Obsah:
I. Úvod
II. Požiadavky vo vzťahu k procesu tvorby CAS
III. Overview of Slovak CAS Informal Note
IV. Požiadavky na začlenenie oblasti životného prostredia do CAS
V. Guidelines for structural and macro-economic reform
VI. Požiadavky vo vzťahu k sektoru energetiky
VII. Požiadavky vo vzťahu k sektoru vodného hospodárstva
VIII. Požiadavky vo vzťahu k sektoru lesného hospodárstva
IX. Požiadavky vo vzťahu k sektoru odpadového hospodárstva
X. Požiadavky vo vzťahu k sektoru dopravy
XI. Požiadavky vo vzťahu k rozvoju malého a stredného podnikania
XII. Požiadavky vo vzťahu k vidieckemu rozvoju
XIII. Požiadavky vo vzťahu k k problematike násilia páchanom na ženách
Príloha 1: Tlačové správy týkajúce sa doterajšieho prístupu Svetovej banky k príprave dokumentu CAS
Príloha 2: Integrating the Environment Into the CAS: Technical Appendix
I. Úvod
The following document is intended to provide the Bank with a number of viewpoints from Slovak civil society representing a variety of sectors. We have divided the document into the individual sectors, although it is important to note that, whenever possible, the Bank should implement the recommendations throughout the Country Assistant Strategy (CAS) and subsequent Bank activity, rather than confine them to their respective sectors (i.e. the environment should always be a considered and intergrated factor, rather than one seperate from or tacked-on to economic concerns).
The document is in no way all inclusive, it is meant to serve as a supplement, not a replacement, to the public consultation process. Contributors to this document do not necessarily agree with all of the opinions expressed here within. The document has been compiled by the Center for Environmental Public Advocacy/Friends of the Earth - Slovakia and we take responsibility for it’s combined content.
II. Požiadavky vo vzťahu k procesu tvorby CAS
The process of the public consultation is probably the most important factor, for it determines if the consultation will be truly effective and legitemate, or simply for show and Bank propaganda. The Center for Environmental Public Advocacy/Friends of the Earth - Slovakia has outlined several criteria, to be met by the Bank during the consultation process, and which we have drawn from, „Who Shapes Your Country’s Future? A Guide to Influencing the World Bank’s Country Assistance Strategies“ by Nancy Alexander formerly with Bread for the World Institute.
These criteria are as follows:
· There be adequate advance notification for the process.
· There be sufficient documentation publicly available (at least a month in advance of individual consultations) so that civil society organizations can adequately prepare for the meetings. This should include the draft CAS, the purpose of the consultations, a list of projects funded by the Bank and studies undertaken in preparation for the CAS, and a brief description of the principle themes of the current CAS.
· There be a clear framework for the consultation process publicly announced in advance. This should include indication of how the consultation will take place, who will be participating and what are the expectations of the coveners.
· There be clear and transparent criteria for the selection of civil society organization representatives, and that
· There be means to ensure that civil society organization views and interests will be taken into account in the final document, even in the case that such views are rejected (i.e. in the text, or a box, or in an annex).
With the consultations now underway, it is clear, that most of these criteria were not adequately met. Durong the first public consultation the Bank stated that civil society will be informed of the implementation of the CAS and will be consulted on individual projects. Although it is welcomed, this is not what was requested of the Bank by civil society. We requested that the CAS development itself be open and transparent since the CAS serves as the bases of all other Bank activities.
III. Overview of Slovak Country Assistance Strategy Informal Note
Nancy Alexander, Bread for the World Institute, U.S.A.
Carol Welch, Friends of the Earth U.S.
Juraj Zamkovsky, Ryan Hunter, Center for Environmental Public Advocacy/Friends of the Earth - Slovakia
„Slovakia Country Assistance Strategy, Informal Note“ is a Joint IFC-Bank CAS, which makes reference to a possible IMF role (a stand-by loan, plus technical assistance in stabilization efforts) in Slovakia.
After a six year hiatus in involvement by the Bank Group in Slovakia, the CAS makes provision for a significant level of Bank Group lending.
The Bank would lend somewhere between $450 million (base case scenario) and $800 million (high case scenario), depending upon the government’s ability and willingness to undertake a range of structural reforms, especially banking and enterprise reforms.
Possible Lending Services:
· Enterprise & Financial Sector Adjustment Loan EFSAL: initial $200 million (currently in preappraisal), perhaps followed by a Public Sector Reform Loan.
· Public Sector Reform Loan (PSRL) to improve public sector performance and governance, quality of public services, fight corruption.
· Social Sector Expenditures Project (SSEP) to determine how to lower the fiscal deficit while improving cost effective service delivery. Bank lending may be linked to an “umbrella” SSEP.
· Social Benefits Administration: $40 million.
· Policy Based Guarantee.
· Privatization and liberalization in energy sector (sector adjustment loan); infrastructure (transport) loans.
Possible Non-Lending Services:
· Poverty Assessment (in conjunction with the SSEP).
· Analytical and Advisory Services (AAA) in connection with the Public Sector Reform Loan (see above). To address: poverty; fiscal decentralization, public sector employment, financial controls and audit, simplification of regulations.
· Institutional Development Fund: grant resources to assist with bankruptcy reform; assessment of public procurement; fiscal management and macroeconomic reform
· Global Environmental Facility (GEF) support for industrial cogeneration and geothermal projects
Possible IFC programs ($150 million):
Privatization of state-owned banks, financial intermediation; privatized utilities; privatization of health and education and pension funds; support for industrial restructuring and small scale enterprises and leasing; technical assistance to attract foreign direct investment (FDI); (with FIAS) study and action program to address and remove administrative barriers to FDI.
MIGA:
Memorandum of Understanding with the National Property Fund to cooperate in on-line privatization marketing; technical assistance to help attract FDI
Commentary
Bank President Wolfensohn suggests that the institution has entered a new era of results-based, or outcome-based, management. Thus, it seems appropriate to inquire whether the Bank Group is willing to work with the government to:
· explain to the people of Slovakia how its proposed strategy relating to adjustment, governance, and social protection will translate into results on the ground, especially poverty reduction and social development;
· rethink the assertion (CAS Informal Note, page 5) that current levels of budget outlays for social assistance and health are too high in the context of budgetary priorities;
· commit (as the Bank did in Panama) to a level of poverty reduction (e.g. 3%) during the timeframe of the CAS. Such a commitment seems particularly important since the Bank Group expects that its role in Slovakia may be limited to the medium-term, until the country becomes a member of the EU; and
· change the triggers of the CAS, so that access to Bank credit depends upon progress in reducing poverty rather than performance relative to key structural reforms.
The Bank has also committed itself to processes that build national and broad-based citizen ownership of the development process. In that regard, it seems appropriate to ascertain the membership of the core economic team that worked with the Bank Group to design the CAS. How broad-based was the membership of this core team? To enhance the ownership of the development process, will the Bank Group work with the government to:
· discuss with the Parliament ways to ensure that the strategy is consistent with the Parliament’s popular mandate?
· conduct focus groups throughout the country to: (a) obtain feedback on the proposed strategy, (b) modify or re-design the strategies in ways that are more likely to achieve poverty reduction and social development, (c) create a baseline of data regarding poverty and social development; and (d) determine the social indicators by which the success of the Bank’s strategy should be measured?
Shortly, the Bank will be releasing its World Development Report-2001 on poverty, which goes beyond the old Bank notions of growth to embrace a strategy which would involve and empower poor and marginalized populations in development processes in ways that build their potential – their opportunities, security, and capabilities. How does the CAS Note build on new thinking?
Indeed, it appears that the Bank’s CAS Informal Note embraces old thinking – namely, dangerous “trickle down” approaches to stabilization and growth with the addition of some safety nets. How is the Bank’s approach in Slovakia different than the strategy that has created dual economies, private monopolies, massive inequities and human suffering throughout Eastern Europe?
Questions for the Bank and the Government
We seek answers from the World Bank Group and the Government to the following questions. We also ask that the Bank Group and the Government actively consider reformulating the CAS strategy in light of feedback from the Parliament and civil society organizations on these and related questions.
· Labor-intensive growth. Historically, high growth has not translated into job creation and benefits for the disadvantaged populations of Slovakia. (The annual growth rate of 5-6% in the mid-1990s did not translate into job creation. Compounding this problem, the economic slowdown has resulted in unemployment, which is conservatively estimated at 19%.) How does the Bank’s new strategy attempt to foster job creation?
· The poverty impact of adjustment. Slovakia’s access to World Bank resources will depend heavily on its performance relative to the Enterprise & Financial Sector Adjustment Loan (EFSAL) and follow-up loans. The CAS Note states that a poverty impact assessment (PIA) of the EFSAL will be performed. Who is performing the impact assessment? Will it be participatory? What are the “terms of reference” for the impact assessment? Where have analogous adjustment programs been conducted and what results (e.g. poverty reduction and social development) have been achieved? Will the poverty impact assessment (PIA) be made public? Will it identify winners and losers from the adjustment process? Will it demonstrate how reforms will expand affordable credit for poor and marginalized populations and small and medium-sized enterprises? Will it describe how the EFSAL will ensure transparency and broad-based participation in enterprise restructuring and privatization processes?
· Policy-based guarantee. Which policy changes might a policy-based guarantee leverage? Are guarantees subject to the same social and environmental safeguards (e.g. corporate standards) as investment loans?
· Extent, pace and sequencing of privatization and liberalization. What is the extent of the privatization and liberalization reforms envisioned for Slovakia? What are the benchmarks by which the depth of reforms is being measured? How fast are these processes expected to move? Which agencies and stakeholders are determining the answers to these questions? What models (i.e. loans/programs to other countries) is the Bank Group employing for privatization and liberalization of the Slovak economy? How does the Bank Group expect to avoid replacement of public monopolies with private monopolies? How open, transparent and participatory will these processes be?
Note: Joseph Stiglitz, former chief economist at the World Bank, has publicly commented that problems in Russia resulted partly from the poor sequencing of privatization. Rapid privatization occurred before institutional infrastructure was properly established, which contributed to corruption, private monopolies and asset stripping. Stiglitz argues for a more gradual privatization which follows the establishment of istitutional infrastructure. The Slovak CAS does not seem to follow this agenda.
· Labor market reforms and labor flexibility. The CAS Note anticipates Analytical and Advisory Services (AAS) which, among other things, will focus on labor market reforms. Are these participatory studies? What is the scope of the AAS studies? What assumptions and methodologies are employed? What type and level of public sector retrenchment and labor market flexibility are envisioned? How might poverty reduction result? What evidence exists that labor market flexibility would reduce unemployment, enhance job security, and protect worker’s rights in Slovakia?
· Poverty and Social distress. Social distress is rising, as revealed by social development indicators, e.g. life expectancy, enrollment. Furthermore, the Bank anticipates that there may be adverse social impacts as a consequence of Bank-funded structural and fiscal adjustments. What is contributing to the current decline of the social indicators? How are the needs for deficit reduction and inflation control being balanced with the needs of the people? Can the Bank redesign its adjustment programs to eliminate adverse impacts and to actually benefit poor populations? What reforms are envisioned in the pension, health insurance and education system? While the efficiency of social expenditures may need improvement, how can the Bank characterize them as “adequate,” “ample,” or in excess of “sustainable levels?” Crises exist in the financing and delivery of primary and secondary health care – as well as in educational enrollment. Cuts to social sector budgets and cost recovery measures may serve deficit reduction goals, but how do they meet the needs of poor people?
· Safety Nets. Historically, safety nets have provided too little assistance, too late to poor and marginalized populations. They have often created aid systems that parallel and disempower mainline social development ministries. What model is the Bank Group employing for the design of safety nets? What process is being employed to design safety nets? What is planned, in terms of the nature and timing of social assistance?
· Role of civil society. The role of civil society is only mentioned with reference to the Bank’s anti-corruption program. What kind of “oversight by NGOs” is planned relative to the anti-corruption program? How would civil society organizations participate in the remainder of the Bank Group’s strategy as set forth in the CAS Note? Both the CAS development and its implementation should follow the criteria set forth in section II. of this document.
· Environmental implications of the Bank Group’s strategy. What are the environmental implications of the Bank Group’s overall strategy? This document includes recommendations on individual sectors (i.e. energy, transportation, etc.) in a pre-emptive attempt to prevent Bank activities from negatively impacting these sectors in the future.
· Impact on debt levels. How will Bank lending impact debt levels? What is the Bank’s strategy in the scenerio that economic growth and privatization does resolve the country’s debt problems, while at the same time Bank lending increases it?
· Small and medium sized enterprises (SME’s). How will SME’s be helped specifically? With financial sector restructuring, won’t interest rates go up, making it more expensive for SME’s to receive financing?
· Sustainable development. By what means does the Bank intend to promote the self-sufficiency of Slovakia in order to achieve sustainable development?
IV. Požiadavky na začlenenie oblasti životného prostredia do CAS
Integrating the Environment Into the CAS Document
This section was taken from „Integrating the Environment Into the CAS“ by Dr. Joy E. Hecht of IUCN/The World Conservation Union.
The CAS should be a strategy for assisting countries in sustainable development, not in short-term economic growth. Changes in the key indicators of poverty, social development, and the economy will help to reinforce the change in orientation to a strategy that assists countries in environmental and socially sustainable development.
The natural resources section of the Poverty and Social Development Indicators should be broadened to include environmental quality. We suggest the inclusion of three new indicators, addressing water quality, air quality, and threats to biodiversity. These should be upgraded or replaced as better data become available. They should also be supplemented to reflect the „big ticket“ environmental problems or successes of the country under consideration, making full use of any available data which facilitate the linkage of environment and economic development. In addition, the expenditures section of the poverty and social development indicators table should distinquish marketed from non-marketed sources of food and energy, to better highlight the extent of the country’s dependence on the natural resource base.
Changes in the Key Economic Indicators will help highlight the role of the environment in economic activity and flag areas where economic growth is clearly not contributing to sustainable development. These changes are based on more detailed modification of the technical annexes to the CAS and are described in the appendix 2 (provided at the end of this document). The recommended changes are summarized below:
· GDP data should show income attributable to resource-based economic activity, disaggregating renewables from non-renewables. As better data are developed, GDP data should also be disaggregated to show income from „brown“ economic activities (i.e. polluting activities with high social and environmental costs) and from „green“ economic activity (from environmentally benign and socially responsible activities with few or no harmful externalities).
· The Bank’s own work on genuine savings should be included in parallel with conventional savings rates. The genuine savings calculations adjust the conventional indicator by removing both the depletion of natural assests and the damage caused to the assests by pollution.
· The genuine savings figures should be integrated into the national income accounting framework to calculate Environmentally Adjusted Net National Product.
· In the balance of payments table, Bank economists have argued that exports and the current account balance should be adjusted to account for the depletion of natural capital which they entail. While this issue requires additional work, as a start we recommend the introduction of an indicator showing the portion of income from exports that is not attributable to asset liquidation.
· Finally, the public finance data should be adjusted to account for the depletion of public assets, particularly natural resources, e.g. forests, mineral, soil, water reserves, etc. This is especially important in countries where a large proportion of these resources are under government ownership, although their exploitation may be contracted to private companies.
The changes described here should not be locked in, but introduced as work in progress. They should be the first in a series to continually improve the information underpinning the CAS.
V. Guidelines for structural and macro-economic reform
Ryan Hunter, Center for Environmental Public Advocacy/Friends of the Earth - Slovakia
The primary global objective of the World Bank is to reduce poverty. Such an approach is welcome in Slovakia and CEPA most certainly hopes that the Bank is able to meet this objective through it’s activities here. However, studies of past Bank activity in other countries have shown that the Bank in fact has difficulty meeting this primary task. For example, an internal Bank review, which reviewed structural adjustment and sectoral loans made between July 1997 and December 1998, found that the Bank wasn’t meeting it’s objectives in practice. The report stated that, „the majority of loans do not address poverty directly, the likely economic impact of proposed operations on the poor or ways to mitigate negative effects of reform.“ The report continued to suggest that the Bank make a greater effort to keep poverty as a central focus of the Bank’s mission and that the Bank do a better job of consulting civil society on adjustment lending so as to improve the analysis of the potential negative impacts of reform. This is quite remarkable given the priority level of poverty reduction within the Bank.
As part of it’s effort to help reduce poverty, the World Bank assists countries to undertake structural and macro-economic reform. A large number of past studies suggest, however, that such reforms contribute to the Bank’s weak ability to meet it’s primary goals. For this reason, CEPA recommends the following general guidelines for the World Bank to follow when supporting such reforms in the Slovak Republic:
· Support measures which will improve the self-sufficiency of the Slovak Republic;
· support domestic firms which meet domestic demand prior to exporting production abroad;
· prioritize the support of small and medium sized domestic firms over the support for foreign direct investments or the Slovak affiliates of foreign transnational corporations;
· support legislative reform which prevents the wasteful use of public funds or state guaranteed foreign loans on uneconomic development projects and discourages investments which are neither economically nor socially beneficial;
· support the public’s right to access to information and full public participation in decisions concerning the use of public funds;
· support improvements to social services and environmental protection while discouraging government spending cuts in these sectors which would eliminate their effectiveness;
· support measures which will sustain or lead to increased consumer spending power, while being careful not to support implementation of currency devaluations or freezes in real wage increases unless balanced by other measures which will support domestic firms and those close to poverty during the subsequent decline in domestic spending power;
· support the government’s right to control imports so that they do not threaten the health of the domestic economy;
· support the government’s right to enact or maintain regulations which attempt to prevent/mitigate corporate abuses;
· Support measures which lead to equitable development among regions.
Furthermore, the Bank should ensure that a significant amount of it’s funds does not end up in the hands of foreign corporations through contracted work on World Bank supported projects. The Bank should also be careful not to support projects which lead to unsustainable extraction of the country’s natural resources or a general net outflow of resources from the country and the region.
The Bank, moreover, should provide a "menu of options" with it's recommendations in the CAS. This will give the Slovak government room to choose which policy options best suits it's particular development situation. Finally, all Bank proposed policy options should undergo a social and environmental assessment to determine their long and short term impact on, and appropriateness for society as a whole.
VI. Požiadavky vo vzťahu k sektoru energetiky
Juraj Krivošík, Spoločnosť pre trvalo udržateľný rozvoj
Ľubica Trubíniová, Greenpeace Slovensko
Petr Hlobil, CEE Bankwatch Network
Kontext:
Slovenská republika patrí medzi krajiny, ktoré sú v klasickom poňatí chudobné na vlastné energetické zdroje. Tie poskytujú len 11 % z celkovej dodávky primárnych energetických zdrojov (PEZ), pričom sú obmedzené na vodnú energiu (2 % PEZ) a lignit (6 % PEZ). Nevýznamná je vlastná ťažba plynu a ropy (2 % PEZ) a v súčasnosti aj využívanie obnoviteľných zdrojov energie. To znamená, ze Slovensko dováža 89 % energetických dodávok, prevažne z Ruskej federácie. Celkový objem energetických dodávok ročne predstavuje sumu približne 40 miliárd korún a rozhodujúcou mierou sa teda podiela na negatívnej obchodnej a platobnej bilancii SR.
Spotrebu energie v SR charakterizuje jej vysoká neefektívnosť. Energetická náročnosť je v porovnaní s krajinami EÚ trikrát vyššia, co zapríčiňuje viacero faktorov: nízka tvorba HDP na jednotku spotrebovanej energie, vysoký podiel priemyslu na tvorbe HDP, zvlášť vysoký podiel energeticky náročných odvetví, ako aj dlhodobo deformované ceny palív a energií.
Štruktúra výrobných zariadení a výroby elektrickej energie v SR je vo viacerých aspektoch porovnateľná so štruktúrou vyspelých svetových ekonomík, jej slabinou je však vysoká miera koncentrácie do jednej výrobne. V jadrovej elektrárni v Jaslovských Bohuniciach sa produkuje okolo 45 % elektrickej energie (10347 GWh v roku 1998), 20 % elektrickej energie pochádza z vodných a zvyšok z parných elektrární. Saldo dovozu elektrickej energie sa v posledných rokoch menilo, pričom predstavovalo 5-13 % celkovej spotreby energie. Predpokladaná produkcia dvoch blokov elektrárne v Mochovciach 5800 GWh bude pri úrovni spotreby elektrickej energie z roku 1997 predstavovať 18,5 % domácej spotreby, resp. 23,6 % domácej výroby. Najväčší podiel na inštalovanom výkone majú v súčasnosti tepelné a vodné elektrárne, na výrobe energie sa však najviac podielajú 4 bloky v Jaslovských Bohuniciach.
Z hľadiska spotreby je najdôležitejšou charakteristikou slovenskej energetiky dominancia priemyslu a relatívne nízka spotreba obyvateľstva v spotrebe jednotlivých druhov energie. Viac ako polovicu tvorby HDP ako aj spotreby energie v SR predstavuje priemysel, ktorý pozostáva z energeticky a surovinovo náročných odvetví chémie, hutníctva a metalurgie. Aj napriek celkovému poklesu spotreby energie v SR v období po roku 1990 sa podiel jednotlivých sektorov veľmi nezmenil, priemysel zaznamenáva mierny pokles, obyvateľstvo, obchod a služby a doprava mierny rast.
Od roku 1990 prechádza slovenská ekonomika transformačným procesom z centrálne plánovanej a riadenej ekonomiky na trhovú. Tento proces je spojený s poklesom produkcie a teda aj poklesom spotreby energie. Hrubý domáci produkt v rokoch 1990-1993 klesol o 20 % a celková spotreba energie o 27 %. Tento trend znamenal aj pokles energetickej náročnosti tvorby HDP a odrazil sa aj v poklese spotreby energie na obyvateľa. Neskôr, s rastom ekonomického produktu však táto spotreba začala opäť rásť. To značí, ze počiatocný pokles spotreby energie bol dôsledkom poklesu tvorby HDP a nie výsledkom racionalizačných opatrení. Netransparentné a netrhové ceny a monopolná štruktúra ekonomiky nevytvorili a nevytvárajú dostatok motivačných mechanizmov na zavedenie racionalizačných opatrení a zefektívnenie využívania energie.
V súčasnosti je sektor energetiky prevažne štátny. Rozhodujúce spoločnosti v elektroenergetike (Slovenské elektrárne - SE, a.s.) a plynárenstve (Slovenský plynárenský priemysel - SPP, š.p.) sú v pozícii monopolov v 100%-nom vlastníctve štátu výrazne podporovaných konkrétnou hospodárskou a investičnou politikou všetkých vlád od pádu komunizmu v novembri 1989. V nadväznosti na netrhovú, málo výkonnú ekonomiku, nevyhovujúcu centralizovanú štruktúru energetiky aj systémové nedostatky v jej manažmente a riadení dospela dnes táto situácia do bodu, keď napr. Slovenským elektrárňam hrozí cross-default a vláda musí sústavne splácať úvery SE na dostavbu JE Mochovce. Podstatnú zásluhu na tomto stave má (okrem systémových nedostatkov) aj neprimerané preferovanie jadrových zdrojov v slovenskej energetickej sústave na úkor energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov. Vláda v súčasnosti pripravuje transformáciu energetiky a postupné otvorenie trhu s energiou, v súlade s integračným procesom do EÚ. S ohľadom na mimoriadne silné ekonomicko-politické záujmové skupiny pôsobiace v energetike, ako aj stále ešte málo stabilné politické pomery spojené s nižším stupňom rozvoja občianskej spoločnosti (slabá transparentnosť rozhodovacích procesov, vysoká miera korupcie a klientelizmu) však ostáva otáznou základná orientácia transformácie, jej rýchlosť a najmä účinnosť, resp. uvedenie do praxe.
Požiadavky:
· The World Bank should work out guidelines for NGO involvement and involve the NGOs and local/regional energy experts who are independent from the state, bank and industry in energy projects and energy sector strategies
· NGOs should be involved in the process of developing and updating the bank’s energy sector policies. Such policies should implement a complex set of criteria of sustainable energy sector (incl. social and environmental aspects)
· The World Bank should implement a policy of seeking out and using local/regional talent, companies and firms more extensively than they currently do.
· The World Bank should establish an Energy Savings Team and evaluate and reward them on the basis of the amount of CO2/energy saved.
· The World Bank should limit investment in supply-side energy projects to renewable resource projects only.
· Any projects of new energy sources should be seriously assessed in competition with alternatives that include energy saving and energy efficiency measures in the same conditions.
· The energy efficiency potential of each project should be evaluated through newly developed standard procedures.
· The World Bank should require all-source bidding for energy services. This should also be a part of its CAS.
· The World Bank should prepare a Sustainable Development Policy for the CEE Region and implement such a policy in individual countries in cooperation with NGOs.
· The World Bank should prepare a Regional Energy Sector strategy which is based on an Integrated Resource Plan and which includes an Environmental Impact Assessment.
· Any project funded by the World Bank should be compatible with the effort to transform the energy sector towards sustainability according to the new state energy policy.
VII. Požiadavky vo vzťahu k sektoru vodného hospodárstva
Juraj Zamkovský, Centrum pre podporu miestneho aktivizmu/Priatelia Zeme - Slovensko
Kontext:
Vodné hospodárstvo na Slovenska sa nachádza v stave hlbokej krízy, ktorá je spôsobená viacerými systémovými defektmi.
Nevhodné rozdelenie kompetencií medzi rezortami a vnútri rezortu pôdohospodárstva: existuje slabá alebo žiadna komunikácia nielen medzi rezortami pôdohospodárstva, financií, hospodárstva, priemyslu a životného prostredia, ale aj medzi sekciami ministerstva pôdohospodárstva navzájom. Výsledkom sú nejasnosti v rozdelení exploatačných a ochranných funkcií podnikov a inštitúcií riadených rezortom pôdohospodárstva, najmä podnikov povodí.
Transformácia a decentralizácia vodného hospodárstva sa deje nekoordinovane a nesystémovo, bez dostatočného legislatívneho a ekonomického zabezpečenia.
Ekonomika vodného hospodárstva je netransparentná, chýbajú štandardné postupy vyhodnocovania spoločenskej efektivity investícií a úplne absentuje internalizácia externalít. Plánovanie investícií je prakticky mimo akýkoľvek dosah verejnosti, čo umožňuje politické zasahovanie do rozhodovacích procesov. Výsledkom je preferovanie investícií do výstavby nových zariadení na úkor investícií do prevádzky, údržby a rekonštrukcií existujúcich vodohospodárskych zariadení a investícií do programov znižovania spotreby energie a vody a znižovania ich strát.
Absencia najzákladnejších štandartných postupov hodnotenia investícií a ekonomický voluntarizmus pri plánovaní vodohospodárskych investícií pokračuje i po páde komunistického režimu. Vďaka neustále sa prehlbujúcej ekonomickej kríze Slovenska klesal objem disponibilných zdrojov na neefektívne projekty a štátne investície sa začali obmedzovať. Avšak namiesto toho, aby sa kríza produktívne využila na zásadné prehodnotenie celej neefektívnej a neaktuálnej vodohospodárskej politiky štátu, štát radšej hľadal spôsoby, ako dotovať staré investičné zámery z iných ako verejných zdrojov, najmä zo zahraničných pôžičiek garantovaných štátom. Politické zmeny po páde režimu sa tak vôbec nepremietli do zmeny systému plánovania a posudzovania nákladov a prínosov jednotlivých projektov. Nebola vykonaná žiadna analýza efektívnosti doteraz realizovaných projektov ani bilancia ich reálnych nákladov a ziskov. Súčasné ekonomické analýzy tak kopírujú predchádzajúcu neúspešnú prax.
Od roku 1995 začína rýchlym tempom rásť objem zahraničných pôžičiek investovaných takmer výlučne do nerentabilných priehrad a tým aj rast zahraničnej zadĺženosti Slovenska. Keďže tieto zdroje boli umŕtvované do projektov, ktoré neprinášali zisky na ich splácanie, slovenská vláda bola nútená požičiavať si čoraz viac a za čoraz nevýhodnejších podmienok. Takáto politika odčerpávala financie potrebné na kvalitnú technickú realizáciu projektov (výsledkom sú dnes vážne poruchy vyžadujúce nákladné sanačné opatrenia), ich pravideľnú údržbu a tiež znemožňuje realizáciu podstatne jednoduchších a systémových riešení na zabezpečenie pôvodných účelov priehrad. Výstavba nepotrebných nových zdrojov vody tak blokuje financie napríklad na rekonštrukciu vodovodných sietí, hoci v mnohých mestách straty vody v nich dosahujú neuvertiteľných 40% či sanáciu ohrozených zdrojov pitnej vody. Na druhej strane, takéto plytvanie investícií sa deje na úkor kľúčových nevýrobných sektorov, najmä zdravotníctva, školstva, kultúry či bezpečnosti. Plytvanie obrovskými a drahými úvermi na stavbu priehrad tiež významne prispeli k nedostatku úverových prostriedkov v bankách a k ich vysokej cene, čo má negatívne dopady napríklad na rozvoj malého a stredného podnikania. Ratingové agentúry zaregistrovali tento vývoj a postupne znižovali medzinárodný rating Slovenska, čím ďalej klesala kvalita zahraničných pôžičiek. Ako jeden z dôvodov explicitne uvádzali i nekvalitné úvery priehradného priemyslu.
Inštitucionálny a právny rámec rozvoja vodného hospodárstva v súčasnosti nevytvára žiadne predpoklady na zmenu tohto stavu. Rozhodovanie v tomto rezorte bolo tradične od počiatku do konca vždy vecou štátnych úradníkov s minimálnym až žiadnym zasahovaním nezávislých odborníkov, občianskej či dotknutej verejnosti. Legislatíva je tvorená v prospech štátu na úkor samospráv a občanov. Týka sa to poskytovania informácií, prístupu k súdom, územného plánovania, stavebných konaní, posudzovania vplyvov projektov na životné prostredie a predovšetkým rozhodovania o nakladaní s verejnými financiami. Ak je kvalita legislatívy neuspokojujúca, o to žalostnejšia je úroveň jej dodržiavania. Štátne orgány tolerujú investorom nielen dokázateľné zneužívanie verejných prostriedkov, ale i hrubé porušovanie zákonov.
Dôležitým faktorom je kvalita vodohospodárskej koncepcie. Jej viaceré východiská boli definované v 50-tych rokoch a odrážajú potreby extenzívneho prístupu komunistického režimu k tvorbe a využívaniu energetických a vodných zdrojov. Hoci jej pôvodné predpoklady sú dávno neaktuálne, vodohospodárska koncepcia, ktorá determinuje verejné investície do všetkých vodohospodárskych projektov a premieta sa i do územných plánov, stále platí a jednotlivé rozhodnutia sa o ňu opierajú.
Plánovanie rozvoja vodného hospodárstva bagatelizuje až ignoruje spoločenské a environmentálne aspekty. Výsledkom toho sú zbytočné škody, ktoré vo veľkej väčšine prípadov neboli nikdy kompenzované, a ak, tak iba veľmi nedostatočne (napr. nedobrovoľné vysídlenie vyše dvadsaťtisíc ľudí kvôli výstavbe veľkých priehrad od druhej svetovej vojny, rozsiahle majetkové škody, deštrukcia vzácnych ekosystémov či vážne narušenie vodného režimu).
Požiadavky:
V oblasti zásobovania vodou
1. Podporovať projekty a programy, ktoré zásadným spôsobom skvalitnia menežment povodí, najmä zvýšia ich prirodzenú retenčnú schopnosť minimalizáciou hydrotechnických opatrení na najmenšiu nutnú mieru, a naopak, výrazným posilnením revitalizačných zásahov obnovujúcich prírodné alebo prírode blízke funkcie krajiny najmä vo vzťahu k hydrologickému cyklu.
2. Podporovať projekty a programy na znižovanie strát pitnej vody v rozvodnej sieti na všetkých úrovniach vrátane prehodnotenia technických noriem a legislatívy a zavádzaním technických racionalizačných opatrení, napr. meranie spotreby vody u všetkých koncových odberateľov.
3. Podporovať dobudovanie infraštruktúry, ktorá by umožnila úplné využívanie existujúcich vodárenských zariadení.
4. Podporovať revitalizáciu zdrojov podzemných vôd. Tento postup musí mať prednosť pred budovaním nových zdrojov.
5. Podporovať opatrenia zamerané na dôslednú ochranu existujúcich vodných zdrojov.
V oblasti výstavby priehrad
6. Zákaz financovania a podporovania výstavby veľkých priehrad vrátane poskytovania prostriedkov na sanáciu predchádzajúcich úverov, z ktorých boli financované veľké priehrady, pokiaľ sa úplne nesplnia všetky požiadavky občianskej Výzvy k moratóriu na prípravu a výstavbu priehrad na Slovensku.
7. Podporiť zriadenie fondu na kompenzáciu majetkových škôd ľudí postihnutých výstavbou a prevádzkou priehrad , ktorí doteraz neboli spravodlivo odškodnení a tiež opatrenia na kompenzáciu environmentálnych škôd spôsobených výstavbou a prevádzkou priehrad. Fondy musia byť spravované nezávisle od investorov a organizácií, ktoré sa podieľali na výstavbe týchto priehrad, musia byť verejne kontrolovateľné a musia pravideľne zverejňovať správy o činnosti a používaní prostriedkov. Fondy musia poskytovať občanom, ktorým vznikli v dôsledku výstavby a prevádzky priehrad majetkové škody, finančnú i technickú pomoc pri príprave žiadostí o reparácie. Svetová banka musí poskytnúť garanciu, že neposkytne podporu na žiadny projekt, o ktorom nebude vopred jasné, že zabezpečí plnú a efektívnu účasť verejnosti na rozhodovaní, komplexné posúdenie projektu spĺňajúce medzinárodný štandard, spravodlivé odškodnenie všetkých dotknutých osôb, ani projekt, s ktorým dotknutí ľudia nevyjadria kvalifikovaný súhlas ešte pred jeho realizáciou.
8. Sanácia environmentálnych škôd z doteraz vybudovaných veľkých vodohospodárskych diel a kompenzácia poškodených obyvateľov výstavbou doteraz vybudovaných priehrad musí mať prioritu pred výstavbou nových projektov.
V oblasti protipovodňovej ochrany (okrem bodu 1 a odporúčaní uvedených v časti Lesné hospodárstvo):
9. Podporovať účinnú revitalizáciu tokov.
10. Podporovať také zmeny poľnohospodárskych, lesohospodárskych a vodohospodárskych praktík, ktoré zvýšia akumulačnú schopnosť krajiny a spomalia odtok vody z nej.
11. Nepodporovať reguláciu tokov (t.j. ich kanalizáciu t.j. narovnávanie, rozširovanie, alebo naopak zužovanie ich korýt, vyhladzovanie (dláždením) dna a brehov, prípadne aj prehlbovanie dna, odstraňovanie brehových porastov, atď.) ani vodohospodárske opatrenia, ktoré urýchľujú odtok vody z krajiny.
VIII. Požiadavky vo vzťahu k sektoru lesného hospodárstva
Juraj Lukáč, Lesoochranárske zoskupenie VLK/Priatelia Zeme-Slovensko
Kontext:
Ofciálne uvádzaná celková plocha lesov Slovenska bola k 31.1.1999 19900 km2. Pri rozlohe Slovenska 49035 km2 to znamená 40,6% územia našej republiky.
Prírastok dreva je ročne 12,5 mil. m3 a ročná ťažba okolo 5,6 mil. m3. Hospodárske lesy zaberajú plochu 67% lesov, ochranné a lesy osobitného určenia 33%.
Rozloha lesov neustále rastie, od roku 1920 vzrástla z 15500 km2 na súčasných 19900 km2 t.j. o takmer 29%. Rozloha chránených území lesov je 8300 km2 , t.j. 41,7% celkovej rozlohy lesov.
Tieto štatistické údaje nehovoria nič o kvalite lesov, ich funkčnosti ani stabilite. Reálny stav lesov na Slovensku je alarmujúci. Hustota lesných ciest sa zvyšuje, pribúdajú kalamity, chorobnosť, z uzavretých lesných komplexov sa stávajú holiny, lesy znižujú svoju vodozádržnú schopnosť, čo následne znásobuje ničivé dôsledky povodní. Je to výsledok dlhodobého hospodárenia v lesoch, ktoré je odrazom okliešteného, technického chápania lesov zredukovaného o jeho mimoekonomické hodnoty. Takéto chápanie síce umožňuje plánovať ťažbu dreva na najbližšie roky, ale neumožňuje predvídať správanie sa krajiny a jej reakcie na vonkajšie podnety (napr. zrážky). Neumožňuje ani vylúčiť také zásahy človeka, ktoré destabilizujú krajinné ekosystémy.
Vysoká úroveň lesnatosti na Slovensku teda nehovorí nič o existencii lesa z ekologického hľadiska na tejto ploche. Lesohospodári chápu aj holinu po holorube ako les. Vo svojich štatistikách nerozlišujú systémové rozdiely medzi tristoročným pôvodným pralesom s bohatým humusom a diverzitou fauny a flóry a niekoľkoročnou nestabilnou monokultúrou. Rovnako iluzórne sú štatistické trendy rastu lesnatosti od roku 1920. Okrem toho, tento rast bol z veľkej časti dosiahnutý administratívnym prekategorizovaním poľnohospodárskej pôdy na lesný pôdny fond.
Podobne, vysoký podiel chránených území z celkovej rozlohy lesov nehovorí nič o skutočnej úrovni a kvalite ich ochrany. Všetky chránené územia na Slovensku umožňujú vykonávať v praxi v lesných porastoch prakticky ľubovoľné lesohospodárske činnosti. Stupeň ochrany daného územia v praxi znamená len stupeň obtiažnosti prekonania administratívnych bariér, ktoré vedú k povoleniu požadovanej hospodárskej činnosti na tomto území (v Tatranskom národnom parku sa napríklad vykonáva riadna hospodárska činnosť na celom území vrátane všetkých rezervácií!).
Požiadavky:
1. Nepodporovať takú lesohospodársku prax, ktorej súčasťou sú holoruby.
Holoruby dlhodobo degradujú lesnú pôdu (tak, že obnova prirodzeného lesa je takmer nemožná) a niekoľkonásobne znižujú retenčnú schopnosť krajiny (hlavná príčina povodní). Jednoveký les, ktorý jediný na ich mieste môže vzniknúť má podstatne menšiu biodiverzitu ako pôvodný, prirodzený les (a tým aj nižšiu stabilitu).
2. Nepodporovať výstavbu nových lesných ciest.
Lesná cestná sieť má na Slovensku nadmernú hustotu. Fragmentuje kompaktné lesné komplexy, umožňuje pytliactvo a krádeže dreva (čo je pravdepodobne hlavný dôvod podpory jej rozvoja), zvyšuje odtok vody z krajiny až 1100 násobne.
3. Nepodporovať prax, ktorej súčasťou je používanie pesticídov.
Najmä používanie insekticídov enormne znižuje biologickú rozmanitosť lesných porastov a tým aj ich stabilitu. Premnoženie škodcov je ale primárne vyvolané premenou lesov prirodzených na umelé porasty.
4. Nepodporovať vytváranie tzv. genetických bánk.
Archivácia istých typov a druhov stromov a hlavne ich následné používanie na zalesňovanie je veľkou hrozbou pre ochranu genetickej rozmanitosti. Z množstva rôznych genotypov jedného druhu stromov na celom Slovensku sa týmto procesom zužuje výber na niekoľko desiatok jedincov.
5. Podporovať výlučne také projekty, ktoré prispejú k prísnej ochrane prirodzených lesných ekosystémov.
Takáto politika by priniesla celý rad pozitívnych efektov (napr. zvýšenie retenčnej schopnosti krajiny, zvýšenie biodiverzity, stabilite lesov, atď.) s následnými ekonomickými prínosmi (zníženie účinkov povodní, ochrana vodných zdrojov, atď.).
6. Podporovať celoročnú ochranu dravcov.
Likvidácia dravcov na území Slovenska priniesla premnoženie kopytníkov do takej miery, že je prakticky znemožnená prirodzená obnova lesov. Návrat k prirodzenému vývoju lesných ekosytémov je možný len po zavedení celoročnej ochrany predátorov.
7. Podporovať vytvárenie evolučných lesov.
Slovensku chýba vzájomne komunikujúca sieť kvalitných území, ktorá by stabilizovala krajinu pri zmene rôznych vonkajších podmienok. Svetová banka by mala podporovať vytvorenie siete rezervácii s prísnym stupňom ochrany o celkovej rozlohe 4000 km2 , pričom každá z nich bude mať rozlohu minimálne 100 km2.
8. Podporovať zavedenie certifikácie podľa systému FSC (Forest Stewardship Council).
Zavedenie certifikácie podľa FSC umožní efektívnu kontrolu udeľovania certifikátov v procese ťažby a spracovania dreva, bude ekonomicky stimulovať drevársky priemysel k implementácii udržateľných lesohospodárskych praktík.
IX. Požiadavky vo vzťahu k sektoru odpadového hospodárstva
Ladislav Hegyi, Spoločnosť priateľov Zeme
Kontext:
Trend rastu produkcie komunálnych odpadov v SR rastie (z 1,6 mil. ton v roku 1995 na 1,8 mil. ton v roku 1997). Produkcia iných druhov odpadov síce stagnuje alebo mierne poklesla, nie je to však výsledok skvalitnenia environmentálnej politiky, ale dočasného útlmu priemyselnej výroby v SR. Trend oživovania priemyselnej výroby a rastu materiálnej spotreby už v najbližších rokoch spôsobia ďalší nárast produkovaných odpadov. V SR sa vyprodukovalo v roku 1997 celkovo 19,8 mil. ton odpadov, z toho zvláštnych 9,7 mil. ton, nebezpečných 1,5 mil. ton, komunálnych (TKO) 1,8 mil. ton a ostatných 10,1 mil. ton.
Moderné odpadové hospodárstvo je v súlade s nasledovnými prioritami (tie tvoria napr. i kostru legislatívy EÚ): minimalizácia tvorby a škodlivosti odpadov ------> viacnásobné používanie materiálov ------> recyklácia a kompostovanie ------> energetické využívanie a skládkovanie (po vyčerpaní predchádzajúcich možností). Táto priorizácia rešpektuje nielen environmentálne, ale najmä ekonomické a spoločenské hľadiská.
Realita v SR je presne opačná. Až 93 % komunálnych odpadov bolo podľa správy Ministerstva životného prostredia v roku 1997 likvidovaných na skládkach a v spaľovniach a iba 1,2 % bolo recyklovaných a 3,3% kompostovaných. Na Slovensku neexistuje cieľavedomá politika minimalizácie tvorby odpadov, s výnimkou lokálnych, najmä municipálnych iniciatív. Naopak, v posledných rokoch v SR vzrástla výroba aj spotreba odpadov, najmä obalov.
Skládkovanie odpadov je vysoko rizikové z hľadiska ochrany vodných zdrojov a vo väčšine prípadov skôr či neskôr podzemné alebo povrchové vody ohrozí. Významným negatívnym faktorom sú aj skleníkové, prípadne toxické či agresívne, plyny, ktoré kontaminujú ovzdušie. V neposlednom rade skládkovanie zaberá a znehodnocuje krajinu a znižuje bonitu územia v okolí. V SR bolo v roku 1996 v prevádze 538 skládok, z toho 114 vyhovovalo technickým požiadavkám pre riadenú skládku. V júni 2000 by mali byť uzatvorené všetky skládky, ktoré nespĺňajú technické predpisy.
V SR bolo v roku 1997 v prevádzke 78 spaľovní odpadov, v 37 z nich sa spaľuje aj istý podiel nebezpečných odpadov; 39 spaľovní slúži na nemocničný odpad a 2 spaľovne spaľujú komunálny odpad (TKO sa však spaľuje aj v ďalších 2 spaľovniach). Spalovne predstavujú vysoko rizikový zdroj znečistenia ovzdušia, najmä toxickými emisiami zlúčenín aromatických uhľovodíkov s chlórom (hlavne dioxínov a furánov). Na Slovensku je situácia o to horšia, že existujúce spaľovne sú v zlom technickom stave, kvôli čomu produkujú výrazne väčšie množstvá škodlivých látok (ojedinelé merania emisií dokázali 70 i viac násobné prekročenie maximálne povolenej koncentrácie dioxínov z viacerých spaľovní v porovnaní s limitmi mnohých západoeurópskych krajín). Spalovaním sa odpad nelikviduje, iba zmení formu. Z energetického hľadiska je spalovanie mimoriadne neúčinné (iba 15-20%). Recykláciou naopak ušetríme 3-5 násobne viac energie v porovnaní so spaľovaním. Charakteristickým znakom spaľovní sú obrovské investičné náklady, ktoré v bežnej praxi z ekonomických dôvodov vedú k neustálemu a dlhodobému zvyšovaniu prísunu odpadov do spaľovní. Tým sa dostávajú do konfliktu s modernou praxou v odpadovom hospodárstve (ktoré priorizuje recykláciu a minimalizáciu ich tvorby).
Okrem nevyužívania druhotných surovín z odpadových materiálov, plytvania energiou a zbytočných záberov území spôsobuje nevhodná prax v oblasti odpadového hospodárstva nemalé ekonomické škody v hľadiska poškodzovania životného prostredia a znehodnocovania zdrojov (napr. vody a ovzdušia) a následne i zdravotného stavu obyvateľov. Okrem toho, podľa viacerých odborných štúdií (napr. Worldwatch Institute) sú recyklácia a kompostovanie podstatne vhodnejšie metódy nakladania s odpadmi v porovnaní so spalovaním a skládkovaním aj z pohľadu tvorby pracovných príležitostí.
Požiadavky:
1. Podporovať programy a projekty na minimalizáciu spotreby primárnych surovín.
2. Podporovať programy a projekty recyklačné prevádzky s využitím najlepších dostupných technológii.
3. Nepodporovať výstavbu ani rozširovanie prevádzok produkujúcich toxické a nebezpečné odpady alebo veľké množstvo tuhého odpadu.
4. Nepodporovať projekty, ktoré nezabezpečujú použitie najlepších dostupných technológií vo vzťahu k nakladaniu s odpadmi a nie sú v súlade s uvedenými prioritami (minimalizácia tvorby a škodlivosti odpadov ------> viacnásobné používanie materiálov ------> recyklácia a kompostovanie).
5. Nepodporovať výstavbu skládok a spaľovní odpadov na Slovensku, vrátane neposkytovania úverov na reštrukturalizáciu starých úverov na projekty skládok a spoľovní.
6. Podporovať technologické zmeny v podnikoch produkujúcich toxické odpady na čisté technológie.
X. Požiadavky vo vzťahu k sektoru dopravy
Matúš Bakyta, Občania za lepšiu dopravu/Slobodná alternatíva
Kontext
Po páde komunizmu nastali v rezorte dopravy na Slovensku dramatické zmeny. Predovšetkým prudko vzrástol počet automobilov za súčasného rýchleho poklesu objemu verejnej dopravy. Hoci tento trend priniesol čiastočné zlepšenie úrovne zastaralého vozového parku s relatívne vyššími bezpečnostnými a emisnými štandardmi, výrazný nárast počtu áut na Slovensku (za uplynulých 10 rokov takmer na dvojnásobok) zvýšil absolútnu úroveň znečistenia prostredia, vzrástol počet dopravných nehôd, intenzita dopravy a problémy spôsobené statickou dopravou.
Cestná doprava
V roku 1995 iniciovala vláda V. Mečiara ambiciózny program výstavby diaľničnej siete (medzinárodné koridory č. V: hranica s Rakúskom - Bratislava - Trenčín - Žilina - Poprad - Prešov - Košice - Čierna nad Tisou, koridor č. VI: hranica s Poľskom - Čadca - Žilina a koridor č. V na juh a východ). Tento program nemal z pohľadu investičných nákladov v histórii Slovenska obdobu – v priebehu 10 rokov malo na Slovensku pribudnúť 450 km diaľnic. Náklady na tento projekt neustále rástli: kým v roku 1993 predstavovali odhadované náklady približne 50 miliárd korún, do roku 1998 sa odhady vyšplhali na 240 miliárd Sk. Vláda nebola schopná zabezpečiť tieto financie z domácich zdrojov a preto väčšina týchto prostriedkov pochádzala zo zahraničných úverov. Výstavba diaľnic sa stala jednou z hlavných príčin niekoľkonásobného nárastu zahraničnej zadĺženosti Slovenska (z 15 000 Sk v roku 1994 na súčasných cca 100 000 Sk na osobu) a následného zhoršenia medzinárodného ratingu Slovenska. Výstavba diaľnic sa stala dôležitou politickou devízou. Minulá vláda ju zneužila na vlastnú predvolebnú propagáciu. Slovenská správa ciest uzatvárala zmluvy s dodávateľmi komplexne na celý program diaľničnej siete a nie na konkrétne úseky, čo v konečnom dôsledku zneprehľadnilo financovanie celého programu výstavby diaľnic. Súčasná vláda (od r. 1998) v rozpore s predvolebnými sľubmi pokračuje vo výstavbe diaľnic (najmä z obavy pred nárastom nezamestnanosti a stratou popularity), no pre nedostatok financií bola nútená tempo výstavby spomaliť. Podľa informácií občianskych organizácií neexistuje hodnoverný dokument, ktorý by preukázal návratnosť týchto investícií a taktiež dodnes nie je dostatočne zdôvodnené výrazné uprednostňovanie cestnej dopravy na úkor verejnej dopravy. Rozvoj diaľničnej siete nie je podložený analýzou potrieb a sprevádza ju netransparentné a nedemokratické rozhodovanie (napr. účelové zmeny zákonov, napr. stavebného, manipulácia procesov EIA), v procese ekonomického plánovania sa vôbec nezohľadňujú externality. Ako celok tento program nebol posúdený z hľadiska životného prostredia, nebola posúdená jeho ekonomická návratnosť (cost-benefit) a neboli posúdené žiadne systémové alternatívy k nemu.
Verejná doprava
Slovensko má v tejto oblasti obrovskú výhodu: verejná doprava tu funguje na relatívne dobrej úrovni a ľudia sú zvyknutí ju využívať. Nedostatok financií na jej ďalší rozvoj (napr. na obnovu vozového parku) však spôsobuje postupné znižovanie jej kvality. Úpadok verejnej dopravy však nie je iba vecou nedostatku financií, ale predovšetkým nezáujmom vlády vytvárať stimulujúce prostredie pre jej rozvoj.
Vláda naďalej neplatí železničným ani autobusovým prepravcom za výkony vo verejnom záujme, ktoré si sama objednala. Dlh vlády voči železniciam sa tak odhaduje na 20 miliárd Sk, čo je viac ako polovica celkovej zadĺženosti ŽSR (cca 30 mld Sk). Predchádzajúca vláda prinútila dopravcov zrušiť stovky prímestských autobusových spojov a viac ako 400 vlakových spojení. Súčasná vláda v priebehu roka dvakrát výrazne zvýšila cestovné vo verejnej doprave (o 20–30%), čo určite neprispelo k jej atraktivite.
Železničná doprava
Železnice Slovenskej republiky sú v katastrofálnom stave, zapríčinenom najmä:
· zlým hospodárením v minulosti a následným obrovským zadĺžením,
· neplnením si povinností zo strany štátu,
· poklesom objemu prepravy (najmä nákladnej) spôsobeným rastúcou konkurenciou v cestnej automobilovej doprave.
Napriek tomu, že na tento problém upozorňovala už koncepcia rozvoja dopravy z roku 1993, doteraz neboli harmonizované podmienky jednotlivých druhov dopravy. Železnice hospodária za podstatne nevýhodnejších podmienok ako cestná doprava: na rozdiel od cestnej dopravy si musia výstavbu a údržbu celej svojej infraštruktúry financovať z vlastných zdrojov, kým konkurenčnú cestnú infraštruktúru buduje a udržiava štát. V súčasnosti z celkovej dĺžky tratí vyhovuje len 8,4% pre rýchlosť 120 km/h a 17,9% tratí vyhovuje rýchlostiam vyšším ako 100 km/hod. Mnoho tratí (najmä lokálnych) je na hranici prevádzkyschopnosti.
Ďalší rozvoj kombinovanej dopravy je limitovaný predovšetkým nedostatkom finančných zdrojov na vybudovanie terminálov, nákup vlakových súprav a pod. Tento druh prepravy je preto čoraz viac vytláčaný rozmáhajúcou sa cestnou kamiónovou dopravou. Existuje viacero vládnych dokumentov zaoberajúcich sa rozvojom kombinovanej dopravy, napriek tomu však výška štátnych dotácií pre Železnice SR neustále klesá (755 mil. Sk v roku 1996, 280 mil. Sk v r. 1998).
Slovenská autobusová doprava (SAD) a mestská hromadná doprava (MHD)
Z asi 5400 autobusov dopravných podnikov SAD je 85% po svojej ekonomickej životnosti a 1000 autobusov je dokonca starších ako 10 rokov, teda už v technicky rizikovom stave. V SAD Čadca je priemerný vek autobusov až 11 rokov. Zúfalá situácia je aj podnikoch mestskej hromadnej dopravy (MHD), ktorá prepraví až 530 miliónov osôb ročne.
Podniky verejnej dopravy (ŽSR, SAD, MHD) sú nútené dopĺňať nepostačujúce dotácie zo štátneho rozpočtu zvyšovaním cestovného, čo však spôsobuje ďalší úbytok cestujúcich, ich presun k automobilovej doprave a následne ďalšie zhoršenie dopravnej situácie.
Podľa prieskumu Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR z roku 1997 považuje verejnú dopravu za najperspektívnejší druh dopravy až 80% obyvateľov Slovenska. Automobilovej doprave dáva – napriek každodennej reklame v jej prospech – najväčšie perspektívy len 20% občanov. Pomer štátnych dotácií pre verejnú dopravu a cestnú (najmä automobilovú) je pritom paradoxne úplne opačný.
Obrovské výdavky na výstavbu diaľnic chýbajú pri modernizácií železníc a tak sme svedkami postupnej likvidácie existujúcej železničnej infraštruktúry a paralelného budovania cestnej infraštruktúry. Podľa názoru občianskych organizácií tieto zámery iba odsunú skutočné riešenie dopravných problémov o niekoľko rokov.
Letecká doprava
Rozvoj leteckej dopravy nie je vzhľadom na uvedené problémy verejnej dopravy, enormné investičné náklady a negatívne environmentálne dopady podľa NGO prioritou pre Slovensko.
Ako uvádza Národná správa o zmene klímy, vhodné opatrenia na uprednostňovanie hromadnej dopravy pred individuálnou a železničnej pred cestnou dopravou by mohli znížiť emisie CO2 až o 30%, čo je však problematické kvôli znižovaniu dotácií zo štátneho rozpočtu. V rovnakom materiáli sa uvádza, že zníženie maximálnej povolenej rýchlosti na mimomestských komunikáciách na 80 km/h môže viesť k nezanedbateľnej redukcii CO2. Napriek všetkým uvádzaným opatreniam a snahám o celkové znižovanie emisií CO2 by sa podľa odhadov Ministerstva životného prostredia mali emisie z dopravy v priebehu nasledujúcich 10 rokov zvýšiť v porovnaní s rokom 1990 až o 170%.
V súvislosti s výstavbou diaľnic tiež existuje viacero prípadov porušenia zákona č. 127/1994 o posudzovaní vplyvu stavieb na životné prostredie (EIA) a doposiaľ nebola nikdy skutočne posúdená výhodnosť rozvoja cestnej infraštruktúry pred inými druhmi dopravy (verejná, železničná, kombinovaná). Hoci nie sú známe konkrétne dôkazy o korupcii v tejto oblasti, vplyv veľkých stavebných firiem na smerovanie dopravnej politiky na Slovensku je veľmi výrazný.
Požiadavky:
1. Cieľom projektov Svetovej banky na Slovensku v oblasti dopravy by malo byť v prvom rade znižovanie potreby dopravy a podpora ekologicky, ekonomicky a sociálne prijateľných spôsobov dopravy. To sa však na Slovensku nedeje – naďalej chýba jasná dopravná koncepcia, ktorá by tieto ciele nielen definovala, ale stanovila aj konkrétne kroky na ich dosiahnutie. Prijatie úplne novej dopravnej koncepcie je preto nevyhnutné, pričom jje nevyhnutné zabezpečiť demokratický proces jej prípravy a schvaľovania. Zároveň je nevyhnutné uskutočniť legislatívne zmeny, ktoré budú stimulovať k rozvoju verejnej dopravy
2. Svetová banka by mala podporovať:
· rekonštrukciu (elektrifikáciu) železničných tratí s dôrazom na lokálne a vnútroštátne linky
· rozvoj kombinovanej dopravy
· rozvoj mestskej hromadnej a prímestskej dopravy
· ekologizáciu verejnej dopravy
3. Svetová banky by nemala podporovať výstavbu dialnic a infraštruktúru pre osobnú dopravu.
4. Banka by nemala podmieňovať svoje úvery požiadavkami, ktoré znevýhodňujú systém verejnej dopravy.
5. Svetová banka by mala vyžadovať dôsledné zahŕnanie extenalít do ekonomických bilancií projektov v oblasti dopravy.
XI. Požiadavky vo vzťahu k rozvoju malého a stredného podnikania
Support for Slovak Small and Medium Sized Enterprises (SMEs)
This section was taken from a document written by Allan Bussard of The Integra Foundation
Context:
The problems encountered in Slovakia related to SME and microenterprise
development are:
1. Low level of basic business skills among small business owners, particularly in the area of financial management. Linked to this is the lack of capacity to pay for training by these companies.
2. Very limited access to affordable finance for business start-up or expansion purposes. This is particularly true in the case of start-ups or firms owned by women or Romany.
3. Serious corruption-related costs to doing business, which touches the areas of licencing, contracts, protection rackets, customs and tax.
4. A past and continuing predominance of LSE (large scale enterprise) in the Slovak economy, which creates an environment for clientelism, corruption and low engagement of finance institutions in SME lending.
5. Heavy government indebtedness which soaks up much avaialble credit. (in 1997, 70% of available bank credit.)
6. Until recently, a relatively high tax burden for SMEs. Corporate plus social taxes of up to 60% have been the case until recently.
7. In contrast to most other countries in the region, a small and underdeveloped microfinance industry.
8. Lack of effective small business support associations.
9. Weak small business owning middle class which disables the growth of civil society.
10. Lack of interest and understanding on the part of the Slovak NGO funding community of the community development role played by small family-owned businesses, and the corresponding lack of support for economic development agencies.
The government has recently taken positive steps in the area of licencing requirements, tax reform and SME support. But the legacy of previous ill-conceived economic policies remains. There is much lost ground to be made up.
Requirements:
1. Guarantees to local banks for funds devoted to microfinance. This could free up badly needed capital necessary to develop economies of scale among microfinance agencies.
2. Wholesale loans directly to microfinance and SME development agencies for on-lending to clients.
3. Scholarships for staff working in the emerging microfinance industry in Slovakia.
4. Research into the economic cost of corruption in the Slovak economy.
XII. Požiadavky vo vzťahu k vidieckemu rozvoju
Michaela Galvánková, OZ Vydra
Kontext
Ľudské zdroje sú v súčasnosti hlavným problémom rozvoja vidieka na Slovensku. Charakterizuje ich:
· nízka úroveň vzdelania, resp. kvalita a zameranie vzdelania neadekvátne potrebám rozvoja pracovných príležitostí. Vidiečania slabo ovládajú cudzie jazyky a prácu s PC, charakter ich vzdelania neodráža regionálne potreby a nekorešponduje s lokálnou situáciou (napr. vysoký podiel ľudí so stredným strojárskym vzdelaním na Horehroní, kde celkom skrachoval strojársky priemysel). Jedným z faktorov nízkej a nedostatočnej vzdelanosti na vidieku je upadajúca sociálna a technická infraštruktúra, ktorá spôsobuje únik tvorivých a vzdelaných ľudí do miest.
· nízka kvalita vzdelania najmä na nižších stupňoch (základného a stredného) neposkytujúceho zručnosti potrebné získanie a vytváranie pracovných príležitostí, najmä organizačných a menežérskych. Okrem toho, tento handicap ďalej znižuje slabú motiváciu vidiečanov k zmenám.
· nedostatok skúseností s komunikačnou technikou, bežnou kancelárskou technikou, prácou s informáciami
· mimoriadne slabé občianske a právne vedomie
· silný konzervativizmus a stereopypné myslenie, spoliehanie sa na autority, nedôvera v inovácie, ich manipulovateľnosť, zraniteľnosť xenofóbiou, demagógiou, atď. (najmä vo vidieckych izolovaných oblastiach)
· nedostatok času na sebavzdelávanie a rozvoj, najmä pre stále silné väzby na poľnohospodárske práce
· vysoká nezamestnanosť a existenčné problémy, ktoré sú objektívnou brzdou rozvoja ľudských zdrojov na vidieku.
Väčšina vidieckych oblastí na Slovensku má bohaté prírodné zdroje (drevo, voda, prírodné krásy), ktoré však samotný vidiek nevyužíva. Suroviny ako drevo či voda sú vyvážané a spotrebované v rámci celej spoločnosti, obyčajne bez možnosti dotknutých obyvateľov ovplyvňovať ekonomiku tohto transferu. Takmer všetky zisky aj dane z tejto hospodárskej činnosti plynú mimo vidieka (okrem veľmi obmedzeného počtu pracovných príležitostí), čím sa vidiek neustále dekapitalizuje. Na druhej strane, negatívne vplyvy z využívania týchto zdrojov takmer zásadne bez náhrady znášajú vidiečania (zmenšené možnosti hospodárskej činnosti v ochranných pásmach vody, územia zdevastované ťažbou dreva, zničené cesty, atď.).
Jednou z príčin je informačná diskriminácia vidieka. Na mnohých územiach je k dispozícii jediný televízny kanál, veľmi obmedzený prístup k tlačeným médiám, takmer nevyužívaný je Internet, komunikácia z vidieka (telefonovanie, cestovanie) je finančne i časovo podstatne nákladnejšia v porovnaní s mestami. Na vidieku takmer neexistujú príležitosti na dovzdelanie.
Podkapitalizovaný vidiek nemá kapitál, s ktorým by naštartoval vlastný rozvoj. Obce živoria s nedostatočnými rozpočtami a nemajú možnosť rozvíjať kapacitu vlastných ľudských zdrojov, podnikatelia takmer neexistujú, stredná vrstva vôbec, podnikatelia z miest nemajú záujem podnikať na vidieku najmä kvôli kvalite ľudských zdrojov.
Absentuje jasná politika vlády stimulujúca k vidieckemu rozvoju, napr. formou citlivej vidieckej turistiky (vzdelávanie, daňové a úverové stimuly, atď.), k rozvoju ľudského i výrobného potenciálu využívajúceho miestne zdroje a slúžiaceho miestnym potrebám. Administratívne a legislatívne podmienky pre vidiecky rozvoj (napr. centralizácia kompetencií a územná roztrieštenosť výkonu štátnej správy, zložité pravidlá pre podnikanie, atď.) sú pre ich komplikovanosť, nejednoznačnosť a nevýhodnosť tiež brzdou, namiesto toho, aby k rozvoju stimulovali.
Požiadavky:
· podporovať citlivý rozvoj ľudského potenciálu na vidieku s cieľom vytvárať predpoklady pre uspokojovanie lokálnych a regionálnych potrieb (vzdelanostnú úroveň, prístup k informáciám, atď.), podporovanie lokálnej a regionálnej identity;
· podporovať rozvoj malého, rodinného podnikania na báze miestnych zdrojov, predovšetkým pre miestne potreby (napr. formou výhodných malých pôžičiek);
· podporovať tvorbu spoločných rozvojových plánov v duchu udržateľného rozvoja;
· budovanie a zveľaďovanie technickej i sociálnej infraštruktúry (vrátane zvýšenia dopravnej obslužnosti vidieka, podstatného skvalitnenia verejnej dopravy, elektrifikácia, plynofikácia, rekonštrukcia ciest a železníc, rekonštrukcia a výstavba kanalizačných a vodovodných sietí, podporovanie výstavby a rekonštrukcií bytov, skvalitňovanie zdravotníctva na lokálnej úrovni a služieb);
· podpora by mala byť čo najviac regionálne i sektorovo diferencovaná;
· nepodporovať veľké investičné projekty bez predchádzajúceho vytvorenia plánu rozvoja daného územia za účinnej participácie miestnych obyvateľov ani projekty, ktoré vopred nepreukážu informovaný súhlas dotknutej verejnosti a ktoré odporujú princípom trvalej udržateľnosti.
XIII. Požiadavky vo vzťahu k k problematike násilia páchanom na ženách
Eva Sopková, Pro Familia a Monika Grochová, Záujmové združenie žien Fenestra
Kontext
Násilie voči ženám (domáce násilie, znásilnenia a sexuálne zneužívanie, nerovné príležitosti v zamestnaní, atď.) je skrytou prekážkou ekonomického a sociálného rozvoja. Tento typ násilia potláča energiu žien, podrýva ich sebadôveru a ohrozuje ich zdravie, znemožňuje im plne sa zúčastňovať na živote spoločnosti. Je to závažný spoločenský problém, ktorý je na Slovensku pre vládu ako aj občanov ešte stále akoby neviditeľný.
Finančná účasť medzinárodných inštitúcii pri realizácii účinných opatrení na jeho odstraňovaní môže zlepšiť nielen situáciu obetí násilia, ale aj celkovej situácie v zamestnanosti žien na Slovensku, zastaviť proces feminizácie chudoby ako aj eliminovať iné javy, ktoré bránia v rozvinutí ekonomicko-pracovnej aktivity žien na Slovensku. Slovensko je krajina s vysokým podielom ekonomicky aktívnych žien (okolo 48,1% zo všetkých žien starších ako 14 rokov). Štruktúra zamestnanosti však ukazuje, že zastúpenie žien v súkromnom sektore je menej než 35%. Príjmové nerovnosti sú viditeľné už v celkovej feminizácií odvetví, pre ktoré je charakteristická nižšia priemerná mzda. Priemerná hodinová mzda žien v SR je o 17 SK nižšia ako u mužov. Podiel žien na celkovej nezamestnanosti SR sa v prvej polovici 90. rokov udržiaval pod úrovňou 50% a mal mierne stúpajúcu tendenciu. Faktická hladina nezamestnanosti žien je však o vyššia, pretože oficiálne údaje nezahrňajú skrytú nezamestnanosť žien, ktoré sa po materskej dovolenke nedobrovoľne, pre nedostatok pracovných príležitosti stávajú ženami v domácnosti. Tieto a iné ekonomické ukazovatele odrážajú stav spoločnosti, ovplyvňované sociálnymi stereotypmi znevýhodňujúcimi ženy.
Napriek tomu, že podľa odhadov je na Slovensku každá piata žena obeťou násilia (v roku 1996 žilo na Slovensku 2 760 000 žien), neexistuje tu ani jeden tzv. bezpečný dom pre ženy-obete násilia. Poradenské a krízové centrá existujú, avšak zápasia s finančnými problémami a fungujú vďaka jednotlivcom a MVO iba v Humennom, Košiciach a Petržalke. Do novembra 1999 neexistovalo bezplatné právne poradenstvo v tejto oblasti a na Slovensku nepôsobili žiadne advokátky profesionálne pracujúce s prípadmi domáceho násilia s primeranou odbornou prípravou. Slovenská legislatíva nepostihuje domáce násilie. Pritom podľa údajov Policajného zboru MV SR v celkovej kriminalite v SR v rokoch 1995-1997 tvorili trestné činy spáchané na verejnosti 53,8% a v domácnosti 46,8% (muži boli páchateľmi v 92,1% a ženy 7,9% prípadoch), v násilnej kriminalite tvorili trestné činy spáchané na verejnosti 30,2% a v domácnosti 69,8% (muži boli páchateľmi v 95,6%, ženy v 4,4% prípadoch). Polícia, súdy ani prokuratúra nie sú adekvátne odborne pripravené pre prácu s obeťami a páchateľmi násilia všeobecne a domáceho násilia zvlášť. Slovensko nemá vytvorenú stratégiu prevencie násilia všeobecne, ani domáceho násilia, ani násilia voči ženám. Rovnaká situácia je v školách. Doteraz sa na Slovensku neuskutočnil žiaden reprezentatívny výskum týkajúci sa týraných žien, realizované boli iba niektoré čiastkové prieskumy, čo sa zneužíva na spochybňovanie závažnosti a rozsahu tohto javu.
Následky diskriminácie žien odčerpávajú množstvo finančných prostriedkov štátu, väčšina z nich však odstraňuje iba symptomy problému. Ak ženy v súčasnosti patria popri starších občanoch, nezamestnaných a Rómoch medzi najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva a rozvoj ľudských zdrojov je jednou z priorít Svetovej banky, potom by riešenie uvedených problémov malo byť súčasťou jej programov reforiem sociálnej ochrany a rozvoja ľudských zdrojov v SR.
Požiadavky:
· Zvyšovať právne vedomie, osvetu a tréningové programy pre ohrozené ženy a inštitúcie, ktoré by mali garantovať ich ochranu pred spoločenskou diskrimináciou.
· Podporovať legislatívne zmeny (apriximácia legislatívy s dobrou medzinárodnou praxou) a zmeny v právnej praxi v tejto oblasti (optimalizácia právnej praxe, práce súdov, prokuratúry, polície, orgánov miestnej štátnej správy v súlade s medzinárodným štandardom).
· Podporovať programy na prevenciu zneužívania žien.
· Podporovať programy poskytujúce služby obetiam násilia (napr. vytvorenie siete anonymných bezpečných domov, SOS liniek, krízových a poradenských centier a podporných programov pre ženy-obete domáceho násilia, atď.
· Podporovať výskum násilia v rodine.
Príloha 1:
Tlačové správy týkajúce sa doterajšieho postupu Svetovej banky pri príprave dokumentu CAS (Centrum pre podporu miestneho aktivizmu/Priatelia Zeme – Slovensko)
February 10, 2000
Public Participation in the Development of the
World Bank’s Country Assistance Strategy for the Slovak Republic
This past summer, Friends of the Earth Slovakia, a member group of the CEE Bankwatch Network, met with representatives of the World Bank. During the meeting the World Bank made assurances that the consultation process for the Country Assistance Strategy (CAS) for the Slovak Republic would be as open as possible. However, early signs indicate that the Bank’s assurances will not be matched by its actions.
The CAS is the Bank’s ”master plan” and serves as the basis for all Bank lending within the recipient country. It is, therefore, crucial that civil society and the host country government play a significant role in its development so as to generate a CAS that will best serve the country and its affected citizens. Thus, it has become a priority issue, not only for Friends of the Earth Slovakia, but also for other civil society organizations in the CEE region.
To make the CAS consultation process most effective, Friends of the Earth Slovakia, together with CEE Bankwatch Network and other concerned groups, is calling for a few fundamental steps to be taken by the Bank during the process. The network is demanding that there be adequate advance notification as well as a clear framework set for the consultation process. Sufficient documentation must be publicly available and include the draft CAS, an outline of the consultations and studies undertaken in preparation for the CAS. Finally, the views and interests of the civil society organizations must be seriously considered during the CAS development and such consideration should be reflected in the final CAS document.
These recommendations were submitted in writing following Friends of the Earth Slovakia’s meeting with Bank representatives in Slovakia in June. Although a tentative consultation has been set for early in 2000 before the Board of Directors is to consider the Slovakian CAS in May, no precise terms for public participation have been announced. An initial presentation and discussion meeting had been tentatively scheduled for the end of November in the capital city, however this meeting has since been postponed three times and is now slated for February 17th. Despite Friends of the Earth Slovakia’s early and enthusiastic interest in the development of the CAS consultations, the organization has been entirely left out of the preparations of the up-coming consultations. Friends of the Earth Slovakia was later informed that an umbrella organization, with no prior experience or interest in Bank activity, had been given the task to organize the consultation. Furthermore, the above mentioned criteria have yet to be met, and a brief document on the evolving CAS has yet to be distributed as promised in advance of the meeting. Bank officials have moreover suggested that participation of civil society is being restricted due to a reluctance on the part of the Slovak government. However, a Western organization with experience working on World Bank issues confirms that the CAS is the responsibility of the World Bank and it does not need the authorization of the host government for matters related to its preparation.
Similar problems exist with the CAS process in other countries in the region. Friends of the Earth Slovakia has raised the above concerns and requested that the Bank provide more timely access to information and allow civil society greater input in the development of the consultation process. They fear, however, that the process of the CAS development is quickly approaching the point at which input from civil society will be too late to be truly effective. It thus remains to be seen if the Bank will turn this weak start into participation which is clear, transparent and effective.
February 22, 2000
Slovak Citizens not satisfied with World Bank consultations
On Thursday, February 17th, the World Bank Group held it’s first public consultation in relation to the development of it’s Country Assistance Strategy (CAS) for Slovakia. The meeting was held in Bratislava and was attended by more than sixty representatives from non-governmental organizations (NGOs), many of whom raised a number of concerns about the process.
During the meeting, NGO representatives expressed concern over the poor process guiding the consultation preparation and implementation. NGO representatives cited a lack of access to timely information and a generally closed and untransparent process as reasons for concern. Juraj Zamkovsky, director of Friends of the Earth Slovakia, commented after the meeting that, “the invitation and informal note, which served as the basis for the consultation, was distributed only a few days in advance of the meeting. Also, it was only during this meeting that we learned that there are only two public consultations currently scheduled prior to the CAS being finalized in early April. This is an unacceptable approach reducing the public participation to a limited opportunity for civil society to express it’s opinions.”
Friends of the Earth Slovakia, in coordination with many other NGOs, plan to submit recommendations for the Bank in the coming weeks with the hope of influencing the CAS content so that it will better reflect the interests of civil society. “These recommendations cover a broad range of issues and address key areas in which the Bank has made mistakes in the past in other countries, as well as in Slovakia,” Zamkovsky said. The second consultation, scheduled for next month, is expected to address these recommendations, but Bank officials warned that administration funds are limited and expectations of them comprehensively addressing each of our concerns should not be too high. NGO representatives worry that such comments are a signal of further weak Bank participation in the consultations and wonder if the Bank will meet it’s global objectives in it’s activities in Slovakia.
The primary global objective of the World Bank is to reduce poverty. However, an internal Bank review, which reviewed structural adjustment and sectoral loans made between July 1997 and December 1998, found that the Bank wasn’t meeting it’s objectives in practice. The report stated that, “the majority of loans do not address poverty directly, the likely economic impact of proposed operations on the poor or ways to mitigate negative effects of reform.” The report continued to suggest that the Bank make a greater effort to keep poverty as a central focus of the Bank’s mission and that the Bank do better job of consulting civil society on adjustment lending so as to improve the analysis of the potential negative impacts of reform. “It would be nice to know how the findings in this report are incorporated into the process of the CAS development,” suggested Zamkovsky.
World Bank officials stated that, following the expected finalization of the CAS, NGOs will be informed of it’s implementation and will be consulted on individual projects. Many NGO representatives, however, say that this is not what was requested by civil society. They wanted the CAS development itself to be open and transparent, since the CAS serves as the basis for all other Bank activity. But this, as the consultation on Thursday demonstrated, seems to be out of reach for the Bank.