V tomto materiáli prinášame záverečnú časť analýzy vplyvov politiky zasahovania Medzinárodného menového fondu (MMF) do vnútorných záležitostí vybraných krajín: Mexika, Maďarska, Nikaragui, Tanzácii a Senegalu. Analýza potvrdzuje časté tvrdenia odborníkov, podľa ktorých tvrdé úverové podmienky MMF a tzv. programy štrukturálnych reforiem nezohľadňujú potreby jednotlivých krajín, ktorým má pomáhať a už vôbec nie ich trvalo udržateľný rozvoj a ekonomickú konkurencieschopnosť. Naopak, MMF výrazne prispel k zvýšeniu ekonomickej zraniteľnosti jednotlivých štátov, k ich destabilizácii a k otváraniu priestoru pre neregulovateľný tok zahraničného kapitálu na úkor miestnej výroby.

Zasahovanie Medzinárodného menového fondu (MMF) do vnútorných záležitostí jednotlivých krajín potvrdzuje, že jeho úverové podmienky (ktoré okrem prísnej menovej a fiškálnej politiky a iných stabilizačných opatrení zahŕňajú aj liberalizáciu obchodu, priamych tokov investícií a finančného kapitálu, ako aj elimináciu opatrení na ochranu práce a ekonomickej infraštruktúry, ktorá podporuje malovýrobcov) nezohľadňujú dlhodobú stratégiu trvalo udržateľného a vyváženého rozvoja a ekonomickú konkurencieschopnosť. V Mexiku v dôsledku programu urýchlenej liberalizácie obchodu, deregulácie ekonomického a finančného sektora a rozsiahlej privatizácie sprevádzanej opatreniami, ktoré podkopávajú miestne potreby a miestnu produkciu, vzrastal deficit bežného účtu dávno predtým, ako v decembri 1994 spadlo peso. Čoraz väčšia závislosť na prílive zahraničného kapitálu potrebného na financovanie tohoto deficitu nakoniec viedla k masívnemu úniku kapitálu a kríze. Následné podmienky MMF spolu s pomocou zahraničných investorov v podstate iba prehĺbili program reforiem, ignorujúc pritom jeho základné nedostatky. Ich plnenie spôsobilo ekonomický úpadok, vytlačilo milióny farmárov z poľnohospodárstva, zapríčinilo bankrot v tisícoch malých podnikov, drastické zníženie miezd a pokles pracovných príležitostí. Podobne v Nikarague úzko zameraná deregulácia finančného sektora bez adekvátnej predchádzajúcej inštitucionálnej reformy smerovala kapitál ku krátkodobým špekulatívnym vkladom s vysokými úrokmi. Súčasne tým tento kapitál blokovala od produktívnych investícií, hlavne od poľnohospodárskej i manufaktúrnej malovýroby. Iróniou osudu je, že MMF momentálne podniká kroky na doplnenie svojho štatútu tak, aby získal moc nad kapitálovými účtami jednotlivých krajín. Takýto dodatok by mu umožnil donútiť krajiny k tomu, aby otvorili svoje finančné sektory a odstránili reguláciu kapitálu. Vzhľadom na doterajšie skúsenosti s opatreniami MMF podporujúcimi predčasnú liberalizáciu a vzhľadom na katastrofálne následky nestability kapitálových tokov na ázijskú, ruskú a latinskoamerickú ekonomiku, je jeho úsilie o presadenie spomenutého dodatku k štatútu nerozumné a MMF by mal zastaviť iniciatívy v tomto smere. V Afrike sú dôsledky politiky MMF ešte horšie ako v Latinskej Amerike. V Tanzánii, ktorá bola prinútená prijať program liberalizácie obchodu, devalváciu, prísnu menovú politiku a musela demontovať vlastné finančné a marketingové mechanizmy v prospech drobných farmárov, sa v situácii, keď síce rastie objem exportu poľnohospodárskych produktov, šíri vidiecka chudoba, zvyšuje nerovnosť príjmov a zhoršuje kvalita životného prostredia. Na jednej strane klesá potravinová bezpečnosť, podmienky bývania a základná školská dochádzka, na strane druhej rastie podvýživenosť a detská úmrtnosť. Táto krajina je dnes pod dozorom MMF závislá na zahraničnej pomoci viac, než kedykoľvek predtým. Na opačnej strane afrického kontinentu, v Senegale, ktorý je zákazníkom MMF už 18 rokov, zase klesá kvalita vzdelávacieho a zdravotníckeho systému, pričom rastie úmrtnosť matiek, nezamestnanosť a počet prípadov zneužívania detskej práce. Oficiálne štatistiky MMF podhodnocujú reálnu mieru inflácie, ktorej musí čeliť väčšina obyvateľstva, pretože ekonomický rast sa na postavení chudoby neprejavil. Väčšinu chudobných tvoria ženy, ktoré sú prevažne závislé na sociálnej podpore štátu, majú nižšie vzdelanie, dosahujú nižšiu úroveň gramotnosti, a preto majú menšiu šancu získať dotácie na poľnohospodárske aktivity než muži, takže v rámci programu štrukturálnych zmien strádajú nepomerne viac. Pod vedením MMF bolo Maďarsko na čele reformného procesu vo východnej Európe. Aj Maďarsko liberalizovalo svoj obchodný režim, peňažné dotácie sa znížili a aktíva sa (diskutabilným spôsobom) predávali zahraničným záujemcom s minimálnym ohľadom na produktívny podiel domácich pracujúcich a domácich výrobcov na ”reálnej” ekonomike. Dôsledkom tejto politiky sa stále menšia časť prostriedkov investuje do rozvoja ľudských zdrojov a vytvárania infraštruktúry. Namiesto toho rastú výdavky na sociálnu podporu v nezamestnanosti a zisky bohatých majiteľov cenných papierov. Spoločnosť sa rozdrobila a jej problémy narastajú. K najviac postihnutým patria starší občania, ktorí si často nemôžu dovoliť platiť za lieky či teplo; dôchodcovia, ktorých podpora sa bude ďalej znižovať; Rómovia, ktorí strácajú možnosť získať prácu a štátny byt; mládež, pre ktorú je vzdelanie a pracovné príležitosti najmä na vidieku čoraz neprístupnejšie; a deti, u ktorých sa v dôsledku šírenia chudoby v Maďarsku po prvýkrát stretávame s podvýživou. MMF o sebe tvrdí, že nie je podpornou rozvojovou inštitúciou. Bilancia dopadov jeho činnosti tento prístup naozaj potvrdzuje. Napriek tomu súčasne s ničením podmienok pre trvalo udržateľný, vyvážený a stabilný rozvoj na celom svete MMF svojimi stabilizačnými opatreniami a programami štrukturálnych zmien prispel aj k zvýšeniu ekonomickej zraniteľnosti jednotlivých štátov. Predčasným otváraním priestoru pre nestabilný a neregulovateľný tok zahraničného kapitálu, liberalizáciou obchodného a investičného režimu a zvyšovaním úrokových sadzieb s cieľom prilákať majiteľov dlhopisov, bez adekvátnej podpory miestnej výroby, vytvorením lacných výrobných základní pre cudzincov, zvyšovaním exportu na úkor podhodnotenej a nekvalifikovanej pracovnej sily, domácich potrieb a prírodného prostredia, a napokon odmeňovaním špekulantov namiesto financovania kľúčových sociálnych investícií či sociálnej rovnováhy MMF demonštroval svoju zaujatosť a ignorovanie lokálnych podmienok. Nemal by usmerňovať trh ani diktovať štátom rozvojové programy. Jeho úloha pri navrhovaní hospodárskych opatrení pre oslabené krajiny by sa mala podstatne znížiť. Namiesto toho, nové riešenia týchto zložitých problémov musia byť výsledkom serióznych diskusií všetkých spoločenských sektorov v jednotlivých krajinách, ktoré zadefinujú ekonomicko-politické programy zamerané nielen na riešenie makroekonomickej nerovnováhy alebo na upokojenie nervóznych investorov, ale ktoré zároveň pomôžu týmto krajinám nastúpiť na cestu perspektívneho a udržateľného rozvoja.

Prevzaté z materiálu “Too Visible Hand: IMF and SAPs” od Friends of the Earth International.

Preklad: Helena Zamkovská, august 1999.

Publikáciu je možné zapožičať si na adrese: Centrum pre podporu miestneho aktivizmu/Priatelia Zeme- Slovensko, Ponická Huta 65, 976 33 Poniky, tel/fax: 088-4193 324, email: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. alebo na web stránkach: www.developmentgap.org alebo www.foe.org.