Vzhľadom na rastúcu dominanciu tokov súkromných financií v porovnaní s verejnými a tým i zvyšovanie moci a vplyvu súkromného kapitálu sa v posledných rokoch otvorila otázka úlohy a postavenia Medzinárodného menového fondu (MMF). Dlhodobá stagnácia najchudobnejších krajín aj napriek jeho dlhoročným programom štrukturálnych reforiem podnietila diskusie o kríze identity tejto organizácie. Keďže MMF prvýkrát za trinásť rokov mení svojho výkonného riaditeľa, je vhodná doba na prehodnotenie úlohy a postavenia fondu v ekonomike sveta v 21. storočí. Reforma MMF sa musí stať kľúčovým komponentom medzi prioritami zahraničnej politiky USA.
Jadrom reforiem musí byť obmedzenie právomocí a poslania MMF, s presne definovaním spôsobom ich výkonu. MMF bol vytvorený na monitorovanie ekonomického rozvoja v rámci globálnej ekonomiky a v prípade potreby na riešenie krátkodobej externej nerovnováhy. Treba privítať najnovšie vyhlásenie ministra financií USA L. Summersa o potrebe preorientovania MMF a malo by byť východiskom novej politiky USA. MMF by sa mal vrátiť k svojmu pôvodnému mandátu a poskytovať pôžičky krajinám (či už bohatým alebo chudobným) na riešenie krátkodobých problémov platobnej bilancie. Podmienky úveru by sa mali týkať výlučne len podstatných makroekonomických problémov a splácania úveru. Dlhodobejšie rozvojové úvery chudobnejším krajinám by mali byť prenechané iným inštitúciám s príslušným mandátom a s pripraveným personálom, ako je Svetová banka a niektoré agentúry OSN. Súčasťou misie MMF by mala zostať aj dozorná funkcia, avšak s jednou významnou zmenou potrebnou na zabezpečenie lepšej správy svetovej ekonomiky: monitoring súkromných kapitálových tokov, teda tých tokov, ktoré hrali hlavnú úlohu v krízach roku 1998. Avšak aj keby mal MMF tieto toky sledovať, nerovnováha, ktorú vytvárajú, neoprávňuje MMF k asistencii presne tak isto, ako MMF nemôže realisticky očakávať, že sa vyrovná objemu súkromného kapitálu. V dnešnom svete premenlivých kapitálových tokov by MMF jednoducho nemal do tohto procesu vstupovať a sanovať problémy bánk a súkromných investorov, ktorí vedome podstupujú riziko investovania v zahraničí. Dobrá správa globálnej ekonomiky predpokladá, že špekulanti a bankári sa nebudú tešiť špeciálnej pozornosti. Nezávislý systém založený na pravidlách, ktorý kladie rovnaký dôraz na dôležitosť uspokojovania ľudských potrieb a na sféru verejnoprospešných služieb ako na plnenie záväzkov voči kreditorom, je podmienkou zabezpečenia efektívnej a účinnej globálnej správy. Pretože MMF je ovládaný ministrami financií z ekonomicky najvplyvnejších krajín (hlavne USA), nie je schopný dosiahnuť túto dôležitú vyváženosť. S ohľadom na stále narastajúce zadlžovanie tretieho sveta je vytvorenie nezávislého výboru na posúdenie dlhov (podobného konkurzným súdom v USA) mimo právomocí MMF jednou z ciest vedúcich k zavedeniu takéhoto systému založeného na jasných pravidlách. USA by mali takémuto alternatívnemu návrhu venovať patričnú pozornosť. Avšak aj všetky súčasné aktivity MMF sa musia riadiť princípmi správy globálnej ekonomiky a USA by sa mali celým svojím vplyvom zasadiť o to, aby sa tak stalo. Jedným z krokov by mal byť voľný prístup k informáciám. Výročné ekonomické prehľady MMF - konzultácie podľa čl. IV - by mali byť verejnými dokumentami, pričom by boli utajené iba niektoré citlivé informácie. V súčasnosti MMF sprístupňuje - podľa vlastného uváženia, dobrovoľne - stručné, právne ošetrené prehľady. Zverejňovať by sa mali aj návrhy úverových dokumentov, čo by umožnilo občianskej spoločnosti vyjadriť svoje obavy, námietky a pripomienky k úverovým programom MMF. Okrem toho, vedeniu MMF by prospelo, keby výbor jeho výkonných riaditeľov fungoval demokratickejšie a keby bol by vo väčšej miere zodpovedný za vlastné rozhodnutia. Konsenzuálny rozhodovací proces vo výbore výkonných riaditeľov veľmi sťažuje outsiderom možnosť kontroly stanovísk zástupcov jednotlivých krajín. Súčasná výkonná riaditeľka zastupujúca USA na kongresovom híringu v apríli 1998 pripustila, že pri 2000 rozhodovaniach hlasovala iba formálne asi 12 krát. Minimálne by mali byť okamžite prístupné záznamy zo stretnutí výboru a hlasovanie členov výboru by malo byť zverejňované. Zvýšenie úrovne demokracie a reprezentatívnosti však nie je možné dosiahnuť bez zásadnej zmeny mechanizmu určovania hlasovacích práv v rámci výboru. Napr. váhu hlasu by mal ovplyvňovať aj faktor veľkosti populácie jednotivých krajín a žiadna krajina by nemala mať v MMF právo veta. V záujme zvýšenia vlastnej dôveryhodnosti by MMF mal zriadiť nezávislú vyhodnocovaciu komisiu, ktorá by systematicky vyhodnocovala účinky a vplyvy politiky a programov MMF. Táto komisia by mala byť nezávislá od manažmentu MMF a mala by komunikovať so všetkými zainteresovanými stranami v záujme dôsledného celosvetového vyhodnotenia činnosti MMF. Hodnotenia by mali byť verejné a výkonný výbor by mal vydávať stanoviská alebo akčné plány reagujúce na odporúčania každej správy. MMF by mal tiež zriadiť sekciu pre sťažností, aby mali postihnutí ľudia možnosť žiadať nápravu alebo kompenzácie a tým reagovať na prípadný zlý úverový program MMF v danej krajine. A napokon, diskusií medzi MMF a požičiavajúcou krajinou by sa mala zúčastňovať celá zostava vládnych ministrov a predstaviteľov parlamentu. Bez zastúpenia a súhlasu širokého spektra štátnych predstaviteľov programy MMF nemôžu identifikovať kľúčové problémy, predvídať negatívne výsledky a získať širokú podporu. Hoci široká účasť verejnosti pri rozhodovaní o krátkodobých úveroch nie je možná a ani absolútne nevyhnutná, ak sú kritické podmienky jasné a dostatočne konkrétne, MMF by mal prostredníctvom svojich zástupcov v jednotlivých krajinách aktívne vyhľadávať a vytvárať príležitosti na zavedenie pravidelnejších neformálnych kontaktov medzi zástupcami MMF, štátnymi úradníkmi a verejnosťou v záujme lepšieho zhodnotenia ekonomickej situácie v členských krajinách.
Prevzaté z materiálu Carol Welch “IMF & Good Governance”.
Autorka pracuje pre Friends of the Earth U.S. ako analytička medzinárodnej politiky so špecializáciou na medzinárodné finančné inštitúcie.
Preklad: Helena Zamkovská, apríl 2000.