Celková zahraničná zadĺženosť 41 krajín, ktoré Svetová banka označuje ako vysoko zadĺžené a chudobné krajiny (Highly Indebted and Poor Countries - HIPC), sa zvýšila z 80 miliárd USD v roku 1980 na 215 miliárd USD v roku 1995. Všetky tieto krajiny (až na šesť výnimiek) patria podľa kategorizácie Spojených národov do skupiny štátov s najnižším stupňom rozvoja ľudského potenciálu.[1] Vysoko zadĺžené chudobné krajiny sa dostali do začarovaného kruhu úverov. Keďže ich splácaním sa odčerpávajú prostriedky potrebné na investície do ekonomického rozvoja a zároveň sa vyčerpávajú obmedzené podporné prostriedky, tieto krajiny sú trvalo odsúdené na chudobu. · V subsaharskej Afrike sa na splácanie dlhov spotrebuje štvrtina až tretina celkového výnosu zo zahraničného obchodu, čo znamená, že tieto prostriedky následne chýbajú v oblasti produktívnych investícií.[2] · Za každý americký dolár, ktorý Afrika dostala prostredníctvom podporných programov v roku 1996, musela po pripočítaní úrokov a dlhovej služby zaplatiť 1,31 USD.[3] Z Juhu na Sever (t.j. z tzv. rozvojových krajín do priemyselne vyspelých krajín) tak paradoxne prúdi viac peňazí než naopak. Veľká dlhová služba (t.j. úroky a bankové poplatky za úver) spôsobujú, že štát musí obetovať sociálne programy, aby mohol včas uhrádzať splátky podľa úverového kalendára. To ďalej zhoršuje situáciu chudoby v rozvojových krajinách. V porovnaní s priemernými hodnotami vo vyspelých krajinách majú deti žijúce v 41 vysoko zadĺžených krajinách o 30 % menšiu pravdepodobnosť dožiť sa svojich prvých narodenín, negramotnosť je tam približne o 25 % vyššia a prístup k nezávadnej vode a hygiene je naopak o 33 % nižšia.[2] 2 Keďže potreba vytvárať zdroje v tvrdej mene na splácanie dlhov sa stupňuje, vysoko zadĺžené krajiny čoraz intenzívnejšie zvyšujú zaťaženie svojho životného prostredia. Od roku 1990 do roku 1995 sa v 33 afrických štátoch klasifikovaných ako vysoko zadlžené vyklčovalo o 50 % viac lesov ako v ostatných afrických krajinách, ktoré do tejto kategórie nepatria. Úbytok lesov v nich bol o 140 % vyšší v porovnaní so svetovým priemerom v tom istom období.[4] Pripravené z materiálov FoE-US “Face the Facts: How the Global Economy Harms People and the Environment”.
Preklad: Mária Kadrliaková, 1999.
Poznámky: [1] Overseas Development Council: Poor Country Debt Relief (Odpustenie dlhov chudobným krajinám), ODC Viewpoint, apríl 1998. [2] Oxfam International: Poor Country Debt Relief: False Dawn or New Hope for Poverty Reduction? (Odpustenie dlhov chudobným krajinám: klamlivý úsvit alebo nová nádej na zníženie miery chudoby?), apríl 1997. [3] Jubilee 2000 Coalition: Africa Profile (Profil Afriky). [4] Podľa údajov FAO (Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo pri OSN), State of the World's Forests 1997.