2001 Centrum pre podporu miestneho aktivizmu / Priatelia Zeme – Slovensko Preklad: Helena Zamkovská Grafická úprava: Róbert Píša Kompletný materiál i ďalšie informácie o dopadoch voľného obchodu môžete nájsť v na webových stránkach: www.foe.co.uk./campaigns/sustainable_development/publications/trade/ www.foei.org a tiež na adrese: Centrum pre podporu miestneho aktivizmu / Priatelia Zeme – Slovensko Ponická Huta 65 976 33 Poniky Tef/fax: 048 4193 324 E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. www.cepa.sk www.foe.sk Medzinárodná organizácia Priatelia Zeme (Friends of the Earth International, FoEI) je federáciou nezávislých občianskych organizácií zo 66 krajín Európy, Ázie, Afriky, Austrálie, Latinskej Ameriky a Severnej Ameriky. Na Slovensku pôsobia Priatelia Zeme od roku 1997. Vtedy vznikla asociácia Priatelia Zeme – Slovensko, ktorá v súčasnosti združuje štyri organizácie: Centrum pre podporu miestneho aktivizmu (CEPA), Lesoochranárske zoskupenie VLK, Združenie Slatinka a Spoločnosť priateľov Zeme. Jeden z nosných programov FoEI je zameraný na obchod, životné prostredie a udržateľný rozvoj. Tento program vznikol v roku 1992 a na jeho realizácii spolupracujú skupiny FoEI na všetkých kontinentoch. Dokument s názvom “Smerom k udržateľným ekonomikám: kritika neoliberálnej ekonomickej globalizácie” je výsledkom dvojročnej diskusie medzi členskými organizáciami FoEI, ktoré pôsobia v rôznych ekonomických a politických podmienkach. Veríme, že prispeje ku konštruktívnej verejnej diskusii o budúcnosti našich ekonomík. Ponúkame Vám jeho abstrakt. Smerom k udržateľným ekonomikám: kritika neoliberálnej ekonomickej globalizácie Priatelia Zeme spolupracujú na vytváraní podmienok pre rozvoj spravodlivých a perspektívnych spoločností, ktoré by boli v súlade s potrebami ľudí. Ich snahy však nemôžu uspieť bez dôslednej analýzy neoliberálnej ekonomickej globalizácie, ktorá vedie svet opačným smerom a bráni vzniku udržateľných spoločností. Neoliberálna ekonomická globalizácia zlyháva vo viacerých smeroch. Žijeme vo svete prehlbujúcich sa nerovností, v ktorom nezanedbateľná časť populácie nemôže uspokojiť ani svoje základné životné potreby. Holoruby, ťažba nerastov i fosílnych palív pokračujú úplne neudržateľným tempom iba preto, aby poskytli dostatok prírodných zdrojov pre “potreby globálnej ekonomiky”. S koncentráciou moci v rukách čoraz užšej skupiny ľudí postupne eroduje aj demokracia. Alarmujúcou rýchlosťou mizne biologická i kultúrna diverzita a ťažko vydobyté zákony na ochranu kvality života a prostredia sú vystavované stále silnejším tlakom. Pokračovanie tohto trendu neponúka optimistickú perspektívu pre dnešnú ani budúce generácie. Pred ľudstvom stojí výzva zabezpečiť slušný život pre očakávaných 10 miliárd ľudí v roku 2050, a to súčasne s obmedzením environmentálnych dopadov na udržateľnú úroveň. Ekonomická globalizácia túto výzvu podstatne komplikuje a intenzívne rozširuje škálu i rozsah problémov. Napriek tomu stále dominuje neoliberálna doktrína – ideologický základ ekonomickej globalizácie - podľa ktorej “inej cesty niet”. Priatelia Zeme sa s takouto doktrínou nestotožňujú. Neoliberálna ekonomická teória podľa nich patrí minulosti. Následkom čoraz voľnejšieho pohybu kapitálu si mnohé krajiny len veľmi ťažko udržiavajú alebo priťahujú potrebný investičný kapitál. Pre veľké a vplyvné firmy nie je problém zabezpečiť, aby im nesolventné vlády v ktorejkoľvek časti sveta vo vzájomnom konkurenčnom boji poskytovali čoraz atraktívnejšie podmienky, či už formou daňových výhod a masívnych subvencií alebo znižovaním úrovne sociálnych a environmentálnych noriem. Rastúci dopyt po obmedzených zdrojoch je už dnes významným limitujúcim faktorom rozvoja a je čoraz jasnejšie, že bohatstvo elity “nepresiakne” zhora ku všetkým, ako sa zvyklo tvrdiť. Naopak, ekonomická globalizácia neustále prehlbuje straty väčšiny ľudí, a to je v rozpore s tvrdením jej protagonistov, podľa ktorých prebiehajúca globalizácia prináša prospech každému. Aj keď rozsah dnešných problémov pôsobí odstrašujúco, je podľa nášho názoru k dispozícii aj iná cesta k demokratickej a zmysluplnej budúcnosti. Musíme sa však vrátiť späť k základným princípom a znovu prehodnotiť, čo očakávame od našich ekonomík, aké typy rozhodovacích procesov, riadenia a kontroly sú najvhodnejšie a aký druh ekonomických informácií potrebujeme. Podľa Priateľov Zeme je potrebné: Zmeniť ekonomický kurz: je potrebné formulovať nové ekonomické ciele Cieľom dôveryhodného a produktívneho ekonomického systému musí byť uspokojovanie potrieb ľudí prostredníctvom zodpovedného a spravodlivého využívania limitovaných zdrojov Zeme. Odstránenie biedy, spoločenská a kultúrna rovnováha, medzigeneračná spravodlivosť a ľudská dôstojnosť sa musia stať kľúčovými ekonomickými cieľmi. Úroveň výroby a spotreby musí byť koordinovaná, pričom súčasťou takej koordinácie musí byť špeciálny a diferencovaný prístup voči zbedačeným krajinám, zaostalým regiónom a marginalizovaným spoločenským vrstvám. Zjednodušená snaha o maximalizáciu hrubého domáceho produktu viac neobstojí. Na dosiahnutie uvedených cieľov sa od spoločností 21. storočia očakáva prepracovaná a komplexná národná i medzinárodná ekonomická politika, ktorá bude presadzovať optimálnu úroveň i štruktúru ekonomických aktivít a rešpektovať medzinárodne uznávané princípy, medzi ktoré patria: · princíp rešpektovania ľudských práv; · princíp rešpektovania diverzity biologických, kultúrnych a ekonomických systémov; · princíp ekonomickej a politickej subsidiarity; · princíp medzigeneračnej i vnútrogeneračnej spravodlivosti, ktorej súčasťou sú i otázky prerozdelenia kontroly nad prírodnými zdrojmi a vyrovnania ekologického dlhu; · princíp prevencie a predbežnej opatrnosti; · princíp transparentnosti, plnohodnotnej účasti verejnosti na rozhodovaní o otázkach verejného záujmu a prístupu k spravodlivosti; a · princíp právnej zodpovednosti a spravodlivých kompenzácií za spôsobené škody. Diverzita je neoddeliteľnou súčasťou udržateľnosti, a ako princíp sa vzťahuje rovnako na ekonomiku ako aj na ostatné oblasti. Štáty a komunity musia mať kedykoľvek možnosť uplatňovať také ekonomické mechanizmy, o ktorých sú presvedčené, že najlepšie vyhovujú ich hospodárskym, spoločenským, kultúrnym a prírodným podmienkam a potrebám. Ich rozhodovanie by malo zohľadňovať potrebu harmonizácie ekonomických činností a zvyšovania stupňa sebestačnosti. To je základným predpokladom rozvoja silných a diverzifikovaných ekonomík, ktoré budú schopné odolávať vonkajším šokom a adaptovať sa voči nim. Je potrebné decentralizovať rozhodovanie na najnižšiu vhodnú úroveň. Pritom je však potrebné vytvárať viacúrovňové rozhodovacie mechanizmy, ktoré zabezpečia rovnováhu medzi kontrolnými a výkonnými právomocami tak, aby sa znížilo riziko zneužívania moci v ktorejkoľvek oblasti. Postupovať inteligentne: je potrebné presne a dôsledne merať ekonomické bohatstvo a blahobyt Na hodnotenie ekonomického blahobytu sa musia použiť oveľa komplexnejšie prístupy, než sa bežne používajú dnes. Hodnotu a cenu práce treba určiť spravodlivo a do spotrebiteľských cien je potrebné zahrnúť aj reálne spoločenské a prírodné externality (napríklad dopravu, znehodnotenie pôdy, likvidáciu komunít a podobne). Hrubý domáci produkt v jeho dnešnej podobe vôbec neodráža kvalitu života, spoločenský pokrok, odstraňovanie biedy, ľudský rozvoj ani vývoj kvality prírodného či kultúrneho prostredia. Starostlivosti o deti a starých ľudí či práci v domácnostiach sa zvyčajne neprisudzuje žiadna ekonomická hodnota, hoci sú neoddeliteľnou súčasťou spoločenského rozvoja. Subvencovanie dopravy vedie k tomu, že najznečisťujúcejšie a najdeštruktívnejšie formy výroby a obchodu - závislé od diaľkovej dopravy surovín i výrobkov - sú zvýhodňované pred miestnou výrobou a lokálnym obchodovaním. Zohľadňovať budúcnosť: je potrebné ukončiť nadmernú ťažbu zdrojov a predchádzať konfliktom Ťažba mnohých prírodných zdrojov je už dnes vážne predimenzovaná. Ak by celá svetová populácia vyrovnala mieru svojej spotreby na úroveň, ktorú v súčasnosti dosahujú viaceré priemyselne rozvinuté krajiny, do roku 2050 by sme na uspokojenie svojich potrieb spotrebovali zdroje asi ôsmich planét porovnateľných so Zemou. Je potrebné zásadne zmeniť model výroby aj spotreby (čo predpokladá prijatie účinných medzinárodných dohôd, ktoré budú zohľadňovať dlhodobú perspektívu), aby sa globálne využívanie zdrojov dostalo na udržateľnú úroveň s predpokladom dlhodobého úžitku pre všetkých. Tieto zmeny však musia riešiť aj problém dnešnej nedostatočnej spotreby v krajinách Juhu. Politika redukovania výroby materiálov a výrobkov, ich recyklovanie a viacnásobné používanie v krajinách Severu sú dôležité pre rast efektívnosti, a tým aj pre pokles spotreby zdrojov. V záujme dosiahnutia udržateľnej úrovne ich spotreby bude musieť Sever popri súčasnom poskytovaní zdrojov pre rastúcu spotrebu chudobných presadzovať aj reguláciu vlastných potrieb a tiež stratégie na podporu ekonomickej sebestačnosti jednotlivých krajín. Znížením spotreby zdrojov na Severe a zastavením súťaže o kontrolu prírodných zdrojov sa zabezpečí medzinárodný mier a bezpečnosť oveľa pravdepodobnejšie ako ich neustálym zvyšovaním podľa receptov neoliberálnej doktríny. Takáto politika má zároveň potenciál vytvoriť dostatok perspektívnych pracovných miest. Prehodnotiť kontrolu nad zdrojmi: je potrebné eliminovať nerovnosť a chudobu Súčasná ekonomická politika, ktorú presadzujú napríklad Svetová banka a MMF, vedie k efektívnemu prerozdeľovaniu zdrojov smerom od marginalizovaných k elite, pričom sa prehlbuje chudoba a nerovnosť. Splácanie finančných dlhov viedlo k tragickej kanalizácii bohatstva z chudobných krajín k veriteľom zo Severu, a to aj napriek tomu, že bohatým importujúcim krajinám vznikol ekologický dlh voči krajinám Juhu, ktorý mnohonásobne prevyšuje oficiálny finančný dlh Juhu. Ekologický dlh zahŕňa napríklad dlhodobú stratu prístupu rozvojových krajín k vlastným prírodným zdrojom, ich nenávratné vyčerpávanie a dekapitalizáciu týchto krajín, drastické znečistenie celých regiónov a tým i zdrojov živobytia pre pôvodné obyvateľstvo, epidémie chorôb, stratu významnej časti vlastnej kultúrnej identity, atď. Je potrebné opustiť politiku vedúcu k zvyšovaniu miery kontroly nad cudzími zdrojmi a zároveň férovo diferencovať prístup k prírodným zdrojom a úžitku z nich medzi krajinami, regiónmi a komunitami. Nespravodlivé finančné dlhy treba zrušiť a pristúpiť k vyrovnávaniu ekologických dlhov. Prístup k zdrojom, zdravému životu a zdravému životnému prostrediu sa musia začať akceptovať ako základné ľudské práva a je potrebné zabezpečiť ich účinnú ochranu. Zmeniť priority: je potrebné začať investovať do reálnej ekonomiky Politické programy, ktoré podporujú ekonomickú stabilitu (a prispievajú k udržateľnosti alebo ju aspoň nepodkopávajú) sa musia stať kľúčovou zložkou udržateľných ekonomík. Štáty musia mať možnosť kontrolovať a riadiť domáce i zahraničné investičné toky, a to uprednostňovaním stabilných a vhodných investícií do reálnej produktívnej ekonomiky pred “virtuálnymi” finančnými operáciami. Výber zahraničných investorov, stanovenie kritérií pre ich činnosť a výkon na základe dohody na príslušnom mieste a úrovni, preferovanie miestnych a domácich investorov – to všetko s cieľom podporovať udržateľnú ekonomiku – by sa malo stať bežnou praxou. Vyvážiť obchod: je potrebné oživiť lokálne ekonomiky Aj keď istá úroveň medzinárodného obchodu je nevyhnutná a dokonca žiadúca, zdravé a udržateľné ekonomiky a komunity sú kľúčom k uspokojovaniu základných potrieb ľudí. Neoliberálna ideológia ich však v súčasnej dobe oslabuje a ohrozuje. Je nevyhnutné prehodnotiť globálny obchodný systém. Medzinárodný obchod musí stratiť prioritu a naopak, je potrebné začať preferovať lokálne a regionálne obchodovanie medzi malými a strednými podnikateľmi a podporovať vyššiu mieru lokálnej sebestačnosti. Miestne ekonomiky a komunity treba revitalizovať. Ľudia musia mať právo prostredníctvom demokraticky zvolených orgánov skvalitňovať ochranu svojho životného prostredia v mieste, na ktorom žijú i v celej krajine; podporovať malé a udržateľné ekonomické aktivity; a kontrolovať svoje prírodné zdroje. Podmienkou takéhoto vývoja je zrušenie externe vnucovanej proexportne orientovanej stratégie ekonomického rozvoja. Štátne, medzištátne a medzinárodné pravidlá obchodovania nesmú mať prednosť pred zákonmi určenými na ochranu rozvoja miestnych komunít, životného prostredia a verejného zdravia. To samozrejme neznamená, že všetky rozhodnutia sa majú tvoriť na miestnej úrovni. Uplatnením princípov ekonomickej subsidiarity a demokracie by sa mal zvýšiť prínos miestnej úrovne, podporiť rozvoj diverzifikovaných ekonomík a vytvoriť obranný systém proti zneužívaniu moci na niektorej z úrovní. Regulovať biznis: je potrebné obmedziť vplyv korporácií Ak by sa ciele globálnej ekonomiky zmenili v súlade s návrhmi Priateľov Zeme, zmenilo by to tiež úlohu, postavenie a dokonca i povahu samotných korporácií. Spoločnosť by od nich očakávala, že budú prispievať k napĺňaniu týchto cieľov a v tomto zmysle by ich aj stimulovala (napr. zákonmi a inými opatreniami). Ľudia by od korporácií žiadali, aby prispievali k vytváraniu optimálnej úrovne ekonomických aktivít, uplatňovali prísne environmentálne a sociálne normy, minimalizovali využívanie prírodných zdrojov, znižovali úroveň znečisťovania a zvyšovali kvalitu života tam, kde pôsobia. Očakávalo by sa od nich, že budú v plnej miere zodpovední občanom. Zmeny v spôsobe hodnotenia ekonomického blahobytu by vytvorili predpoklady k tomu, aby vlády dozerali na to, či firmy napĺňajú tieto ciele. Domáce firmy ako aj firmy, ktoré plánujú svoju činnosť v zahraničí, by museli rešpektovať viaceré princípy, napríklad: · princíp predchádzajúceho súhlasu plne informovanej dotknutej komunity s plánovanými projektami a komerčnými aktivitami danej firmy; · princíp dôslednej analýzy environmentálnych a sociálnych vplyvov ich činnosti; · princíp trestnoprávnej a finančnej zodpovednosti za znečistenie životného prostredia, kompenzácie škôd a kontroly znečisťovania; · princíp poplatkov za ťažbu zdrojov komunitám, v lokalite ktorých sa zdroje nachádzajú; · princíp práva komunít zasahovať do takých projektov korporácií, ktorých realizácia predpokladá ich fyzické vysídľovanie, prípadne likvidáciu či obmedzovanie ich kultúry a živobytia; · princíp rešpektovania ľudských, pracovných a environmentálnych práv. Je dôležité, aby cieľom ekonomickej politiky nebola konkurencieschopnosť v medzinárodnom obchode (tento cieľ by mali nahradiť vyššie načrtnuté ciele a princípy). Konkurencia má svoje opodstatnenie, musí však byť len jedným z mnohých dôležitých cieľov; treba ju regulovať, napríklad prostredníctvom medzinárodných protimonopolných zákonov, ktoré by zabraňovali vzniku a šíreniu kartelov a iných praktík a štruktúr deformujúcich trh. Správať sa transparentne: je potrebné zabezpečiť otvorenosť a demokraciu v rozhodovaní Vytvorenie demokratických a udržateľných ekonomík je ambicióznym cieľom, ktorý možno uskutočňovať len za predpokladu, že medzinárodná politika skutočne odzrkadľuje predstavy ľudí o spravodlivej spoločnosti, a to na úrovni jednotlivých štátov aj globálne. Zásadným predpokladom pre ich vznik je politická decentralizácia. Je absolútne nevyhnutné, aby štáty a komunity mali v rukách rozhodovacie kompetencie; aby všetky relevantné rozhodovacie orgány – od miestnych až po medzinárodné – boli skutočne reprezentatívne a participatívne; a aby všetci ľudia mali reálnu možnosť zúčastňovať sa na rozhodovaní o ekonomickom rozvoji. Je úplne v poriadku, ak vlády rokujú o medzinárodných dohodách, na ktoré dostali mandát od svojich občanov. Vlády by však mali byť za svoju činnosť a opatrenia plne zodpovedné – a to je možné len vtedy, ak ich občania dobre vedia, čo, kedy a ako robia. Je potrebne výrazne zvýšiť vonkajšiu i vnútornú transparentnosť medzivládnych obchodných a iných rokovaní. Upraviť legislatívnu a administratívnu infraštruktúru: je potrebné prehodnotiť a predefinovať pravidlá a inštitúcie Regionálne a medzinárodné prvky nového obchodného systému si budú vyžadovať účinný systém multilaterálnych obchodných pravidiel a dohôd založených na nových ekonomických cieľoch. Takýto systém sa musí stať komplementárnou súčasťou legislatívy na ochranu ľudských a environmentálnych práv, namiesto toho, aby rušil jej platnosť, ako je to v súčasnosti. Nový obchodný systém si bude tiež vyžadovať nový medzinárodný právny systém, ktorý bude upravovať otázky neekonomického charakteru, akými sú spravodlivosť či udržateľná spotreba a výroba. Medzinárodné a regionálne obchodné a finančné inštitúcie by mali byť plne začlenené do systému OSN. Štruktúra i politika Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu by sa mali zmeniť v súlade s načrtnutými princípmi. Multilaterálne dohody o životnom prostredí, rozvoji, zdraví, pracovných a ľudských právach musia dostať prednosť pred dohodami upravujúcimi komerčné aktivity. Zásadným predpokladom k dosiahnutiu týchto ambicióznych cieľov je spolupráca vlád. Účinné stimuly, sankcie a vynucovacie mechanizmy by sa mali stať štandardnou výbavou multilaterálnych dohôd. Vlády by mali pripraviť a uplatňovať takú politiku na ochranu životného prostredia a zdravia, ktorá by upravovala zodpovednosť i v prípadoch cezhraničných nežiadúcich dopadov obchodných aktivít. Mandát na riešenie takýchto prípadov by mali mať medzinárodné súdy. Centrum pre podporu miestneho aktivizmu Centrum pre podporu miestneho aktivizmu (Center for Environmental Public Advocacy – CEPA) je občianske združenie, ktoré podporuje pozitívne spoločenské zmeny na miestnej, národnej i medzinárodnej úrovni. Jeho poslaním je vytvárať a presadzovať účinné nástroje, ktoré vedú k spravodlivému ekonomickému rozvoju, zdravému životnému prostrediu, ochrane ľudských práv a k posilňovaniu účasti verejnosti na rozhodovaní o veciach verejného záujmu. CEPA vznikla v roku 1992 a sídli v Ponickej Hute na strednom Slovensku. Svoje aktivity uskutočňuje prostredníctvom dvoch programov: Udržateľná ekonomika a Právo vo verejnom záujme. Udržateľná ekonomika Tento program je zameraný na monitoring procesu liberalizácie slovenskej ekonomiky a hodnotenie jeho vplyvov na spoločenské i prírodné prostredie a na presadzovanie udržateľného modelu rozvoja na Slovensku. CEPA sleduje politiku hlavných aktérov tohto procesu, najmä finančných inštitúcií, korporácií a vlády a tiež mieru ich transparentnosti a úroveň účasti verejnosti na ich rozhodovaní o otázkach verejného záujmu. Na základe toho potom prichádza s podnetmi a návrhmi riešení, a to tak na úrovni konkrétnych projektov, ako aj na úrovni celkovej politiky a legislatívy. Súčasťou programu je výskum, osvetová a publikačná činnosť a organizovanie kampaní. Právo vo verejnom záujme Cieľom programu je poskytovať pomoc občanom a občianskym organizáciám pri obrane pred nedemokratickým a netransparentným rozhodovaním, posilňovať ich schopnosti a kapacity pri obhajobe ich práv, meniť postoje a stereotypy tých, ktorí rozhodujú, a napomáhať zvyšovaniu úrovne občianskych práv. V rámci programu CEPA vo vybraných oblastiach zabezpečuje bezplatné právne poradenstvo a zastupovanie pred štátnymi orgánmi a súdmi, publikuje manuály a brožúry a pre aktívnych občanov organizuje workshopy a semináre o uplatňovaní základných práv v praxi. Pre študentov právnických fakúlt CEPA spoluorganizuje “Letné školy ľudských práv” a pre právnych profesionálov (sudcov, advokátov, právnych vedcov a nadaných mladých právnikov) pripravuje každoročnú konferenciu s názvom “Právo vo verejnom záujme”. Okrem toho CEPA spolupracuje na vzdelávacích programoch pre sudcov a justičných čakateľov. Priatelia Zeme Medzinárodná organizácia Priatelia Zeme (Friends of the Earth International, FoEI) je federáciou nezávislých občianskych organizácií zo 66 krajín Európy, Ázie, Afriky, Austrálie, Latinskej Ameriky a Severnej Ameriky. Jeden z nosných programov FoEI je zameraný na obchod, životné prostredie a udržateľný rozvoj, ktorý vznikol v roku 1992.
Tento materiál je výsledkom dvojročnej diskusie medzi členskými organizáciami FoEI, ktoré pôsobia v rôznych ekonomických a politických podmienkach a jeho cieľom je prispieť ku konštruktívnej verejnej diskusii o budúcnosti svetovej ekonomiky. Na Slovensku pôsobia Priatelia Zeme od roku 1997. Vtedy vznikla asociácia Priatelia Zeme – Slovensko, ktorá v súčasnosti združuje štyri organizácie: Centrum pre podporu miestneho aktivizmu (CEPA), Lesoochranárske zoskupenie VLK, Združenie Slatinka a Spoločnosť priateľov Zeme. Program Udržateľná ekonomika sa realizuje vďaka grantom a príspevkom od Charles Stewart Mott Foundation, Friends of the Earth International, Friends of the Earth - US a grantov a príspevkov CEE Bankwatch Network od Rockeffeler Brothers Fund, Novib, The Staples Trust, Swiss Agency for the Environment, Forests and Landscape, Heinrich Boell Foundation, programu Matra holandského Ministerstva zahraničných vecí a organizácií W. Alton Jones, Bank Information Center, Freedom House a Global Wallace Fund.