoločenských a ekonomických problémov v desiatkach chudobných krajín a za rozsiahlu globálnu deštrukciu životného prostredia. Bude zaujímavé sledovať, ako sa tieto zistenia premietnu do politiky hlavných ”vlastníkov” Svetovej banky – vlád najvplyvnejších štátov.

Práve tie disponujú rozhodujúcim počtom hlasov v Rade riaditeľov Svetovej banky, pretože sú jej hlavnými prispievateľmi. Rozhodovanie v rámci banky sa totiž riadi pravidlom ”jeden dolár = jeden hlas”. Vlády priemyselne rozvinutých krajín teda kontrolujú politiku banky prostredníctvom svojich príspevkov do jej rozpočtu a sú priamo zodpovedné za všetko, čo politika banky doteraz spôsobila. I. Interná štúdia Svetovej banky z konca roku 1999 hodnotila štrukturálne a sektorové úvery, ktoré poskytla v období od júla 1997 do decembra 1998. Štúdia okrem iného konštatuje: · “Väčšina úverov nerieši priamo problém chudoby, ani pravdepodobný ekonomický dopad navrhovaných operácií na chudobných ľudí ani spôsoby zmierňovania negatívnych účinkov reformy.” · “Bolo by potrebné vyvinúť väčšie úsilie na to, aby problém chudoby ostal v centre pozornosti Banky ako hlavná misia jej činnosti.” · “Aj keď v posledných rokoch sa pri príprave úverov Banka usilovala o konzultácie s miestnymi obyvateľmi a občianskymi organizáciami, neplatilo to pre úvery, ktorých cieľom boli štrukturálne reformy. Preto sa zanedbala analýza potenciálnych negatívnych účinkov reforiem.” Štúdia tiež spomína, že pred piatimi až desiatimi rokmi sa v 60 % dokumentov SAP spomína životné prostredie, zatiaľ čo v posledných dvoch rokoch už iba v 15 % prípadov. (Poznámka: SAP je skratkou pre Structural Adjustment Projects, tzv. programy štrukturálnych reforiem - sú to úvery podmieňované podstatnou redukciou štátnych výdavkov do oblasti školstva, zdravotníctva, sociálnej oblasti a životného prostredia, prijatím opatrení na stimuláciu priamych zahraničných investícií, urýchlením privatizácie v kľúčových sektoroch a výrazným orientovaním národných ekonomík na export. SAP patria z hľadiska životného prostredia a rozvoja jednotlivých krajín k výrazne najdôležitejším prograom Banky.). Ian Johnson, vedúci Environmentálneho oddelenia Svetovej banky komentoval túto štúdiu stanoviskom, podľa ktorého sa obáva, že Banka môže vážne ohroziť svoju reputáciu tým, že neposudzuje environmentálne a sociálne účinky programov SAP. Johnson zároveň pripomenul prípady, kedy bolo možné počas realizácie SAP dosiahnuť pozitívne účinky, avšak Banka svoje príležitosti nevyužila. II. V novembri 1998 sa v Kongrese USA otvorila diskusia o návrhu zákona, ktorý mal oprávniť vládu poskytnúť ďalší príspevok pre Medzinárodný menový fond vo výške 18 miliárd dolárov. Pri tejto príležitosti zriadil Kongres USA komisiu analytikov s názvom International Financial Institution Advisory Commission (Poradná komisia pre otázky medzinárodných finančných inštitúcií). Jej úlohou bolo pripraviť návrh budúcej politiky USA voči medzinárodným finančným inštitúciám. Komisia, ktorá predložila Kogresu svoju správu začiatkom marca roku 2000, okrem iného zistila, že: · Idea zriadenia Svetovej Banky bola postavená na poskytovaní kapitálu rozvojovým krajinám, ktoré nemali prístup k súkromnému kapitálu. Kapitál, ktorý v súčasnosti týmto krajinám poskytuje súkromný sektor, ďaleko prevyšuje objem pôžičiek rozvojových bánk. Okrem toho, väčšinu kríz v posledných 25 rokoch nezapríčinil nedostatok úverov, ale práve ich nadbytok (hlavne krátkodobých). · Podľa samotnej Svetovej banky sa jej pôsobenie v Afrike hodnotí zo 73 percent ako zlyhanie. V priemere iba jeden zo štyroch programov dosiahol uspokojivé, udržateľné výsledky. Banka tiež dosiahla veľmi slabé výsledky v redukcii chudoby a v podpore zakladania a rozvoja trhov a inštitucionálnych štruktúr, ktoré sú predpokladom rozvoja. · Komisia verí, že činnosť Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky by sa podstatne zlepšila, ak by boli obe inštitúcie lepšie kontrolované a jasnejšie orientované na dôležitý, ale ohraničený okruh cieľov. · MMF a Svetová banka musia zmeniť svoju politiku tak, aby na minimum znížili možnosti korupcie v cieľových krajinách. · Svetová banka nevykonáva tie činnosti, ktoré by najviac pomohli znižovať chudobu vo svete (napriek tomu, že je to jej hlavným cieľom), a nevykonáva dokonca ani tie činnosti, ktoré by viedli k dosahovaniu menších, ale ľahšie dosiahnuteľných cieľov – zvyšovaniu životnej úrovne a kvality života predovšetkým ľudí z najchudobnejších krajín sveta. · Medzi deklaráciami a sľubmi Banky a jej skutočnou činnosťou a výsledkami je priepastný rozdiel. V súlade so svojím poslaním, ktorým je zmiernenie chudoby v rozvojovom svete, Banka deklaruje úmysel orientovať svoje pôžičky na krajiny najviac odkázané na oficiálnu pomoc kvôli nedostatku súkromného kapitálu. Až 70 % zdrojov Banky, ktoré nie sú určené na programy pomoci, však prúdi do 11 krajín, ktoré majú výborný prístup k zdrojom súkromného sektoru. · Proces hodnotenia projektov v rámci Svetovej banky získal nízku známku za dôveryhodnosť: uplatňujú sa zlé kritériá kombinované so zlým načasovaním. Projekty sú vyhodnocované na základe troch kritérií: výstupov, účinkov inštitucionálneho rozvoja a udržateľnosti. Posledné kritérium, ktoré je kľúčové pre pokrok v rozvojovom svete, dostáva minimálnu priemernú váhu 5 % v celkovom hodnotení... Banka iba zriedkakedy spätne hodnotí úspech projektov a udržateľnosť ich výsledkov. Svetová banka vyhodnocuje len 5 % z celkového počtu svojich programov z hľadiska ich vplyvu na reálnu politiku jednotlivých krajín, a to 3 až 10 rokov po vyplatení poslednej tranže úveru. · Medzi odporúčaniami Komisie je návrh redukovaného rozpočtu, zredukovanej úlohy a pôsobenia v menšom počte krajín. · Zdravotníctvo, základné vzdelanie a technická infraštruktúra by sa opäť mali stať východiskami zvyšovania životnej úrovne. · Podľa komisie je úspech reforiem omnoho pravdepodobnejší, ak sa zrodia z rozhodnutí rozvojovej krajiny, a nie z rozhodnutia Banky. · Banka by sa podľa komisie mala sústrediť na globálne verejné záujmy, medzi inými liečenie chorôb a ochranu životného prostredia. III. Interná štúdia Svetovej banky z augusta 1996 s názvom “Analýza reformy podnikateľského sektora a privatizácia” vyhodnotila až 38 percent jej operácií na podporu reformy štátnych podnikov ako “neuspokojivé”. Štúdia konštatuje, že “príčiny neuspokojivých výsledkov treba hľadať rovnako v motívoch Banky, v jej postupoch, prístupoch a kultúre jej fungovania ako aj v podmienkach recipientskej krajiny.” Hoci táto štúdia tiež čiastočne hodnotí účinky projektov, sústreďujúc sa hlavne na technické otázky akými sú harmonogram vyplácania úverových prostriedkov a kofinancovanie druhou stranou, v závere konštatuje, že projekty boli prehnane ambiciózne a zle zostavené, čiastočne kvôli tlakom na zamestnancov Banky, aby pripravovali čo najvyššie úvery a tiež kvôli ich mylnému presvedčeniu, že treba presadzovať čo najrýchlejšiu transformáciu štátneho sektoru. IV. Štúdia Friends of the Earth US s názvom “MMF: Výpredaj životného prostredia” na zameriava predovšetkým na hodnotenie SAP. Podľa jej autorov základná filozofia Svetovej banky a MMF vychádza z očakávania, že ekonomický rast automaticky zabezpečí udržateľný rozvoj. Po zavedení SAP v desiatkach krajín však závratným tempom vzrástol vývoz prírodných zdrojov, čo ich dostalo do úplnej závislosti na svetových trhoch, ktorých stabilitu nemôžu ovplyvniť. Cieľom SAP je tiež zabezpečiť pozitívnu bilanciu štátneho rozpočtu a preto v úsilí rýchlo odbúrať rozpočtové schodky sú vlády nútené k radikálnym škrtom v nevýrobných, avšak pre spoločnosť nevyhnutným sektoroch, vrátane ochrany životného prostredia.

Štúdia dokumentuje tieto tvrdenia na príkladoch z Pobrežia slonoviny, Kamerunu, Thajska, Indonézie, Filipín, Brazílie a Guayany. V. Spoločný materiál Friends of the Earth US a Development Gap s názvom “Príliš viditeľná ruka” obsahuje ďalšie prípadové štúdie z Mexika, Senegalu, Tanzánie, Maďarska a Nikaragui.

World Wildlife Fund vydal materiál “Štrukturálne reformy, životné prostredie a udržateľný rozvoj”, ktorý osahuje prípadové štúdie z Kamerunu, Mali, Tanzánie, Zambie, El Salvadora, Pakistanu a Venezuely. Autor pracoval v rokoch 1999-2000 v Centre pre podporu miestneho aktivizmu.

Preklad: Helena Zamkovská, 2000.