15.07.2024

Energoportál

udrzatelne.sk

2-percenta

Podporte-nas

Facebook CEPA

SIENSKÁ DEKLARÁCIA

Rada Medzinárodného Fóra o Globalizácii (International Forum on Globalization - IFG), ktoré združuje vedcov, aktivistov, ekonómov, vedcov a spisovateľov zastupujúcich vyše 40 organizácií v 20 krajinách sveta, publikovala v novembri 1998 v najväčších svetových denníkoch (napr. New York Times) deklaráciu k procesu ekonomickej globalizácie. Deklarácia dostala názov podľa talianskej Sieny, kde sa v septembri 1998 uskutočnilo pracovné stretnutie rady IFG a získala podporu stoviek organizácií. Dokument sa zrodil uprostred prehlbujúcej sa globálnej finančnej krízy, ktorá nadobudla bezprecedentné rozmery (najmä v juhovýchodnej Ázii, Rusku a Brazílii).


1. Signatári deklarácie už dávno predpovedali, že korporáciami formovaná ekonomická globalizácia, vyjadrená a podporovaná pravidlami globálneho obchodu a investícií, povedie k mimoriadnej nestabilite globálnych finančných trhov a k mimoriadnej zraniteľnosti všetkých štátov a národov. Tieto pravidlá boli vytvorené a presadzované Svetovou organizáciou obchodu (WTO), Medzinárodným menovým fondom (IMF), Všeobecnou dohodou o clách a obchode (GATT), Severeoamerickou dohodou o voľnom obchode (NAFTA), maastrichstkou dohodou, Svetovou bankou a ďalšími globálnymi byrokratickými inštitúciami, ktoré v súčasnosti udržiavajú disciplínu vlád v oblasti obchodu a investícií. Táto nestabilita spôsobuje v niektorých štátoch ekonomický úpadok, vo všetkých obrovskú neistotu, u miliónov ľudí nebývalé útrapy, rastúcu nezamestnanosť a rozvrat regiónov, priame ohrozenie životného prostredia a pracovných podmienok, likvidáciu divočiny a biodiverzity, masívne presuny obyvateľstva, rastúce etnické a rasové napätia a má aj ďalšie katastrofálne dopady. Tieto neblahé dôsledky sú čoraz očividnejšie na celom svete.

2. Riešenia, ktoré v súčasnosti navrhujú vedúci predstavitelia spomenutých byrokratických inštitúcií a lídri väčšiny západných priemyselných štátov, ako aj bankári, finanční analytici, výkonní riaditelia a ekonómovia korporácií - hlavní teoretici, architekti a protagonisti aktivít, ktoré priviedli svet do dnešnej kritickej situácie - nie sú ničím iným, než opakovaním, či dokonca expanziou modelov, ktoré sa už raz ukázali ako sociálne, ekonomicky i environmentálne neúnosné. Experti, ktorí navrhujú riešenia finančnej krízy, sú tí istí, ktorí ešte pred pár mesiacmi glorifikovali Indonéziu, Thajsko, Južnú Kóreu a ostatných "ázijských tigrov" ako vzorové príklady úspešnosti ich teórií. Neskôr tvrdili, že ázijská kríza bola pokojná. Je pozoruhodné, že títo experti sa pri odhade vlastnej politiky pomýlili takmer v každom parametri. Tí istí "lídri" chcú teraz celý problém riešiť ešte širším otváraním trhov, intenzívnejšou liberalizáciou pravidiel investovania (pričom presadzujú drakonické recepty typu Multilaterálnej dohody o investíciách - MAI či rozširovania právomocí MMF), ďalším zužovaním možností štátov a komunít rozhodovať v súlade so skutočnými záujmami ich obyvateľstva a v prospech životného prostredia, odrádzajú ich od politiky obmedzovania importu, ktorá by mohla zabezpečiť národom sebestačnosť v potravinách i v ostatných oblastiach, a presadzujú potrebu ďalšej centralizácie riadenia v rámci tých istých inštitúcií ako v súčasnosti. Inými slovami: nič nové pod slnkom. Podľa týchto architektov globalizácie, ide iba o "doladenie", akúsi "prvú pomoc" na ceste k pokračujúcej expanzii toho istého skrachovaného sna. Za vinníka, ktorý v treťom svete prispieva k vyostrovaniu problémov, označujú "klientelizmus" a korupčnú prepojenosť klanov, pričom cudne mlčia o klientelizme v rámci Ministerstva financií USA, Wall Street a MMF, ktorým západní bankári pomáhajú ostatným západným bankárom vo finančnej tiesni, do ktorej sa dostali vďaka vlastnej katastrofálnej politike. Je jasné, že architekti súčasnej krízy nepochopili, v čom zlyhali, alebo ak to aj pochopili, nemôžu si dovoliť priznať chybu.

3. Riešenia expertov nepočítajú so žiadnou pomocou pre desiatky miliónov ľudí, ktorí vďaka tomuto experimentu trpia. Hoci mnohí z nich boli kedysi potravinovo sebestační, dnes závisia od systému, v ktorom majitelia pôdy z pôdy nežijú, ale ju prenajímajú. Sú ponechaní sami na seba, nútení hľadať riešenia mimo systému. Od pľundrovania rýchlo miznúcich lesov cez bartrové obchody až po vyvolávanie sociálnych nepokojov ako prostriedku na upozornenie na svoju situáciu. Mnohí zisťujú, že vrátiť sa k predchádzajúcemu spôsobu živobytia - napríklad ako drobní farmári - je nemožné, pretože ich bývalá pôda sa stala súčasťou poľnohospodárskej veľkovýroby plodín určených na export. Na pozemkoch, na ktorých ľudia predtým dokázali vypestovať dostatok potravín pre seba, sa začali vyrábať luxusné potravinové komodity pre potreby exportu do ekonomicky vyspelých krajín, napr. káva, kvety, krevety, hovädzie mäso, atď. Výsledkom je chudoba, hlad, ľudia zbavení pôdy, bezdomovci a migrácia. Neisté zabezpečenie potravinami, ich nízka kvalita a často kontaminované potraviny sú sprievodným znakom tohoto procesu. Táto situácia je neudržateľná.

4. Tvorcovia globálneho ekonomického systému s obľubou opisujú svoje dielo ako prirodzený a nevyhnutný výsledok ekonomickej, sociálnej a technologickej evolúcie. Zdôrazňujú, že centralizovaná globálna ekonomika presadzujúca model voľného obchodu orientovaného na export, sprevádzaná masívnou dereguláciou, privatizáciou a korporáciami definovaným voľnotrhovým modelom v oblasti obchodu i financií - zbaveného obmedzení týkajúcich sa životného prostredia, pracovných podmienok a sociálnych noriem - napokon uspokoja utopické predstavy všetkých ľudí tejto planéty. Dnes je už jasné, že nejde o nič iné, než o utópiu nadnárodných spoločností. Aj v ich prípade však ide o chiméru, pretože celý proces sa vyznačuje zásadnými štrukturálnymi chybami. Žiaden systém, ktorého úspech závisí na neustálej expanzii trhov, zdrojov a spotrebiteľov a ktorý nedokáže dosiahnuť sociálnu spravodlivosť a zmysluplný život obyvateľom planéty, nemôže dúfať, že vydrží dlho. Sociálne nepokoje, ekonomický kolaps a ekologická nestabilita sú nevyhnutným sprievodným javom takéhoto systému.

5. Je potrebné pripomenúť, že súčasné štruktúry presadzujúce globalizáciu nie sú výsledkom prirodzenej selekcie v rámci evolučného procesu. Ekonomickú globalizáciu v jej súčasnej forme pripravili ekonómovia, bankári a šéfovia nadnárodných obchodných spoločností s cieľom vytvoriť taký model ekonomických aktivít a ich regulácie, ktorý by bol pre nich čo najvýhodnejší. Ide o obyčajný experiment, na ktorom nie je nič zákonité ani nevyhnutné. Globalizácia vo svojej súčasnej forme má svoje miesto i deň narodenia. Je ním Bretton Wood v štáte New Hampshire v roku 1944. Práve tam sa najsilnejšie priemyselné štáty na nej dohodli a WTO, IMF, Svetová banka i ďalšie inštitúcie sú len nástroje, ktoré vzišli z tohoto plánu s cieľom, aby celému procesu pomohli a podporovali ho. Optimistické očakávania sa však premenili na zúfalstvo. Po päťdesiatich rokoch dochádza ku kolapsu. Experiment namiesto ekonomických prínosov pre všetkých ľudí priviedol planétu na pokraj ekologického rozvratu, vyvolal sociálne nepokoje, aké nemajú obdobu, priviedol hospodárstvo väčšiny krajín ku krachu, rozšíril chudobu, hlad, migráciu a sociálny rozvrat. Celý experiment sa dá stručne charakterizovať ako krach.

6. Pretože kríza v Ázii, Rusku, Brazílii, Mexiku a čoskoro aj v ostatných krajinách včítane západných priemyselne vyspelých krajín, je očividná, mnoho ľudí a mnoho štátov si začalo uvedomovať, že globalizačný experiment je odsúdený na neúspech. Začali si klásť otázku, či globalizácia - najmä voľnosť finančných tokov - naozaj slúži záujmom ich alebo ktorýchkoľvek iných krajín. Sme svedkami toho, ako nedávno Čína, India, Hong Kong, Malajzia, Rusko a Chile uskutočnili vážne korekcie, s cieľom čeliť destabilizačným silám neregulovaných súkromných investícií, o ktorých sa ukázalo, že okrem nadnárodných obchodných spoločností, ktoré ich presadzujú, neprospievajú nikomu. V čase písania tejto deklarácie viacero krajín prejavilo záujem o tieto konkrétne výrazy odporu a uvažuje o stiahnutí sa zo systému neregulovaného globálneho kapitálu. Ešte doležitejšie je to, že krajiny, ktoré si udržali v rukách páky na reguláciu kapitálu, sa ukázali ako oveľa stabilnejšie a schopnejšie úspešne konať v záujme vlastných zdrojov, ekonomickej základne a vlastného obyvateľstva. Takúto politiku vysoko oceňujeme a vyzývame aj ostatné štáty, aby preskúmali a prijali vhodné opatrenia na menovú a investičnú reguláciu, ktorá by zodpovedala ich podmienkam a neprijímali rozhodnutia od vzdialených byrokracií, ktoré dostatočne preukázali, že nevedia, čo robia.

7. Hoci charakter súčasnej krízy je označovaný za výlučne "finančný", treba podotknúť, že problémy sú oveľa hlbšie, majú oveľa širší dopad a sú neodmysliteľnou súčasťou samotného experimentu globálnej ekonomiky. Všetci ľudia sveta sa stali tragicky závislými na svojvoľnom experimentovaní gigantických korporácií, bankárov a špekulantov vedených výlučne vlastnými záujmami. To je výsledok globálnych pravidiel, ktoré zbavujú štáty, komunity a občianske demokracie ekonomickej moci a odovzdávajú ju do rúk nadnárodných obchodných spoločností a finančných špekulantov, ktorí konajú iba vo vlastnom záujme, a potláčajú potenciál miestnych ekonomík, regiónov a štátov chrániť vlastné zdroje, verejné zdravie a ľudské práva. Preto sa národy sveta ocitli v mimoriadne zraniteľnej situácii, keď sú závislé na svojvôli veľkých a im vzdialených centier moci. Aj toto je neudržateľný stav.

8. Akékoľvek efektívne riešenie súčasnej finančnej krízy i celkovej krízy ekonomickej globalizácie musí okrem iného zahŕňať tieto kroky:
a) Uznanie skutočnosti, že súčasný model vo svojej teoretickej i praktickej podobe tak, ako ho dnes realizujú inštitúcie globálneho obchodu, je od základu chybný a že súčasná kríza je nutným a predvídateľným výsledkom týchto chýb.
b) Zvolanie novej Brettonwoodskej medzinárodnej konferencie, ktorá by priviedla k rokovaciemu stolu nielen predstaviteľov štátov, bankárov a priemyslu, ale tiež paritný počet občianskych organizácií z každej krajiny s cieľom vypracovať ekonomické modely, ktoré by na jednej strane odmietli globalizáciu a zároveň by sa orientovali na lokalizáciu, vrátili by právomoci miestnym komunitám a štátom, uprednostňovali by ľudské, sociálne a ekologické hodnoty pred hodnotami ekonomickými (a pred ziskom obchodných spoločností), a všade tam, kde je to možné, by podporovali národnú sebestačnosť a nezávislosť, včítane opúšťania politiky založenej na importe, pričom by fungovali demokraticky a transparentne.
c) Úsilie budovať na skúsenostiach Chile, Malajzie, Indie a ostatných krajín, ktoré zaviedli reguláciu kapitálových investícií a obmedzili možnosti menovej špekulácie. Podporovať aktivity, ktoré zvrátia súčasnú politiku rozširovania voľnosti finančného kapitálu a nadnárodných spoločností na úkor slobody jednotlivcov, komunít a štátov, ktoré - ak chcú konať vo vlastnom záujme - majú v značnej miere zviazané ruky.
d) Okamžité zastavenie všetkých krokov vedúcich k podpísaniu Multilaterálnej dohody o investíciách (MAI) a k ďalšej expanzii vplyvu Medzinárodného menového fondu, ktoré by zvýšili slobodu finančného kapitálu a znížili možnosti jeho regulácie zo strany štátov. Na záver chceme zdôrazniť, že neodmietame medzinárodný obchod ani medzinárodné investície ako také, ani pravidlá, ktoré ich upravujú, avšak za predpokladu, že medzinárodný obchod a investície sú iba doplnkom ekonomickej aktivity štátov a sú podriadené požiadavkám ochrany životného prostredia, ľudských i pracovných práv, demokracie, zabezpečenia štátnej suverenity a sociálnej spravodlivosti.

Signatári za IFG: Maude Barlow, Council of Canadians, Ottawa, Kanada John Cavanagh, Institute for Policy Studies, Washington, USA Tony Clarke, Polaris Institute, Ottawa, Kanada Edward Goldsmith, The Ecologist, London, Veľká Británia Martin Khor, Third World Network, Penang, Malajzia Andrew Kimbrell, International Center for Technology Assessment, Washington, USA Jerry Mander, Public Media Center, San Francisco, USA Helena Norberg-Hodge, Int´l Society for Ecology and Culture, Dartington Totnes, Veľká Británia Mark Ritchie, Institute for Agriculture & Trade Policy, Minneapolis, USA Vandana Shiva, Research Foundation for Science, Technology & Natural Resource Policy, New Delhi, India Lori Wallach, Public Citizen, Washington, USA

Preklad: Mikuláš Hučko, 1999.

 

Search