Pri mikrofinancovaní ide o poskytovanie malých úverov, mikrograntov alebo iných finančných služieb pre chudobnejšie alebo inak znevýhodnené skupiny spoločnosti. Väčšinu takýchto programov vo svete organizujú dobrovoľné svojpomocné skupiny priamo zo sociálne slabých vrstiev alebo skupiny, ktoré s týmito vrstvami solidarizujú. Práve miera solidarity s tými, pre ktorých je program určený a priamy osobný záujem koordinátorov na účinnosti a úspechu mikropôžičkových alebo mikrograntových programov je predpokladom i zárukou zodpovedného využitia poskytnutých prostriedkov.

Mikropôžičky Mikropôžičky sa väčšinou poskytujú s úrokovou mierou blízkou komerčným podmienkam a s krátkou lehotou splatnosti. Napríklad Grameen Bank v Bangladéši, priekopník v oblasti mikrofinancovania, poskytuje priemerné úvery vo výške 75 USD (s výnimkou úverov na zabezpečenie bývania, ktoré sú vyššie). Účtuje jednoduché ročné úrokové miery vo výške 20 % v porovnaní s 13 – 16 % zložitým úrokom bežným v bangladéšskych komerčných bankách. Týždenné splátky z takéhoto úveru sa stanovujú priamo zo zostatku istiny (bez úročenia úrokov ako v druhom prípade). Úroky, ktoré sa tak týždenne aktualizujú podľa stále sa zmenšujúceho základu, sa splatia hneď po splatení istiny, v dôsledku čoho je reálna úroková miera okolo 10–12 %. Na Slovensku takéto programy realizujú Vidiecka organizácia pre komunitné aktivity (VOKA), Nadácia Integra i niektoré ďalšie mimovládne organizácie. Napríklad cieľom programu VOKA je podpora zamestnanosti vidieckeho obyvateľstva, zvýšenie podnikateľských aktivít na vidieku, zlepšenie podnikateľských a manažérskych zručností malých podnikateľov a zvýšenie príjmu rodín v geograficky a sociálne znevýhodnených podmienkach. S týmto zámerom poskytuje pôžičky vždy v štyroch kolách pre 3-5 členné skupiny vo výške 20-50 tisíc Sk s úrokovou mierou 18% a dobou splatnosti 6-15 mesiacov, pričom novú pôžičku je možné čerpať až po splatení predchádzajúcej. Úverové podmienky sú stanovené tak, aby motivovali členov skupiny k tímovej a efektívnej práci v prospech komunity, v ktorej žijú. Celý zisk je reinvestovaný opäť do tohto programu, na rozdiel od ziskov komerčných bánk, ktoré z neho kryjú rastúce nároky svojich manažmentov a akcionárov. Prvoradým cieľom mikropôžičkových programov teda nie je dosahovanie ziskov na úkor klientov, ale naopak, rozvoj ich aktivít a zručností v prospech komunít (obcí, regiónov) a ďalší rozvoj týchto programov. Mikrogranty Účel i výška mikrograntov sú vo svete veľmi pestré. Aj na Slovensku sa už etablovalo viacero kvalitných programov riadených nezávislými mimovládnymi grantovými organizáciami s dobrou znalosťou miestnych podmienok. Takmer všetky sú zatiaľ financované zo zahraničných zdrojov. Napríklad grantový program na podporu vidieka “Občania obci” koordinovaný nadáciami Ekopolis a ETP-Slovensko umožní podporovať projekty zamerané na obnovu sociálneho a kultúrneho života, zavádzanie internetu, revitalizáciu povodí a rozvoj infraštruktúry pre vidiecky turizmus v dedinách do 1.500 obyvateľov. Výška podpory sa pohybuje v rozmedzí 15-30 tisíc korún. Tieto prostriedky sú k dispozícii pre prácu dobrovoľníkov za splnenia vopred známych podmienok. Do podporených projektov má byť zainteresovaných čo naviac miestnych ľudí a ich výsledky majú dlhodobo slúžiť danej komunite, prípadne majú stimulovať záujem občanov o veci verejné. Podobne ako komunitné nadácie v mestách, mikrograntové programy pre rozvoj regiónov pomáhajú kultivovať sociálny kapitál na vidieku , zvyšovať mieru jeho ekonomickej stability a povzbudzovať aktivitu a záujem vidieckeho obyvateľstva o uvedomelý lokálny rozvoj. Význam mikrofinancovania Experimenty s mikrofinancovaním vo svete viedli k zriadeniu špeciálnych inštitúcií pre mikrofinancovanie, ktoré sa - aspoň doteraz - vyvíjali z mimovládnych organizácií (MVO). Komerčné banky sa mikrofinancovaním stále takmer vôbec nezaoberajú. Odôvodňujú to najmä rizikom platobnej neschopnosti potenciálnych klientov, vysokými nákladmi na manažment, socio-ekonomickými a kultúrnymi bariérami. MVO však dokázali, že mikrofinancovanie je nielen neoceniteľným nástrojom na zmierňovanie chudoby, ale že je tiež možné zabezpečiť návratnosť pôžičiek na úrovni porovnateľnej s komerčnými bankami a okrem toho aj dosahovať zisky. Podľa Muhammada Yunusa z Grameen Banks, ”otázkou v budúcnosti nebude to, či “sú ľudia hodní pôžičiek”, ale skôr to, či “sú banky hodné ľudí”. Mikropôžičkové a mikrograntové programy otvárajú ľuďom, ktorí sú v spoločnosti z rôznych dôvodov znevýhodnení, možnosti vytvárať, vlastniť a akumulovať kapitál, čo podporuje rast úspor, stabilizáciu spotreby a vo všeobecnosti aj zvyšovanie životnej úrovne a vyváženejšiu ekonomiku. Ekonomické prínosy však nie sú ich jediným efektom. Svojimi ďalekosiahlymi multisektorovými efektami tieto programy prispievajú k zdravému rozvoju spoločnosti. Mikropôžičkové a minigrantové programy podporujú rozvoj komunít a demokracie v rámci nich, zvyšujú mieru zodpovednosti, schopností a zručností tých, ktorí sa ich zúčastňujú. To ich robí v porovnaní s bežnou úverovou politikou komerčných bánk a vládnymi rozvojovými programami udržateľnejšími aj z pohľadu životného prostredia. Mikrofinancovanie pomáha zmierňovať chudobu nielen tým, že rieši problém zhoršujúcej sa ekonomickej situácie chudobných ľudí, ale aj tým, že zohľadňuje všetky aspekty fenoménu chudoby. Keďže neoddeliteľnou súčasťou jeho cieľov je i individuálna pomoc, ochrana životného prostredia, rozvoj komunít (obcí, regiónov) a ich ekonomická stabilizácia, mikrofinancovanie je vynikajúcim príkladom stratégie na podporu udržateľného rozvoja. Sedem dôvodov pre rozvoj mikrofinancovania na Slovensku Nasledujúcich sedem bodov bližšie špecifikuje priaznivé multisektorové účinky programov mikrofinancovania na spoločnosť, ako aj ich prednosti a výhody pred konvenčnými úverovými a rozvojovými programami. 1. Mikropôžičky a mikrogranty sú určené najzraniteľnejším skupinám spoločnosti a umožňuje im zbavovať sa chudoby Jedným z cieľov mikropôžičkových a mikrograntových programov je znižovanie miery chudoby pre najchudobnejšie a najviac znevýhodnené skupiny spoločnosti. Ich úspešnosť nielenže pomáha rúcať mýty o tom, že chudobným sa neoplatí poskytovať úvery alebo granty, ale stávajú sa najlepšími nástrojmi na zmierňovanie chudoby. Napríklad mikropôžičkový program koordinovaný organizáciou Zakoura v Maroku pomohol 20 % klientov dostať sa za hranice chudoby po druhom, treťom alebo štvrtom úvere s dobou splatnosti šesť mesiacov. Štúdie v Bangladéši ukázali, že iba 4 percentám najchudobnejších ľudí bez prístupu k úverom sa počas ôsmych rokov podarilo vymaniť z chudoby. Na rozdiel od nich sa až 48 percentám z tých, ktorí mali prístup k malým úverom z Grameen Bank, podarilo v rovnakom čase prekonať oficiálnu hranicu chudoby. Milióny chudobných domácností v rozvojových krajinách je odkázaných na finančné služby. Tieto služby majú pre ne presne taký istý význam ako pre kohokoľvek iného – potrebujú bezpečným spôsobom ušetriť malé sumy peňazí, investovať do svojho podnikania alebo domovov, pokryť väčšie výdavky a poistiť sa proti rizikám. Chudobné domácnosti na celom svete preukázali svoju schopnosť využívať a splácať finančné služby prostredníctvom nebyrokratických štruktúr, akými sú kluby sporiteľov, rotačné sporenia, úverové asociácie, či vzájomné poisťovacie spoločnosti. Etablovaní finanční sprostredkovatelia - komerčné banky - bežne chudobným domácnostiam neslúžia. Odôvodňujú to vysokými nákladmi na veľký počet malých transakcií, nedostatkom tradičných foriem záruk a garancií, geografickou izoláciou alebo sú príčinou ich sociálne predsudky. Dokonca aj tie inštitúcie, ktoré poskytujú finančné služby chudobným, majú limitovaný rozsah takýchto služieb. Preto pre stovky miliónov ľudí vo svete, ktorí potrebujú prístup k finančným službám viac, než ktokoľvek iný, potreby vysoko prevyšujú možnosti. Na Slovensku je situácia veľmi podobná. Rady tých, ktorí by naliehavo potrebovali menšie sumy peňazí na rozbehnutie vlastných ekonomických aktivít, sa rozširujú, pretože z komerčných bánk je väčšinou nemožné získať malý úver za prijateľných podmienok a vládne programy na rozvoj drobného podnikania s ojedinelými výnimkami v podstate neexistujú, resp, sú výrazne poddimenzované a pre veľkú väčšinu ľudí nedostupné. Štát naopak vytvoril také právne, daňové a administratívne prostredie, ktoré nielenže nestimuluje, ale potláča rozvoj malého podnikania a podnikateľských aktivít tých, ktorí sú sociálne a regionálne marginalizovaní (včítane napr. podnikania Rómov). Svojou politikou výrazne zvýhodňuje veľké, na export zamerané zahraničné spoločnosti využívajúce rôzne slabiny krajiny. 2. Mikrofinancovanie vyrovnáva rozdiely medzi regiónmi Už tým, že programy mikrofinancovania sú zacielené na pomoc ekonomicky najslabším vrstvám, prispevajú k znižovaniu regionálnych disparít. V mnohých krajinách – Slovensko nevynímajúc - sa najvyššia koncentrácia chudobných sústreďuje do vidieckych oblastí. Úverová politika komerčných bánk i vládne rozvojové programy diskriminujú chudobných, a preto vidieku chýbajú úvery a zdroje. Túto skutočnosť výstižne charakterizoval profesor Patrick Honohan z Výskumného inštitútu ekonomiky a sociálnych vecí v Dubline: ”Finančné inštitúcie požičiavajú tým, o ktorých sa predpokladá, že ich stratégia prinesie dostatočné finančné toky na splatenie dlhov. Podľa ich definície je takýchto klientov menej v deprimovaných regiónoch.” Z toho potom vyplýva, že prosperujúce časti krajiny dostávajú k dispozícii viac zdrojov vo forme úverov i dotácií, v dôsledku čoho prosperujú stále viac, pričom chudobné oblasti prichádzajú ešte aj o ten kapitál, ktorý majú. Chudobnejšie regióny tak neustále upadajú a zaostávajú a aktívni ľudia, ktorí v nich žijú, sú nútení ich z ekonomických dôvodov opúšťať. Prístup k malým úverom a grantom by stimuloval ekonomické aktivity v menej rozvinutých oblastiach, vďaka čomu by sa znižovali ekonomické rozdiely medzi regiónmi v rámci danej krajiny. Na makroúrovni by poskytovanie finančných služieb chudobným znamenalo rozširovanie záberu finančného sektoru v danej krajine, a to zainteresovávaním pôvodne diskriminovaných skupín do programov (tie často tvoria veľkú časť populácie), rozširovaním finančnej kapacity ekonomiky a vytváraním širšej základne pre ekonomický rast. Mikropôžičky a mikrogranty by tak mohli výrazne prispieť k spravodlivejšiemu ekonomickému rozvoju. 3. Mikrofinancovanie je sebestačné K najväčším výhodám mikrofinancovania patrí to, že posilňuje mieru ekonomickej sebestačnosti regiónov a podporuje v nich taký rozvoj, ktorý nie je sústavne existenčne závislý na vonkajších zdrojoch. Prednosťou mikropôžičkových programov je vysoká návratnosť splatených úverov. Pri vzniku drobnej podnikateľskej aktivity sú síce zisky spočiatku malé, ale čoskoro začnú rásť. Klienti preto môžu ľahko a v krátkej dobe splatiť menšie úvery. Grameen Bank v Bangladéši poskytne 1,8 mil. ľudí odkázaným na pôžičky každý mesiac malé úvery v hodnote až 30 miliónov USD. Hoci ide už o veľký program, predsa dlžníci dokážu tejto banke splatiť až 98 % úverov. Klientami Grameen Bank sú takmer bez výnimky ľudia, ktorí nemajú možnosť poskytnúť akúkoľvek záruku na poskytnutý úver. A predsa podiel nesplatených úverov tejto banky neprekračuje príliš 2 %, čo ostro kontrastuje s výsledkami komerčných bánk: tie v Bangladéši vykazujú až 30 % nedobytných úverov v poľnohospodárstve a 10 % v priemysle. Profesor Yunus z Grameen Banks to charakterizoval slovami: ”V porovnaní s Grameen bankou vyzerajú ostatné banky ako charitatívne zariadenia pre bohatých.” Mikropôžičkový program organizácie VOKA na Slovensku dosiahol 98-percentnú návratnosť. Na druhej strane, až 30 % úverov v štátom kontrolovaných slovenských komerčných bankách patrilo do kategórie klasifikovaných (t.j. úverov, ktoré pravdepodobne nikdy nebudú splatené). Aj miera účinnosti mikrograntových programov je vysoká, samozrejme, závisí od cieľov, kvality a kritérií ich hodnotenia. Avšak nebyrokratický manažment, vysoký stupeň transparentnosti a verejnej kontroly a najmä zaangažovanosť komunít, ktorým tieto programy slúžia, robí z nich vysoko efektívne nástroje na podporu regionálneho a komunitného rozvoja. Napríklad nezisková organizácia A-projekt n. o. vďaka programu Tvoja zem v roku 2000 založila informačné centrum v Liptovskom Hrádku, Fond rozvoja Liptova a zrealizovala 43 lokálnych projektov na Liptove, ktoré po získaní 303-tisíc Sk vo forme grantov vytvorili dielo v hodnote vyše 900-tisíc Sk. 4. Mikrofinancovanie podporuje vytváranie úspor Sporenie je integrálnou súčasťou ekonomickej istoty každého jednotlivca alebo domácnosti. Tým, že mikrofinancovanie poskytuje domácnostiam možnosť akumulovať zdroje, umožňuje im aj sporenie. Avšak chudobní alebo tí, ktorí sa iba vzmáhajú z chudoby, majú špeciálne potreby vo vzťahu k sporeniu. Životne dôležitá je pre nich bezpečnosť úspor. Likvidita ich úspor je navyše rozhodujúcim faktorom ich rozhodovania o otvorení bankových účtov (preto často pôžičky radšej získavajú i splácajú v hotovosti). Títo ľudia musia pozorne zvažovať aj náklady na vedenie účtov, čas a vzdialenosť, ktorú musia prekonať, aby sa do finančnej inštitúcie vôbec dostali, čas čakania v radoch a skutočné náklady za ukladanie a výber prostriedkov. Tieto otázky spolu s výškou minimálneho vkladu môžu výrazne obmedzovať ľuďom s ekonomickými problémami možnosť stať sa sporiteľom v klasickej banke. Mnohé mikropôžičkové inštitúcie vo svete začínajú chápať nevyhnutnosť poskytovania sporiteľských služieb pre svojich klientov a sú pripravené robiť to takým spôsobom, ktorý odstraňuje vyššie spomínané bariéry sporenia. Navyše, mobilizácia sporenia je užitočná aj pre samotnú úverovú inštitúciu. Rastúci počet sporiteľov jej umožňuje rozširovať sortiment služieb a poskytovanie väčšieho objemu pôžičiek vďaka tomu, že veľa ľudí môže uprednostniť sporiteľské služby pred úverovými. Tým sa základňa klientov značne rozšíri. Mikrosporenie tiež prispieva k udržateľnosti a sebestačnosti inštitúcie poskytujúcej mikropožičky, pretože predstavuje stabilný zdroj financií. Samotný fakt, že pritiahne sporiacich klientov v tej istej komunite (obci, regióne), zvyšuje mieru zodpovednosti nielen tejto inštitúcie, ale aj všetkých, ktorým poskytla mikropôžičky. Zväčšovanie klientely je odrazom rastu dôvery danej komunity (obce, regiónu) a premieta sa do rozsahu a kvality poskytovaných služieb a rastu efektivity operácií takejto inštitúcie. 5. Mikrofinancovanie pomáha vytvárať pracovné miesta a zvyšovať kvalifikáciu Mikropôžičkové programy môžu stimulovať k vytváraniu pracovných miest pri veľmi nízkych nákladoch. Ak sa tieto náklady porovnajú s vysokými nákladmi na vytvorenie pracovného miesta klasickým spôsobom (napríklad pomocou dotovania priamych zahraničných investícií), výhody sú očividné. Podľa dostupných informácií má napríklad projekt priemyselného parku na Záhorí pritiahnuť zahraničných dodávateľov súčiastok pre koncern Volkswagen, čo umožní súkromnej automobilke zvýšiť výrobu automobilov o 90 tisíc áut ročne. Podmienkou však je poskytnutie štátnej dotácie na výstavbu infraštruktúry vo výške 290 mil. Sk. Keďže celkový počet novovytvorených pracovných miest sa v ideálnom prípade odhaduje na 3 200, na vytvorenie jedného pracovného miesta bude štát investovať vyše 90 tisíc Sk vo forme nenávratnej dotácie, nepočítajúc množstvo ďalších stimulov (včítane ekonomických), ktoré budú tejto firme k dispozícii. Na rozdiel od toho mikropôžičkový program organizácie VOKA umožnil udržanie (prípadne vytvorenie) jedného pracovného miesta pomocou malého úveru vo výške okolo 24-tisíc Sk, a to za normálnych komerčných podmienok. Keďže návratnosť mikropôžičiek je rýchla, tieto zdroje, obohatené o príjmy z úrokov, ostávajú k dispozícii pre vytváranie nových alebo stabilizáciu už existujúcich pracovných miest. Okrem toho, tieto pracovné miesta vznikajú vo vidieckych, ekonomicky zaostalých oblastiach, ďaleko mimo dosahu priemyselných parkov a tým prispievajú k eliminácii nezdravých regionálnych disparít. Spoločenská účelnosť mikropôžičkových a mikrograntových programov tiež ostro kontrastuje napríklad s umŕtvovaním obrovských investícií do výstavby veľkých infraštruktúrnych projektov (napríklad diaľnic, veľkých priehrad či atómových elektrární), ktoré nevytvárajú možnosti pre vznik nových pracovných miest a obyčajne nemajú žiadny pozitívny efekt na rozvoj danej oblasti. Programy mikrofinancovania sú, naopak, dynamické, udržateľné a na rozvoji sa môžu podieľať exponenciálne, keďže sú impulzom pre tvorbu nových pracovných miest a šíria nové poznatky a zručnosti. Predpokladom väčšiny takýchto programov je účasť ich budúcich klientov na prípravných školeniach, ktoré môžu trvať niekoľko týždňov a až po ich ukončení je klientom poskytnutá prvá časť úveru alebo grantu. Tieto školenia predstavujú dôležitú súčasť prípravy budúcich klientov na efektívne zvládnutie ich projektov. Pozostávajú z právnych a finančných konzultácií a základného tréningu v manažérskych a organizačných zručnostiach v štýle prispôsobenom úrovni účastníkov. Osveta a šírenie skúseností v rámci danej komunity (obce, regiónu) vytvára stabilné prostredie pre dlžníkov, čo umožňuje, aby sa program rozširoval a pomáhal čoraz širšiemu okruhu ekonomicky slabých domácností. 6. Mikrofinancovanie podporuje transparentnosť, demokraciu, solidaritu a spolupatričnosť v rámci komunity (obce, regiónu) Zdravá komunita (obec, región) je základom zdravej spoločnosti. Programy mikrofinancovania výrazne podporujú rozvoj a upevňujú komunity, a to už vďaka samotnému procesu, akým sa tieto programy riadia. Klienti mikropôžičkových i mikrograntových programov sú bežne zaangažovaní do rozhodovacích procesov úverovej inštitúcie. Rozhodnutia nerobia bankoví úradníci alebo štátni úradníci za zatvorenými dverami v hlavnom meste, ale samotní predstavitelia cieľovej skupiny v danej komunite, ktorí osobne poznajú problémy, ktoré majú mikropôžičky pomáhať riešiť. Zástupca inštitúcie poskytujúcej mikropôžičky alebo mikrogranty sa síce zúčastňuje na ich stretnutiach, avšak o tom, kto dostane úver, rozhodnú členovia skupiny – tí na seba preberajú aj zodpovednosť za jeho splatenie. Vo svete sú tieto programy častokrát kofinancované z lokálnych zdrojov (napr. obecnými úradmi, miestnymi podnikateľmi alebo drobnými príspevkami od ľudí v rôznej forme). Takýto prístup pomáha vytvárať ovzdušie dôvery medzi klientmi, členmi komunity a úverovou prípadne grantovou inštitúciou. Organizácia VOKA prostredníctvom Komunitného minigrantového programu podporila 239 projektov z 24 obcí šiestich mikroregiónov na Liptove, Horehroní a v okolí Zlatých Moraviec vo forme minigrantov v celkovej sume 3,3 mil. Sk. Vlastné príspevky vidiečanov vo výške takmer 2 mil. Sk na uvedené projekty spolu s prácou dobrovoľníkov vytvorili v týchto regiónoch dielo v hodnote vyše 7,2 mil. Sk. Nezanedbateľný bol i prínos školení pre takmer 800 miestnych občanov. Mnohé mikropôžičkové programy fungujú tak, že sa úver najskôr poskytne jednému alebo dvom členom lokálnej skupiny. Uvoľnenie ďalších úverov ďalším členom skupiny závisí od plnenia podmienok a splácania týchto prvých úverov. Takáto metóda vedie k upevňovaniu individuálnej zodpovednosti voči svojej komunite, pričom úspech alebo zlyhanie jej člena sa stáva úspechom alebo zlyhaním celej komunity. Tento systém zároveň zabezpečuje úplnú transparentnosť, kontrolovateľnosť a účasť všetkých členov komunity nielen pri rozhodovaní o tom, ktorým projektom poskytnú úver, ale aj pri vyhodnocovaní manažmentu úverov. Podobne fungujú mnohé mikrograntové programy. V zásade ide o účinné stratégie budovania občianskej demokracie. 7. Mikrofinancovanie podporuje rozvoj priaznivý pre životné prostredie Mikrofinancovanie ovplyvňuje a umožňuje citlivé správanie komunity, čo má pozitívny účinok aj na životné prostredie. Po prvé, to, že úvery alebo granty potrebnej kvality a kvantity sú k dispozícii v pravom čase a na pravom mieste, redukuje účinok úverových externalít mikrofinancovania. To znamená, že peniaze sa požičiavajú na projekty, ktoré riešia potreby vopred definované príslušnou komunitou (regiónom), pričom sa uvoľní len toľko prostriedkov, koľko daný projekt nevyhnutne vyžaduje. Vládne programy a komerčné banky, ktorých účelom má byť rozvoj regiónov, naopak, majú takmer vždy vopred definovaný cieľ, pričom často ignorujú lokálne podmienky. Regióny sa následne pretekajú v tom, kto naformuluje svoj projekt tak, aby spĺňal úverové podmienky. Tak často vznikajú zbytočne predimenzované a spoločensky nezmyselné projekty, prípadne sa úplne umelo vytvárajú potreby, ktoré vzápätí pohltia obrovské finančné prostriedky. Po druhé, mikrofinancovanie vytvára podmienky pre vznik občianskych aktivít zameraných na miestny rozvoj. Umožňuje realizáciu projektov, ktoré nielen zvýšia finančnú stabilitu jednotlivcov, ale nestanú sa ani príčinou devastácie životného prostredia danej komunity. Ak členovia komunity s projektom nesúhlasia, pretože majú obavy o jeho dôsledky na životné prostredie, projekt jednoducho nepodporia. Mikropôžičkové a mikrograntové programy nikdy nemôžu iniciovať vznik veľkého priemyslu, ktorý by mal potenciálne devastačné spoločenské účinky (napr. tým, že by vytvoril nebezpečnú lokálnu alebo regionálnu závislosť od jediného veľkého závodu, ako v prípade hlinikárne v Žiari nad Hronom alebo závodu Volkswagen v Bratislave). Naopak, podporuje diverzifikovaný a pestrý systém vzájomne kooperujúcich lokálnych podnikateľov, ktorí svojimi projektami pružne reagujú na miestne potreby. Zdanlivé nevýhody mikropôžičkových programov Výhody mikrofinancovania sú zrejmé. Tieto výhody však neprichádzajú automaticky bez prekonania istých prekážok, ktoré klasické bankovníctvo nepozná: · vyžadujú si znalosti lokálnych problémov a podmienok; · proces rozhodovania i manažment mikropôžičkovej alebo mikrograntovej inštitúcie sú zložitejšie; · distribúcia peňazí môže niekedy trvať dlhšie (napr. po absolvovaní série školení), avšak na druhej strane môže byť i podstatne rýchlejšie (1-2 týždne); · vyžadujú viac práce po poskytnutí úveru a vyššie nároky na tvorivé myslenie personálu; · vyžadujú citlivé zohľadňovanie nielen ekonomických, ale aj sociálnych a environmentálnych faktorov. Keďže každý program mikrofinancovania je individuálny a musí sa prispôsobiť konkrétnym potrebám danej komunity (obce, regiónu), jeho koordinátori musia dobre poznať miestne pomery. Iba tak je možné spolu so skupinou žiadateľov o úver alebo grant pripraviť efektívny postup (rozdeľovanie, harmonogram splátok, pravidelné stretnutia a ďalšie aktivity v rámci programu). Program mikrofinancovania sa preto môže zdať komplikovanejší, keďže vyžaduje viac času a osobnej angažovanosti od všetkých zúčastnených. Veľký význam nielen z hľadiska reputácie programu, ale aj jeho samotnej udržateľnosti, je návratnosť pôžičiek, prípadne kvalita vyúčtovania grantov. Preto sa špeciálna pozornosť musí venovať informačným systémom a budovaniu dobrých vzťahov s klientami, čo sa však mnohonásobne vráti v nižšej miere nesplatených úverov a vyššej úrovni vyúčtovania. Poskytovanie kvalitných informácií v rámci svojpomocnej skupiny je ešte relatívne ľahké. Zložitejšie a náročnejšie je však budovanie dôvery a efektívnych vzťahov s klientami. Napriek zvýšeným časovým i finančným nákladom, ktoré si táto činnosť vyžiada, však dobré vzťahy s klientami prispievajú k zvyšovaniu zručností uchádzačov o úvery a granty a poskytujú veľmi dôležitú spätnú väzbu nevyhnutnú pre neustále skvalitňovanie mikropôžičkových a mikrograntových programov v budúcnosti. Okrem toho, tieto školenia samé osebe výrazne prispievajú k rastu sociálneho kapitálu v regiónoch. Prevádzkové náklady organizácií spravujúcich mikropôžičkové programy sú vždy mnohonásobne nižšie v porovnaní s komerčnými bankami, a to najmä preto, že ich mzdová politika je principiálne odlišná. Neurčujú ju osobné záujmy akcionárov a platy vrcholovému manažmentu a dozorným radám nedosahujú astronomické hodnoty.