Protesty proti Medzinárodnému menovému fondu (MMF) a Svetovej banke vo Washingtone 16. apríla 2000 odštartovali novú fázu úsilí o zastavenie a zvrátenie procesov vedúcich k ekonomickej globalizácii iniciovaných nadnárodnými spoločnosťami.

Občania v rozvojových krajinách – od Jordánu po Zambiu a od Indonézie po Venezuelu – už dlho protestujú proti politike MMF a Svetovej banky. 16. apríla 2000 však prvýkrát masovo vyšli do ulíc aj občania USA, aby sa pripojili k hlasom požadujúcim obmedzenie moci MMF a Svetovej banky. Desiatky tisíc ľudí obsadilo ulice alebo sa pripojilo k povolenej demonštrácii vo washingtonskej štvrti Ellipse, aby odmietlo politiku štrukturálnych reforiem – t.j. balíček deregulačných opatrení, ktorý MMF a Svetová banka vnucujú jednej krajine za druhou – pretože ubližuje práve marginalizovaným sociálnym skupinám a prehlbuje ekonomickú nerovnosť. Jednoznačný dôsledok demonštrácií bude zjavný až v nasledujúcich rokoch, ale už teraz je zrejmé, že protesty – dôkaz silnejúceho občianskeho hnutia proti globalizácii pod taktovkou korporácií – mali dramatický efekt. Po prvé, verejnosť USA si opäť pripomenula, čo znamenajú MMF a Svetová banka, pričom milióny ľudí v USA po prvýkrát mali možnosť presvedčiť sa, ako politika oboch týchto inštitúcií ubližuje ľuďom v rozvojových krajinách. Komerčné médiá v očakávaní protestov sústredili istú pozornosť na politiku štrukturálnych reforiem, jednak publikovaním stanovísk novovzniknutej siete Mobilization of the Global Justice (Mobilizácia globálnej spravodlivosti), a tiež aj prostredníctvom aktuálnych reportáží o účinkoch programov štrukturálnych reforiem v krajinách ako Haiti alebo Tanzánia. Problematike MMF, Svetovej banky a štrukturálnch reforiem sa pravdepodobne dostalo v priebehu dvoch týždňoch viac mediálnej pozornosti ako dohromady za celých uplynulých dvadsať rokov. Rastúce znepokojenie verejnosti USA z politiky MMF a Svetovej banky má zásadný význam, pretože zatiaľ čo tieto organizácie nie sú kontrolovateľné v krajinách tretieho sveta, ktorým sa údajne snažia pomôcť, sú zodpovedné USA – najväčšiemu akcionárovi v oboch inštitúciách a najvplyvnejšej krajine v MMF. Druhým pozoruhodným výsledkom aprílových protestov bola účasť organizovaných odborov v USA na povolených demonštráciách v Ellipse. Americké konfederácie odborových zväzov AFL-CIO a celý rad najvýznamnejších odborov v sektore služieb, nákladnej dopravy, oceliarní, energetiky, textilného priemyslu, vrátane the American Federation of Government Employees (Americká federácia štátnych zamestnancov) sa s demonštráciami stotožnili a mnohé odbory tam vyslali svojich vrcholných predstaviteľov. Ešte pred dvomi rokmi AFL-CIO podporili požiadavku Clintonovej administratívy na dotáciu vo výške 18 miliárd dolárov pre MMF. Ich rázne odmietnutie politiky štrukturálnych reforiem, ktorú presadzuje MMF a Svetová banka, preto predstavuje výraznú zmenu postoja. Konfederácie odborov AFL-CIO tiež začínajú formulovať kritické stanovisko voči samotnej koncepcii proexportného rozvoja – jedného z kľúčových princípov politiky štrukturálnych reforiem. Namiesto toho, aby podporili tzv. koncepciu ”race to the bottom” (”preteky ku dnu” – súťaž rozvojových a chudobných krajín v poskytovaní výhod pre zahraničných investorov) zneužívaním práce chudobných, žien a detí alebo slabých environmentálnych zákonov, AFL-CIO navrhuje, aby sa krajiny sústreďovali na rozvoj vlastných výrobných kapacít smerujúci k uspokojovaniu miestnych potrieb. Tretím významným historickým momentom bola podpora členov skupiny G-77 združujúcej väčšinu rozvojových krajín sveta washingtonským protestom a ich tvrdé odsúdenie politiky štrukturálnych reforiem. “Ja osobne podporujem demonštrujúcich”, povedal Arthur Mbanefo z Nigérie, hovorca G-77, počas nedávneho trojdňového summitu v Havane. Ako uviedol, “mnohé krajiny odmietli výsledky rôznych politických iniciatív Svetovej banky a MMF”, pričom spomenul privatizáciu, odmietanie zrušenia dlhov a “konfekčný” program štrukturálnych reforiem podľa “jediného strihu pre všetkých”. “Podporujeme demonštrantov, ktorí dôrazne dokázali tlmočiť tieto námietky.” Zdá sa, že protesty vo Washingtone dosiahli ”efekt Columbus”. Rovnako ako v prípade demonštrácií v meste Columbus v štáte Ohio proti plánom Clintonovej administratívy bombardovať Irak, keď egyptský prezident Mubarak vyhlásil, že aj on môže byť proti bombardovaniu, keď sú proti nemu aj ľudia v Columbuse, aj washingtonské protesty voči MMF a Svetovej banke zväčšili politický priestor pre rozvojové krajiny a uľahčili im situáciu pri obrane svojich záujmov. Hovorcovia MMF a Svetovej banky uznali protesty – poukazujúc na to, že bolo nemožné ich ignorovať. Zdôrazňovali, že sa čoraz intenzívnejšie zameriavajú na riešenie problému chudoby a pokúšajú sa dať chudobným do rúk viac prostriedkov a vplyvu. Odmietajú však prehodnotiť svoj dôraz na štrukturálne reformy a naopak, svojou umiernenou iniciatívou v otázke oddĺžovania sa snažia prinútiť chudobné krajiny, aby sa podrobili ešte hlbším, starostlivo monitorovaným štrukturálnym reformám. Skutočná zmena v MMF a Svetovej banke nevzíde z dobrovoľných “reforiem” vlastnej politiky, ale len a len v dôsledku tlaku zvonka – napríklad zo strany Kongresu USA alebo veľkého počtu úzko koordinovaných vlád rozvojových krajín - požadujúcich obmedzenie vplyvu MMF a Svetovej banky. Po tom, čo aprílové protesty jasne odhalili politiku MMF a Svetovej banky pred verejnosťou, čo rozšírili koalíciu proti štrukturálnym reformám a dokázali, že nespokojnosť rozvojového sveta s politikou MMF a Svetovej banky stále viac korešponduje s obdobným znechutením občanov v tzv. vyspelých krajinách, je perspektíva úspechu kampane za obmedzenie moci a kompetencií MMF a Svetovej banky reálnejšia ako kedykoľvek v nedávnej minulosti.

Prevzaté z materiálu “The Meaning of April 16”. Russell Mokhiber je vydavateľom Corporate Crime Reporter vo Washingtone. Robert Weissman je vydavateľom Multinational Monitor vo Washingtone a jedným z riaditeľov organizácie Essential Action, sponzora siete Mobilization for Global Justice, ktorá sa vytvorila 16. apríla 2000. Mokhiber a Weissman sú spoluautormi publikácie “Corporate Predators: The Hunt for MegaProfits and the Attack on Democracy” (Monroe, Maine: Common Courage Press, 1999, http://www.corporatepredators.org).

Preklad: Helena Zamkovská, 2000.