15.07.2024

Energoportál

udrzatelne.sk

2-percenta

Podporte-nas

Facebook CEPA

WTO V KATARE: NÁDEJ ALEBO RECEPT NA PROBLÉMY?

Minulý týždeň sa v hlavnom meste Kataru skončila štvrtá ministerská konferencia Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ktorá - na rozdiel od Slovenska - pútala pozornosť sveta už dlho pred jej otvorením. Jej závery mali totiž predurčiť ďalší vývoj pravidiel hry v medzinárodnom obchode. Práve od právnej sily a kvality týchto pravidiel úmerne závisí nielen účinnosť legislatívy členských štátov WTO chrániť verejné záujmy (napr. zodpovedné využívanie prírodných zdrojov, potieranie chudoby či ochrana zdravia), ale i miera vplyvu nadnárodných spoločností presadzujúcich záujmy súkromné. Tie sa s pokračujúcou liberalizáciou obchodu v posledných desaťročiach dostávajú do čoraz očividnejších konfliktov so záujmami verejnými.


Máloktorý proces medzivládnych rokovaní sprevádza taká spleť protichodných záujmov a vzájomne sa neutralizujúcich stratégií, ako je tomu na pôde WTO. Distingvované stanoviská členov vládnych reprezentácií z katarskej metropoly síce budili dojem bežnej konferencie, kuloárne rokovania však pripomínali skôr šach medzi jednotlivými záujmovými blokmi a tvrdý obchod o hlasy pred záverečným hlasovaním. Zjednodušene možno povedať, že v Katare išlo o to, či sa protagonistom deregulácie obchodu na čele s EÚ, podporovanej USA, Japonskom a priemyselne rozvinutými krajinami, podarí iniciovať nové kolo rokovaní o výraznom rozšírení pôsobnosti WTO. Ak by sa im to podarilo, doterajšie právomoci WTO by sa čoskoro mohli rozšíriť aj o oblasti investícií, verejného obstarávania či súťaže. Nikto však vopred nevedel, či sa nezopakuje fiasko zo Seattle spred dvoch rokov, kde rozvojové štáty na protest proti netransparetnému postupu USA i EÚ zablokovali celé rokovania. Ich postoj vtedy podporili najväčšie pouličné demonštrácie v Spojených štátoch od čias vietnamskej vojny. Tentokrát sa preto WTO utiahla do ťažšie prístupnej krajiny v Perzskom zálive, s obmedzenou demokraciou a ťažko odhadnuteľnou reakciou represívnych zložiek na slobodu prejavu. Zámer dočasne eliminovať názor občianskej verejnosti splnil očakávania, súčasne však čosi naznačil aj o vývoji a sile medzinárodnej verejnej mienky vo vzťahu k agende najvplyvnejších ekonomických blokov. Po šiestich dňoch vyjednávania delegácií zo 142 členských krajín WTO napokon ohlásila otvorenie nového kola “rozsiahlych a vyvážených” rokovaní o voľnom obchode, počnúc januárom 2002 a končiac do začiatku roka 2005. Obsahom nového kola budú otázky súvisiace s problémami rozvojových krajín s implementáciou tzv. uruguajského kola (napr. v súvislosti s prístupom ich textilného priemyslu na západné trhy); liberalizáciou poľnohospodárstva (včítane redukcie dotácií domácim farmárom) a služieb (napr. bankovníctva, telekomunikácií a turistiky); elimináciou ciel na priemyselné výrobky; antidumpingovými opatreniami; mechanizmom riešenia sporov na pôde WTO; a životným prostredím. Súčasne sa ale šalamúnskym spôsobom rozhodlo aj o začatí vstupných diskusií o tzv. “nových témach”, ktoré sú hlavným predmetom sporov a prispeli aj ku krachu v Seattle. Nové témy zahŕňajú dereguláciu verejného obstarávania, investícií a hospodárskej súťaže, dohody súvisiace s intelektuálnym vlastníctvom a pravidlá colnej politiky. WTO v Katare rozhodla o tom, že nové témy sa síce nestanú automaticky súčasťou programu ďalšieho kola rokovaní, začne sa však o nich hovoriť a - v prípade konsenzu na ďalšej konferencii v Singapure o päť rokov – budú zahrnuté aj do oficiálnej agendy WTO. Krajiny, ktorým záleží na ich presadení, tak získali možnosť i čas prispôsobiť svoje bilaterálne vzťahy postojom rozvojových krajín (napríklad prostredníctvom rozvojovej pomoci či obchodnej politiky). Generálny riaditeľ WTO Mike Moore nazval uplynulú konferenciu “historickou”. Aj Pascal Lamy, hlavný vyjednávač EÚ, odchádzal z konferencie v dobrej nálade: “WTO je opäť na ceste a jej vlak už opustil stanicu”. Iný názor zastávajú občianske organizácie. Podľa nich sú výsledky konferencie WTO vážnou hrozbou pre udržateľný rozvoj väčšiny krajín a “oveľa väčším krokom vpred pre biznis ako pre ľudí”. Popri niektorých pozitívnych výsledkoch (napr. prijatím výnimky z pravidiel o patentových právach na výrobu liekov v prípadoch ohrozenia zdravia populácie, redukcie dotácií do poľnohospodárstva v EÚ či subvencovania rybolovu) nebola totiž v Katare splnená žiadna z hlavných požiadaviek občianskych organizácií – nerozširovať právomoci WTO, vyhodnotiť vplyv obchodných pravidiel i činnosti WTO z pohľadu udržateľného rozvoja a podriadiť obchodné pravidlá legislatíve na ochranu regionálneho rozvoja, životného prostredia, zdravia a ľudských a sociálnych práv. Šéf americkej delegácie Robert Zoellick si po prijatí záverečnej deklarácie vydýchol: “Zbavili sme sa prízraku zo Seattle.” Uvidíme.

 

Search