POZIČNÝ DOKUMENT SLOVENSKÝCH MIMOVLÁDNYCH ORGANIZÁCIÍ (MVO) K PREBIEHAJÚCIM ROKOVANIAM O TZV. PRECHODNÝCH OBDOBIACH PRE IMPLEMENTÁCIU SMERNÍC EÚ V OBLASTI ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA (KAPITOLA 22: ŽIVOTNÉ PROSTREDIE) Úvod Slovenska republika v Spoločnej pozícii s Európskou úniou z 28. marca 2001 požiadala o deväť prechodných období pre implementáciu smerníc EÚ (tzv. acquis communautaire pre oblasť životného prostredia). Európska komisia následne požiadala Slovenskú republiku, aby svoje požiadavky odôvodnila a konkretizovala dĺžku navrhovaných prechodných období a pre každé navrhované prechodné obdobie vypracovala implementačné plány. Na základe dostupných informácií Slovenská republika žiada o desať prechodných období: V oblasti ochrany ovzdušia · Smernica Rady 94/63/EC o kontrole emisií prchavých organických zlúčenín z uskladnenia pohonných hmôt a ich distribúcie z terminálov do čerpacích staníc – prechodné obdobie do roku 2010. V oblasti odpadového hospodárstva · Smernica Rady 94/67/EC o spaľovaní nebezpečného odpadu - prechodné obdobie do roku 2006. · Smernica 94/62/ES o obaloch a odpadu z obalov – prechodné obdobie najmenej do roku 2006. V oblasti ochrany vôd · Smernica Rady 98/83/EC vzťahujúce sa na kvalitu pitnej vody - prechodné obdobie do roku 2008. · Smernica Rady 91/271/EEC týkajúcu sa čistenia odpadových vôd zo sídiel - prechodné obdobie do roku 2015. · Smernica Rady 76/464/EEC o znečistení spôsobenom určitými nebezpečnými látkami vo vodnom prostredí - prechodné obdobie do 31. 12. 2006. · Smernica Rady 91/676/EEC týkajúcu sa ochrany vôd pred znečistením spôsobeným dusičnanmi z poľnohospodárstva - prechodné obdobie do roku 2008. V oblasti kontroly priemyselného znečistenia · Smernica Rady o Integrovanej prevencii a ochrane pred priemyselným znečistením (Integrated Pollution Prevention and Control Directive) 96/61/EC - prechodné obdobie do roku 2011. · Smernica Rady 88/609/EEC (novelizované 94/66/EC) o obmedzení určitých emisií z veľkých spaľovní do ovzdušia - prechodné obdobie do roku 2010. · Smernica Rady 1999/13/EC o znížení emisií prchavých organických zlúčenín z používania organických rozpúšťadiel pri niektorých činnostiach a zariadeniach - prechodné obdobie do roku 2010. Všeobecné pripomienky Na základe posúdenia zverejnených implementačných plánov dolupodpísané mimovládne organizácie navrhujú, aby Slovenská republika prehodnotila počet i dĺžku navrhovaných prechodných období. Počas prechodných období musia byť zariadenia, na ktoré budú prechodné obdobia aplikované, dôsledne kontrolované, musia postupovať podľa individuálnych implementačnych plánov s jasne stanoveným mechanizmom financovania a musia mať stanovené limity znečisťovania. Iba tak bude možné zabezpečiť ich postupné zosúladenie s požiadavkami vyplývajúcim z príslušných smerníc EÚ. Priority pri implementácii: prioritu v implementačných a finančných plánoch, ako aj iných stratégiách, musia dostať aktivity, ktoré znížia environmentálne riziká a dopady na obyvateľov. Financovanie: štátne orgány musia vo svojich rozpočtoch plne rešpektovať a zohľadniť tieto implementačné priority a zabezpečiť na ich realizáciu dostatočné finančné prostriedky. Kontrola: zariadenia (podniky, firmy), ktorým sa umožní prechodné obdobie, musia mať vypracované individuálne implementačné plány, ako aj plán financovania potrebných investícií, pričom plnenie týchto plánov musí byť dôsledne kontrolované. Transparentnosť: implementačné plány, najmä termíny pre plnenie čiastkových cieľov, ich financovanie a informácie o plnení implementačných plánov by mali byť v plnom rozsahu a bezodkladne zverejnené. V pravidelných intervaloch (napr. raz alebo dvakrát za rok) by mala byť zverejnená priebežná hodnotiaca správa, ktorej hlavnou časťou by mal byť prehľad dosiahnutých cieľov pri implementácii predpisov EÚ, investície vynaložené na ich plnenie ako aj hodnotenie ich efektívnosti. Pripomienky k procesu Celý proces prípravy záverečnej pozície Slovenskej republiky vo vzťahu k rokovaniam o tzv. prechodných obdobiach pre implementáciu smerníc EÚ v kapitole Životné prostredie charakterizuje netransparentnosť a kabinetné rozhodovanie. Verejnosť nemala možnosť včas sa oboznámiť s navrhovanou pozíciou a preto nemohla slovenskej vláde poskytnúť svoje pripomienky v čase, kedy ešte bolo možné zapracovať ich obsah do finálneho dokumentu. O žiadnej serióznej diskusii preto nemôže byť ani reč, a to napriek vážnym dôsledkom, ktoré pre Slovensko (a napokon i EÚ) vyplynú zo záverov rokovaní o prechodných obdobiach. Aj tento prípad ukazuje, že tak na strane Slovenska ako aj na strane EÚ, je prioritou formálne uzavretie kapitoly Životné prostredie podľa úradníkmi stanoveného harmonogramu, a nie kvalitný dokument, ktorý by zohľadňoval verejný záujem ma oboch stranách a vyplýval z demokratického a transparentného procesu zahŕňajúceho všetky dotknuté strany. Pre vládu SR bolo v tomto i iných prípadoch prednejšie uzavrieť kapitolu, ako diskutovať o jej obsahu. Priatelia Zeme – Slovensko preto upozorňujú, že výsledná pozícia SR je pozíciou úradníkov motivovaných politickými cieľmi a ovplyvnená záujmami priemyselných lobby, a nie výsledkom verejnej diskusie odrážajúcej verejné záujmy. Toto konštatovanie sa týka aj prípravy pôvodnej pozície, pretože v tom čase neboli spracované dostatočné podklady a pozícia bola vyslovene rozhodnutím niekoľkých úradníkov, ktorých úlohou bolo nájsť rýchly kompromis medzi požiadavkami EÚ, záujmami vlády, vedenia Ministerstva životného prostredia a priemyslu. Existencia pracovnej skupiny pre prípravu pozície, kde bol aj jeden zástupca mimovládnych organizácií bola viac-menej formalitou. Navrhujeme, aby vzhľadom na tieto skutočnosti EK zohľadnila podnety uvedené v tomto stanovisku pri rokovaní so Slovenskou republikou bez toho, aby prípadné dodatočné úpravy pozície negatívne neovplyvnili predvstupový proces. Zároveň navrhujeme, aby EK žiadala od slovenskej vlády transparentný a demokratický proces prípravy pozičných dokumentov vo vzťahu k ďalším neuzavretým kapitolám. Pripomienky ku konkrétnym požiadavkám Slovenskej republiky Smernica Rady 94/63/EC o kontrole emisií VOC z uskladnenia pohonných hmôt a ich distribúcie z terminálov do čerpacích staníc – prechodné obdobie do roku 2010 Obsah implementačných plánov, ktoré sa týkajú smerníc regulujúcich priemyselnú činnosť, vyvoláva otázky o miere vplyvu potenciálne dotknutých subjektov pri ich príprave. V tomto prípade hlavnými dotknutými subjektami vo verejnom sektore budú Slovenské železnice a Armáda SR a v súkromnom sektore sa implementácia tejto smernice dotkne najmä firmy Slovnaft. Splnenie požiadaviek uvedenej smernice si podľa Ministerstva životného prostredia (MŽP) vyžiada značné náklady, ktoré podľa MŽP bude v konečnom dôsledku kompenzovať spotrebiteľ, pretože sa prejaví v zvýšených cenách komodít. Navrhujeme stiahnuť požiadavku na toto prechodné obdobie z rokovania s EÚ, resp. zásadné skrátenie dĺžky prechodného obdobia najmä pre veľké sklady nad 50.000 ton, terminály nad 150.000 m3/rok a čerpacie stanice nad 100 m3/rok. Ak by sa isté prechodné obdobie schválilo, malo by sa týkať iba individuálnych podnikov, ktorých emisie nemajú priamy vplyv na obyvateľov. Odôvodnenie: Je v záujme ochrany zdravia obyvateľstva, aby všetky dotknuté verejné i súkromné organizácie a firmy investovali finančné prostriedky aj kapacity na dosiahnutie požiadaviek tejto smernice a splnili ich ešte pred predpokladaným vstupom Slovenska do EÚ. Argumentácia MŽP, ktorá vychádza aj z obáv rastu spotrebiteľských cien, je v rozpore so základným princípom environmentálnej ekonómie, podľa ktorého by externé dopady na životné prostredie mali by byť obsiahnuté v cene výrobku. Navyše predmetná smernica sa nevzťahuje na malé zariadenia (do 100 m3 ročne), takže konečným výsledkom môže byť len prechodné zníženie zisku niektorých veľkých firiem a tlak na rozpočet armády Slovenskej republiky. Smernica Rady 94/67/EC o spaľovaní nebezpečného odpadu - prechodné obdobie do roku 2006 Navrhujeme skrátiť prechodné obdobie do roku 2005 a obmedziť výnimku prechodného obdobia iba pre obmedzený počet nemocničných spaľovní odpadov (spolu 10). Aj počas prechodných období musia byť spaľovne odpadov, na ktoré budú prechodné obdobia aplikované, pod kontrolou a musí sa pre ne stanoviť individuálny implementačný plán (záväzné časové limity na postup prác pre splnenie limitov vyžadovaných nariadením EÚ) a plán jeho finančného zabezpečenia. Vláda SR musí súčasne aktívne podporovať vhodnejšie alternatívy k spaľovaniu odpadov. K modernizácii spaľovní odpadov by sa malo pristúpiť iba v prípade, že pre nakladanie s predmetnými druhmi odpadov nie je dostupná environmentálne čistejšia, alebo ekonomicky prijateľná alternatíva. Počas prechodného obdobia nesmie byť spaľovaný odpad dovážaný zo zahraničia. Odôvodnenie: skrátenie navrhovaného prechodného obdobie je dôležité najmä v prípade spaľovní odpadov, významných zdrojov znečisťovania prostredia perzistentnými organickými polutantmi (hlavne PCDD, PCDF, PCB). Odborné štúdie viacerých krajín (napr. US EPA) vyhodnotili práve spaľovne odpadov ako najväčší zdroj produkcie PCDD a PCDF. Aj doterajšie výskumy a hodnotenia produkcie PCDD a PCDF v SR definujú spaľovne odpadov ako najväčší – 60% - zdroj ich produkcie do prostredia (ÚPKM, 1993). Výsledky monitoringu emisií dioxínov vo vybraných spaľovniach odpadov v SR preukázali 20 až 610-násobne vyššie emisie týchto toxických látok, než je limit odporučený EÚ a vyžadovaný mnohými európskymi krajinami (ÚPKM Bratislava). Väčšina týchto spaľovní dodnes neprešla rekonštrukciou a naďalej produkuje neprijateľne vysoké emisie toxických látok. Každý ďalší rok prevádzky týchto zastaralých spaľovní odpadov znamená poškodzovanie a ohrozovanie prostredia a zdravia populácie. Na základe doterajších skúseností s väčšinou majiteľov spaľovní odpadov možno usudzovať, že budú odkladať modernizáciu spaľovní (alebo ich nahradenie čistejšou alternatívnou metódou) do poslednej chvíle v snahe ušetriť prostriedky a zvýšiť zisk a v prípade benevolentného monitoringu realizácie implementačných plánov bude u mnohých z nich aj potom hroziť, že budú opätovne žiadať o ďalšie výnimky. Prípravný a realizačný proces modernizácie spaľovne odpadov (prípadne ich nahradenie vhodnejšou technológiou) podľa skúseností z praxe netrvá viac ako 3 roky. Nie je podstatné, kedy začnú majitelia spaľovní s ich modernizáciou, pretože v každom prípade budú musieť približne 3-ročný modernizačný proces v najbližších rokoch absolvovať. Ak zohľadníme neustále rastúce ceny vstupov, potom sa dokonca urýchlenie procesu modernizácie týchto zariadení javí ako ekonomicky výhodnejší. Neexistuje žiaden odborný alebo technický dôvod pre odklad spĺňania nariadení EÚ o spaľovniach odpadov. Výnimka dlhšieho prechodného obdobia by sa nemala pripustiť pre tie spaľovne odpadov, ktorých emisie škodlivých látok (t.j. celková ročná produkcia do prostredia, nie emisie na m3), zvlášť PCDD a PCDF, sú nadmerne vysoké. Mimovládne organizácie okrem toho upozorňujú, že vo väčšine prípadov spaľovní odpadov vhodné voliť cestu ich ekonomicky náročnej modernizácie, pretože sú dostupné lacnejšie a čistejšie alternatívy. V prípade spaľovní nemocničných odpadov sú to hlavne technológie definfekcie parou (moderné autoklávy), hydroklávy, mikrovlnné technológie, chemicko - fyzikálne technológie. Čistejšie technológie oproti spaľovniam nebezpečných odpadov spočívajú v prevencii a v nespaľovacích technológiách založených viac na chemickej báze (napr. chemická redukcie v plynnej fáze). Na tie by sa mala SR zamerať predovšetkým. Implementačné plány, najmä termíny pre plnenie čiastkovych cieľov, verejné financovanie a výsledky monitoringu plnenia implementačných plánov by mali byť pravideľne zverejňované, a to formou verejného odpočtu najmenej 1-krát ročne. Smernica Rady 98/83/EC o pitnej vody - prechodné obdobie do roku 2008 Navrhujeme stiahnuť žiadosť Slovenska o prechodné obdobie. Odôvodnenie: Implementácia tejto smernice bude mať pozitívny dopad na populáciu a naopak, jej odklad by mohol predstavovať riziko vo vzťahu k zdraviu obyvateľstva. Mimovládne organizácie však vopred upozorňujú na riziko zneužitia tejto požiadavky zo strany priehradného priemyslu na Slovensku a možnosť zvyšovania jeho tlaku na výstavbu nových vodárenských nádrží pod zámienkou splnenia podmienok uvedeného nariadenia. Vyzývajú preto vládu, aby splnenie predpisov EÚ pre kvalitu pitnej zabezpečila prioritne opatreniami smerujúcimi k ochrane a efektívnemu využitiu existujúcich vodárenských zdrojov (včítane komplexného programu úspor pitnej vody) a aby tieto opatrenia dostatočne finančne zabezpečila. Smernica Rady 91/271/EEC týkajúcu sa čistenia odpadových vôd zo sídiel - prechodné obdobie do roku 2015 Navrhujeme výrazne skrátiť dĺžku prechodného obdobia. Odôvodnenie: doterajšie skúsenosti s riešením problematiky čistenia odpadových vôd dokazujú, že odďalovanie termínov na zosúladenie praxe s legislatívou v tejto oblasti (či už slovenskou alebo európskou) nepriniesli takmer žiadne výsledky. Napríklad, do roku 1993 umožňoval vodný zákon štátnym orgánom povoľovať znečisťovateľom vodných tokov výnimky z emisných limitov na obdobie jedného roka. Štát túto kompetenciu pravideľne štedro využíval a tak prísna legislatíva na ochranu vôd takmer strácala zmysel. Takmer žiadna komunálna čistiareň odpadových vôd (ČOV) nespĺňala limity pre vypúšťanie odpadových vôd. Ich rekonštrukcie a modernizácie sa z roka na rok odďalovali a preto parlament upravil v roku 1993 legislatívu tak, aby umožnovala jednorázovo predĺžiť výnimky pre ČOV až na 10 rokov. Aj počas tohto obdobia však slovenská vláda investovala do modernizácie ČOV iba zanedbateľný objem prostriedkov. Medzitým sa emisné limity ešte viac sprísnili a ak ČOV nespĺňali limity v roku 1993, v súčasnosti ich spĺňajú o to menej a zosúladenie ich prevádzky s normami si vyžiada o to viac prostriedkov (odhady sa pohybujú okolo 30 mld. SKK). Prostriedky však chýbajú, pretože štát neustále kráti dotácie napr. do Štátneho fondu životného prostredia, z ktorého sa ČOV doteraz financovali. Mimovládne organizácie opakovane upozorňovali na to, že po vypršaní výnimiek možno očakávať silné tlaky prevádzkovateľov ČOV buď na opätovné predĺženie výnimiek alebo na zmiernenie limitov. Upozorňovali tiež na to, že hoci približovanie slovenskej legislatívy direktívam EÚ by malo priniesť skôr sprísňovanie noriem, slovenská vláda si už dlhý čas pripravuje pôdu pre získanie výnimky od EÚ v tejto oblasti. Jediným riešením je preto striktné a zároveň realistické stanovenie termínu na zosúladenie dnešnej praxe s danou smernicou EÚ. Smernica Rady 76/464/EEC o znečistení spôsobenom určitými nebezpečnými látkami vo vodnom prostredí - prechodné obdobie do 31. 12. 2006 Navrhujeme stiahnuť žiadosť Slovenska o prechodné obdobie pre implementáciu smernice č. 76/464/EEC o vypúšťaní nebezpečných látok do povrchových vôd a "dcérskych" smerníc. Odôvodnenie: podobne ako v prípade smernice o pitnej vode aj včasná implementácia smernice č. 76/464/EEC prispeje k zníženiu rizík vo vzťahu k zdravotnému stavu obyvateľov. Smernica Rady 91/676/EEC týkajúcu sa ochrany vôd pred znečistením spôsobeným dusičnanmi z poľnohospodárstva - prechodné obdobie do roku 2008 Navrhujeme stiahnuť žiadosť Slovenska o prechodné obdobie. Odôvodnenie: pri implementácii tejto smernice ide v prvom rade o riešenie závažného a dlhodobo zanedbávaného problému, ktorým je znečistenie vôd z poľnohospodárskych zdrojov a jeho vplyv na zdravie obyvateľov. Ďalší odklad riešenia, ktorý ministerstvo zdôvodňuje potrebou vzdelávania, môže iba prehĺbiť a zhoršiť stav, ktorý je na niektorých miestach už dnes kritický. Pripomíname, že súčasná zlá situácia je aj dôsledkom nerešpektovania legislatívnych noriem o ochrane prostredia poľnohospodármi a nedostatočnej kontrolnej činnosti štátnych orgánov. Smernica Rady o Integrovanej prevencii a ochrane pred priemyselným znečistením (Integrated Pollution Prevention and Control Directive) 96/61/EC - prechodné obdobie do roku 2011 MŽP odôvodňuje odklad platnosti tejto smernice hlavne tým, že takmer všetky náklady s tým spojené ponesú dotknuté firmy a podniky. Kľúčovým problémom je, že podľa smernice potrebujú podniky na získanie licencie zavedenie tzv. “najlepšej dostupnej technológie” (Best Available Technology – BAT). To predstavuje problém najmä pre tých znečisťovateľov, ktorí sú ziskoví práve vďaka používaniu zastaralých technológií. Podľa MŽP sa implementácia danej smernice dotkne 552 priemyselných zariadení. Zatiaľ nie je jasné, koľko z týchto zariadení bude mať problémy so splnením podmienok. Skúsenosti z okolitých krajín však ukazujú, že skutočný počet podnikov, ktoré si z rôznych dôvodov nemôžu dovoliť investovať do technologického rozvoja a modernizácie, je v skutočnosti oveľa menší, ako počet tých podnikov, ktoré sa o svojej neschopnosti včas sa podriadiť tomuto nariadeniu snažia presvedčiť vládu. Motivácia dotknutých subjektov je zrejmá: investície do technologického rozvoja by prechodne znížili ich zisky. Navrhujeme skrátiť navrhované prechodné obdobie najmenej o tri roky a zásadné zredukovanie počtu zariadení, ktoré by mali byť prechodným obdobím zvýhodnené. Súčasne navrhujeme zverejniť na Internete a v médiách zoznam všetkých firiem a podnikov, ktoré budú žiadať o výnimku kvôli problémom so zavádzaním najlepšej dostupne technológii (BAT). Okrem toho navrhujeme vypracovanie jasného, participatívneho a transparentného mechanizmu výberu všetkých podnikov, ktoré budú môcť využiť prechodné obdobie. Odôvodnenie: Dĺžku navrhovaného prechodného obdobia treba skrátiť, pretože čo najrýchlejšia implementácia uvedenej smernice je z dôvodu eliminácie zdravotných rizík neoddiskutovateľným verejným záujmom. Na druhej strane, berúc do úvahy nielen finančné a technické aspekty implementácie uvedenej smernice, ale aj potrebu vyškolenia personálu a úpravy kompetecií v administratíve, je určité prechodné obdobie potrebné. Časový harmonogram (december 2006 až december 2011) pre vydávanie povolení je nadsadený a aj skúsenosti z iných kandidátskych krajín s podobnou štruktúrou priemyslu ukazujú, že reálny čas potrebný na implementáciu smernice je v skutočnosti kratší. V žiadnom prípade nemožno povoliť prechodné obdobie pre veľké znečisťujúce podniky v mestách, kde majú veľký dopad na zdravie značného počtu ľudí. Smernica Rady 1999/13/EC o znížení emisií prchavých organických zlúčenín z používania organických rozpúšťadiel pri niektorých činnostiach a zariadeniach - prechodné obdobie do roku 2010 Implementácia tejto smernice sa dotkne najmä veľkých priemyselných podnikov, z ktorých viaceré sú notoricky známe znečisťovaním životného prostredia (napr. Kožiarske závody Liptovsky Mikuláš, trichlorethylenový závod v Nováckych chemických závodoch, Tatra nábytok Pravenec). S ohľadom na zdravotné dopady znečistenia z uvedenej priemyselnej výroby navrhujeme stiahnuť požiadavku na toto prechodné obdobie z rokovania s EÚ. Odôvodnenie: implementácia uvedenej smernice je verejným záujmom a plošné zavedenie prechodného obdobia je preto podľa názoru mimovládnych organizácií neakceptovateľné. V prípade prijatia požiadavky na obmedzené prechodné obdobie pre limitovaný a presne definovaný počet subjektov je nevyhnutné zverejniť na Internete a v médiách zoznam všetkých firiem a spoločností, ktoré budú žiadať o poskytnutie výnimky na prechodné obdobie. Súčasne bude nevyhnutné prijatie jasného, participatívneho a transparentného mechanizmu výberu všetkých podnikov, ktoré budú môcť využiť prechodné obdobie. Smernica 94/62/ES o obaloch a odpadu z obalov – prechodné obdobie minimálne do roku 2006. O tomto návrhu nebola slovenská verejnosť vôbec informovaná. Navrhujeme zrušiť požadované prechodné obdobie pre smernicu o obaloch a odpadoch z obalov 94/62/EC. Odôvodnenie: Pri vypracovaní kvalitného zákona o obaloch a odpadoch z obalov, zahŕňajúc účinné ekonomické nástroje, neexistuje vecný dôvod, pre ktorý by nebolo možné implementovať túto smernicu do 5 rokov tak, ako sa to požaduje. Ciele nárastu zhodnotenia a recyklácie obsiahnuté v smernici 94/62/EC nie sú vysoké. Prax z EÚ ukázala, že obecný cieľ (25 % recyklácia) bol väčšinou členských štátov už 4 roky pred stanoveným termínom dosiahnutý. Maximálny recyklačný cieľ (45 % recyklácia) bol prekročený v Rakúsku, Belgicku, Holandsku a dostupné údaje ukazujú, že aj v Nemecku a Švédku. SR disponuje dostatočne veľkými recyklačnými kapacitami na recykláciu sklenených, papierových i kovových obalov, potrebné je dobudovať iba recyklačné kapacity pre plasty a viacvrstvové obaly. Aj pre tieto komodity sú však dostupné (pre začiatok) recyklačné kapacity v okolitých štátoch. Minimálna miera recyklácie jednotlivých materiálových komodít je podľa smernice 94/62/EC 15 % hmotnosti, čo je dosiahnuteľné aj u problematických komodít plastov a viacvrstvových obalov - za pomoci ekonomických nástrojov. Tie sú už dnes súčasťou návrhu slovenského zákona o obaloch. Miera recyklácie viacerých komodít už dnes prekračuje povinné spodné kvóty EÚ pre recykláciu: u odpadov z obalov skla sa odhaduje recyklácia na cca 35-36 %, u papierových obalov okolo 40 % (podľa odhadu zástupcu ZCPP). Čo sa týka ostatných stanovení smernice, neobsahujú žiadne nesplniteľné požiadavky. Napríklad obsah ťažkých kovov v obaloch musí už dnes spĺňať každý vývozca do štátov EÚ a nie je známe, že by s touto podmienkou mal niektorý domáci výrobca už dnes problémy. Slovensko akútne potrebuje prijať účinný zákon o obaloch, ktorý v plnej miere implementuje smernicu o obaloch 94/62/EC. Množstvo odpadov z obalov v súčasnosti v SR narastá, expandujú environmentálne škodlivejšie obaly. Posunutie termínu tajto smernice by sme považovali za brzdenie snáh o trvalo udržateľné riešenie problematiky obalov. Nemožno preto súhlasiť so zbytočným zaostávaním SR v tehto oblasti a za snahou o predĺženie termínu vidíme úzke záujmy výrobcov obalov.
Toto stanovisko podporili: Svetlana Klincová, Bankwatch Network – Slovensko/Centrum pre podporu miestneho aktivizmu Richard Filčák, Iniciatíva – rozvojové alternatívy (Initiative - Development Alternatives) Juraj Zamkovský, Priatelia Zeme – Slovensko Ladislav Hegyi, Spoločnosť priateľov Zeme Roman Havlíček, Združenie Slatinka
V Bratislave, 26. októbra 2001