14.11.2024

Energoportál

udrzatelne.sk

2-percenta

Podporte-nas

Facebook CEPA

TŔNISTÁ CESTA ZA DOKUMENTAMI MMF NA SLOVENSKU

Predseda vlády Mikuláš Dzurinda na stretnutí zástupcov Priateľov Zeme a Centra pre podporu miestneho aktivizmu v Banskej Bystrici na tému transparentnosť a korupcia vyjadril plnú podporu požiadavke Priateľov Zeme na zverejnenie úplnych znení dokumentov Medzinárodného menového fondu (MMF), ktoré sa týkajú Slovenskej republiky. „Nevidím ani najmenší dôvod, prečo by Vám tieto materiály nemali byť poskytnuté“, konštatoval. Aby sa tak aj naozaj stalo, Priatelia Zeme podnikli množstvo krokov, popísali spústu papiera na rôzne žiadosti a pretelefonovali tisícky korún. Márne. 8. februára 2001 uplynulo od ich stretnutia s premiérom už 32 týždňov a výsledok sa nezmenil. Obsah materiálov MMF týkajúcich sa Slovenska ostáva Slovákom aj naďalej tajomstvom.


Centrum pre podporu miestneho aktivizmu/Priatelia Zeme – Slovensko [1] CEE Bankwatch Network [2] Predseda vlády Mikuláš Dzurinda na stretnutí zástupcov Priateľov Zeme v Banskej Bystrici na tému transparentnosť a korupcia vyjadril plnú podporu požiadavke Priateľov Zeme na zverejnenie úplnych znení dokumentov Medzinárodného menového fondu (MMF), ktoré sa týkajú Slovenskej republiky. “Nevidím ani najmenší dôvod, prečo by Vám tieto materiály nemali byť poskytnuté”, konštatoval. Aby sa tak aj naozaj stalo, Priatelia Zeme podnikli množstvo krokov, popísali spústu papiera na rôzne žiadosti a pretelefonovali tisícky korún. Márne. 8. februára uplynulo od ich stretnutia s premiérom už 32 týždňov a výsledok sa nezmenil. Obsah materiálov MMF týkajúcich sa Slovenska ostáva Slovákom aj naďalej tajomstvom. Kapitola prvá: Dobrá vôľa úradníkov a princíp dobrovoľnosti MMF v posledných rokoch čelí najostrejšej vlne medzinárodnej kritiky vo svojej 56-ročnej histórii. Jeho politika totiž nielenže nepriniesla očakávané výsledky, ale problémy, ktoré mala riešiť, ešte ďalej prehĺbila. Príčinou je okrem iného i extrémna netransparentnosť tejto vplyvnej medzinárodnej inštitúcie. Potvrdzujú to i skúsenosti Priateľov Zeme na Slovensku, ktorí boli svedkom opakovaného odmietania prístupu k základným informáciám zo strany MMF. Predstavitelia MMF na jednej strane často zdôrazňujú potrebu stransparentnenia vlastnej politiky, jedným dychom však upozorňujú na významný pokrok, ktorý v tomto zmysle inštitúcia zaznamenala na sklonku 20. storočia. “MMF v súčasnosti zverejňuje takmer všetko,” skonštatoval pán Thomas Dawson, riaditeľ Oddelenia pre externé vzťahy MMF na seminári vo Viedni uprostred júla 2000. Vzápätí však dodal, že svoje odporúčania pre jednotlivé vlády musí MMF držať utajené. Práve tie sú však kľúčovou informáciou pre verejnosť, pretože rozhodujúcim spôsobom zasahujú nielen do hospodárskej, ale i sociálnej a environmentálnej politiky vlád (určujú napr. výšku rozpočtových deficitov a základných makroekonomických ukazovateľov, nabádajú k privatizácii, prijímaniu zákonov s významnými dopadmi na sociálnu sféru, k redukcii verejných služieb, škrtov vo verejných výdavkoch, k exportu prírodných zdrojov, atď.). MMF: Len, preboha, nie záväznú politiku Lídri MMF vždy presadzovali dobrovoľný prístup pri poskytovaní svojich informácií. “Účasť verejnosti (na rozhodovaní MMF) by sa nemala riadiť nejakými rigídnymi predpismi!” vyhlásil pán Dawson a dodal: “Často sú to práve vlády, a nie MMF, kto blokuje dialóg s mimovládnymi organizáciami.” (Všetky nasledujúce citáty v tejto časti pochádzajú z toho istého zdroja.) Takéto zbavovanie sa zodpovednosti za utajovanie vlastných dokumentov je starou pesničkou personálu MMF. Ak nejde to, hodí zodpovednosť na Radu guvernérov a Výkonný výbor: “Manažment MMF nemá právo rozhodovať. To je predsa úlohou iných orgánov Fondu.” Podľa pána Dawsona MMF povzbudzuje vlády k otvorenosti voči verejnosti, “ale nemôže ich k tomu prinútiť.”, pretože “MMF nemôže vlády nútiť zverejňovať informácie, ktoré samy považujú za dôverné.” S najostrejším odmietnutím zástupcov MMF na viedenskom seminári sa stretli práve požiadavky občianskych organizácií na prijatie záväzných a vynútiteľných mechanizmov prístupu verejnosti k jeho informáciám a účasti na rozhodovaní. Na priamu výzvu, aby uviedol čo i len jediný kladný príklad účasti verejnosti na tvorbe niektorého z programov MMF, pán Dawson odpovedal: “Musíte byť tvoriví. Nemali by sme pripustiť rigídnosť procesu. Nechajte nás pracovať v dobrej vôli.” Skutočná vôľa MMF však na Slovensku čoskoro vyvolala oprávnené znepokojenie. Mizerný začiatok: komunikácia s MMF Od apríla 2000 Priatelia Zeme-Slovensko pravidelne kontaktovali Dawsonove Oddelenie pre externé vzťahy s požiadavkou o poskytnutie kompletných materiálov MMF vo vzťahu k Slovensku. Kompetentní zástupcovia MMF síce opakovane konštatovali, že proti ich zverejneniu nemajú žiadne námietky, ani jeden z dokumentov však Priateľom Zeme nikdy neposkytli. V polovici augusta 2000 šéf spomenutého oddelenia v odpovedi na list Priateľov Zeme uviedol, že niektoré dokumenty nemôže MMF zverejniť bez súhlasu slovenskej vlády (napr. tzv. Letter of Intent, hoci o tomto type dokumentu sa predtým pracovníci MMF vyjadrili ako o verejne prístupnom). O zápisoch z konzultácií MMF podľa článku IV najprv tvrdili, že sú dôverné. Neskôr sa ukázalo, že to tak nie je a naopak, že MMF ich plánuje zverejňovať, nebude sa to však týkať zápisov z minulosti. To je však v rozpore s novou archívnou politikou MMF, podľa ktorej sa všetky neutajované dokumenty MMF staršie ako 5 rokov majú na požiadanie sprístupniť verejnosti. Predstaviteľ Oddelenia pre externé vzťahy MMF tiež pripustil, že niektoré dokumenty môžu v centrálnom archíve MMF chýbať. Pracovníčka pre styk s mimovládnymi organizáciami však o niekoľko týždňov kategoricky vylúčila možnosť straty akýchkoľvek dokumentov a napísala, že to bola práve slovenská vláda, ktorá požiadala MMF, aby dokumenty nezverejňoval. Jej tvrdenie však odporuje tvrdeniam vládnych predstaviteľov, s ktorými Priatelia Zeme priebežne komunikovali. Svoje nejasné, nekonkrétne a neraz rozporuplné a zavádzajúce vyjadrenia napokon predstavitelia MMF skončili odporúčaním, aby sa Priatelia Zeme obrátili na vládu SR, pretože interné smernice údajne umožňujú MMF poskytovať dokumenty iba so súhlasom príslušnej krajiny. Sľubné pokračovanie: komunikácia s Úradom vlády SR 29. júna 2000 sa preto zástupcovia Priateľov Zeme stretli so slovenským premiérom a požiadali ho o zverejnenie dokumentov MMF. Premiér vyjadril ich požiadavke jednoznačnú podporu a súčasne poveril pracovníka Úradu vlády, pána Michala Ivantyšyna (šéfa vládneho antikorupčného programu), aby im pomohol požadované dokumenty získať. Išlo o nasledovné materiály: · Kompletné zápisy z konzultácií MMF podľa článku IV v SR a ČSFR vrátane odporúčaní, príloh a súvisiacich dokumentov (tzv. staff reports a staff appraisals); · Prehľad všetkých oficiálnych dohôd (napr. o programoch a úveroch), ktoré doteraz vlády SR/ČSFR s MMF podpísali vrátane zmluvných podmienok; · Tzv. Letters of Intent, ktoré doteraz vlády SR a ČSFR zaslali MMF; · Memorandá o ekonomickej a finančnej politike prípadne tzv. Policy Framework Paper (ak existujú vo vzťahu k SR a ČSFR); · Podrobné záznamy z diskusií Výkonného výboru MMF o konzultáciách podľa článku IV na Slovensku; · Prehľad oficiálnych i neoficiálnych odporúčaní, ktoré MMF poskytol vláde SR a ČSFR v rámci rôznych misií a tiež vyhodnotenie MMF, ako tieto odporúčania vlády plnili; · Prehľad odpovedí slovenských a československých vlád vo vzťahu k odporúčaniam jednotlivých misií MMF a tiež o prehľad krokov, ktoré doteraz tieto odporúčania implementovali (v oblasti legislatívy, vládnych rozhodnutí na rôznych úrovniach, v oblasti tvorby rozpočtu, štrukturálnych reforiem, atď.). Pán Ivantyšyn už začiatkom júla poskytol Priateľom Zeme tri dokumenty, ktoré dokázal sám získať. Keďže však neboli úplné (s jedinou výnimkou) a desiatky ďalších materiálov ostali i pre neho celkom nedostupné, Priatelia Zeme navrhli vláde SR, aby listom informovala MMF, že podporuje ich požiadavku na zverejnenie uvedených dokumentov. Pán Ivantyšyn vzápätí požiadal Priateľov Zeme, aby pripravili návrh takého listu aj s presnou špecifikáciou požadovaných dokumentov. Priatelia Zeme mu návrh takého listu obratom poslali a v tejto fáze verili, že ich pružná komunikácia s vládou bude aj efektívna. Pán Ivantyšyn potom odporučil Priateľom Zeme koordinovať ďalší postup s poradcom vicepremiéra pre ekonomiku, pánom Vladimírom Tvaroškom. Ten Priateľov Zeme informoval, že 28. júla 2000 sa uskutočnilo stretnutie guvernéra NBS Mariána Jusku (ktorý je zároveň členom Rady guvernérov MMF za SR), ministerky financií Brigity Schmögnerovej (jeho zástupkyne v Rade guvernérov MMF) a vicepremiéra pre ekonomiku Ivana Mikloša. Predmetom ich diskusie bola okrem iného aj požiadavka Priateľov Zeme na zverejnenie materiálov MMF o Slovensku. Po niekoľkominútovej rozprave údajne všetci vyjadrili súhlas s touto požiadavkou. Keďže materiálmi malo disponovať ministerstvo financií (MF), pán Tvaroška Priateľom Zeme odporučil v ďalších fázach už komunikovať s pánom Poppom zo Sekcie Európskej integrácie a medzinárodných vzťahov MF. Mizerný koniec: komunikácia s Ministerstvom financií SR Pán Popp však čoskoro Priateľov Zeme informoval, ze väčšina požadovaných dokumentov sa vôbec nenachádza na MF a že MF si ich musí najprv vyžiadať od MMF. Začiatkom augusta MMF údajne zaslal MF zoznam všetkých dokumentov, ktoré sa priamo týkajú SR, pričom MMF viaceré označil za dôverné. To bolo v rozpore s tým, čo predstavitelia MMF tvrdili predtým Priateľom Zeme. Pán Popp ich tiež informoval o tom, že ministerka financií pani Brigita Schmögnerová si vyhradila právo preštudovať každý dokument MMF predtým, než sa zverejní, čo si zrejme vyžiada dlhší čas. V tomto štádiu si Priatelia Zeme začali klásť otázku, ako je možné, že MF nielenže nearchivuje dokumenty MMF, ktoré mali a ešte dlho budú mať zásadný vplyv na vývoj ekonomiky celej krajiny, ale že ich úradníci, ktorí rozhodujú o najdôležitejších otázkach štátu, s veľkou pravdepodobnosťou dokonca tieto dokumenty vôbec nepoznajú. Pán Popp potom Priateľom Zeme navrhol, aby v záujme urýchlenia celého procesu “okresali” zoznam pôvodne požadovaných dokumentov, pretože “čím menej budete žiadať, tým rýchlejšie ich dostanete”. Priatelia Zeme preto obratom poslali MF aktualizovanú požiadavku s tým, že v prvej fáze žiadajú poskytnúť iba nasledovné dokumenty (pričom zvyšok im môže byť poskytnutý neskôr): · Všetky úplné zápisy z konzultácií MMF podľa článku IV. (vrátane všetkých odporúčaní MMF a príloh) vo vzťahu k SR i ČSFR (t.j. pred rozdelením federácie). · Dokumenty týkajúcich sa úverových programov MMF pre Slovensko (vrátane všetkých odporúčaní a podmienok MMF), predovšetkým stand-by úveru, z ktorého SR čerpala prostriedky. Odvtedy Priatelia Zeme viackrát bezúspešne kontaktovali MF. Pán Popp im napokon ponúkol, že hneď, ako sa veci pohnú vpred, im dá vedieť. 17. novembra 2000, v deň jedenásteho výročia pádu nepružného totalitného režimu (a tri mesiace od ponuky pána Poppa), však Priatelia Zeme zistili, že tento úradník už nepracuje na svojom pôvodnom pracovisku a vývoj žiadosti o zverejnenie dokumentov MMF viac nesleduje. Na jeho miesto nastúpila slečna Havranová. Tá síce Priateľom Zeme prisľúbila, že zistí, v akej fáze sa vybavovanie ich požiadavky nachádza, keď jej však Priatelia Zeme o takmer tri ďalšie týždne položili tú istú otázku, oznámila im, že pani ministerka je stále veľmi zaneprázdnená a iba ťažko možno od nej očakávať rýchle vyjadrenie. Podľa slečny Havranovej však na MF prišla faxová správa od predsedu vlády, v ktorej premiér opätovne vyjadril osobný záujem na zverejnení dokumentov MMF.[3] Ďalší pokus: na získanie materiálov MMF o Slovensku je krátky aj predseda vlády Keďže dokumenty MMF boli dôležité pre vypracovanie analýzy vplyvu tejto inštitúcie na ekonomickú politiku SR, Priatelia Zeme veľmi pozorne dokumentovali celý proces vybavovania ich pôvodnej žiadosti. Po 23 týždňoch neúspešných pokusoch sa rozhodli zverejniť stručnú rekapituláciu celej kauzy a poskytnúť ju svojim zahraničným partnerom a médiám. O tomto zámere informovali aj predsedu vlády, ktorej deklarácie o transparentnosti a význame angažovania sa občianskej verejnosti na správe i kontrole vecí verejných sa stali jadrom jej povolebnej rétoriky. Reakcia bola tentokrát okamžitá: šéf vládneho antikorupčného programu dôrazne požiadal Priateľov Zeme o citlivú interpretáciu tohto prípadu a ponúkol opäť “nadštandardnú pomoc”. Priatelia Zeme jeho ponuku prijali, a o dva týždne dostali z Úradu vlády SR poštou tri dokumenty MMF. Dokumenty však neobsahovali najdôležitejšiu časť – prílohy s konkrétnymi odporúčaniami pre SR. Tie, spolu s desiatkami ďalších požadovaných materiálov MMF, však ani Úrad vlády z ministerstva financií nezískal, opäť s odôvodnením, že ministerka financií chce každý z nich pred zverejnením preštudovať. Reálnym výsledkom iniciatívy Priateľov Zeme teda bolo získanie nepatrného zlomku neúplných informácií, ktoré požadovali. Jen Kalafut, koordinátorka ich ekonomického programu v tejto súvislosti konštatovala: “Institucionálny chaos, nekompetentnosť, nefunkčnosť a netransparentnosť štátnej správy na Slovensku stále neumožňujú prístup verejnosti k materiálom, ktorých zverejnenie by i podľa najvýznamnejšieho ústavného činiteľa tohto štátu malo byť samozrejmosťou. Pre aktívneho občana to neznamená nič iné, ako fakt, že deklaráciám o transparentnosti a potrebe rozvoja občianskej spoločnosti chýba praktický obsah a sú často skôr PR cvičením, než odrazom reálnej politiky.” Dobrá vôľa úradníkov a spoliehanie sa na dobrovoľný prístup pri poskytovaní informácií a dokumentov MMF teda aj v tomto prípade totálne zlyhali a plne potvrdili nevyhnutnosť jasnej, právne záväznej a ľahko vynútiteľnej politiky poskytovania informácií, ktorú budú musieť prísne dodržiavať tak úradníci MMF ako aj úradníci verejnej správy na Slovensku. Kapitola druhá: Záväzná a vynútiteľná politika a zákonný postup Od 1. januára 2001 začal na Slovensku platiť liberálny zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ktorí mnohí považujú za jeden najdôležitejších a najprogresívnejších zákonov prijatých v tejto krajine od pádu komunizmu (o čom svedčí i tlak byrokratov na jeho novelizáciu ihneď po nadobudnutí jeho účinnosti a tiež pokusy zásadným spôsobom rozširovať zoznamy utajovaných informácií). Zákon zavádza do praxe princíp “čo nie je zákonom výslovne utajené, je verejné” a upravuje mechanizmus poskytovania informácií verejnosti. To viac nezávisí od dobrej vôle a záujmu úradníkov vo verejnej správe. Poskytovanie informácií sa stalo ich povinnosťou a občania, ktorým úradník ich právo na informácie odmietne, si ho môžu vymôcť súdnou cestou. V zmysle tohto zákona sa preto Priatelia Zeme 8. februára 2001 obrátili na Ministerstvo financií SR s oficiálnou žiadosťou o poskytnutie požadovaných informácií a dokumentov MMF. Ministerstvo financií najprv využilo zákonnú možnosť predĺžiť lehotu ich sprístupnenia (10 dní) o ďalších 10 dní, v záverečnom rozhodnutí však Priateľom Zeme oznámilo, že ich žiadosti nevyhovie, a to z nasledovného dôvodu: “Prevažná väčšina vami požadovaných dokumentov má dôverný charakter. Po konzultácii s Ministerstvom vnútra SR je na poskytovanie dôverných dokumentov potrebný písomný súhlas spracovateľa, ktorým je v tomto prípade MMF. V záujme kladného riešenia vašej žiadosti pani ministerka financií oslovila guvernéra NBS so žiadosťou o získanie písomného súhlasu na sprístupnenie požadovaných materiálov.” Na žiadosť ministerky financií i premiéra sa Národná banka Slovenska obrátila 5. marca 2001 na šéfa odboru vonkajších vzťahov MMF T. Dawsona “so žiadosťou o udelenie súhlasu na poskytnutie dokumentov požadovaných občianskym združením Centrum pre podporu miestneho aktivizmu/Priatelia Zeme – Slovensko”.[4] Na požiadavku v mene riadneho člena Rady guvernérov MMF za SR T. Dawson reagoval spôsobom, ktorý nenecháva nikoho na pochybách o tom, aká je pozícia chudobných členských krajín v rámci MMF. Vo svojej odpovedi z 29. marca 2001 vysvetlil Národnej banke Slovenska, že existujú rôzne typy dokumentov s rôznym stupňom utajenia a priložil informáciu o tom, kto môže uvedené dokumenty sprístupniť.[5] A tak – po 62 týždňoch intenzívnych snáh občanov Slovenska o získanie dokumentov MMF, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili chod ich krajiny – sa ich požiadavka vrátila opäť do počiatočného bodu. Stalo sa tak napriek tomu, že najkompetentnejší reprezentanti štátu vo vzťahu k tejto nedemokratickej a netransparentnej inštitúcii, sa jednohlasne zhodli na tom, že požiadavka Priateľov Zeme – Slovensko je oprávnená a treba jej vyhovieť. Celý prípad je viac než výrečnou ilustráciou potreby dôrazného tlaku na prijatie liberálnej, záväznej a vynútiteľnej informačnej politiky v rámci MMF. Priatelia Zeme – Slovensko budú súčasťou takýchto snáh. Zároveň sa nevzdajú svojej pôvodnej požiadavky a budú vytrvalo pokračovať v úsilí o získanie všetkých požadovaných dokumentov MMF. Fond už stratil aj posledné argumenty, ktorými doteraz odôvodňoval svoju nezodpovednú politiku. V prípade Slovenska navždy stratil príležitosť obviňovať vládu alebo kohokoľvek iného z nedostatku vôle sprístupniť požadované informácie.

Poznámky: [1] Asociácia Priatelia Zeme – Slovensko je od roku 1997 členom medzinárodnej federácie Friends of the Earth International s pobočkami v 66 krajinách sveta. Členmi Priateľov Zeme – Slovensko sú Centrum pre podporu miestneho aktivizmu (zamerané na ochranu občianských a environmentálnych práv a ekonomický rozvoj), Lesoochranárske zoskupenie Vlk (zaoberá sa problematikou lesov a biodiverzity), Združenie Slatinka (špecializuje sa na oblasť vodného hospodárstva) a Spoločnosť priateľov Zeme (venuje sa problematike odpadového hospodárstva). [2] CEE Bankwatch Network je sieť mimovládnych organizácií zo 17 krajín strednej a východnej Európy, ktorej cieľom je monitorovať činnosť medzinárodných finančných inštitúcií v regióne a zvyšovať ich transparentnosť a mieru účasti verejnosti na ich rozhodovaní. Sieť vznikla v roku 1995. [3] List č. 2146/00-S zástupcu riaditeľa Kancelárie predsedu vlády SR Vladimíra Horáka ministerke financií Brigite Schmögnerovej zo dňa 27. októbra 2000: “Vážená pani ministerka, dovoľte mi, aby som Vám z poverenia predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu odpovedal na Váš list č. 4256/2000-KM, v ktorom žiadate o zverejnenie požadovaných dokumentov Medzinárodného menového fondu (MMF), a to od nadviazania oficiálnych stykov medzi Československom a MMF po páde komunizmu, až po dokumenty MMF, ktoré sa týkajú Slovenska po vytvorení samostatnej SR. Predseda vlády SR pán Mikuláš Dzurinda súhlasí so zverejnením požadovaných informácií. S úctou, Horák.” [4] List č. SGU-500/2001 riaditeľky Sekretariátu guvernéra Národnej banky Slovenska Evy Karasovej výkonnému riaditeľovi Centra pre podporu miestneho aktivizmu/Priatelia Zeme – Slovensko Jurajovi Zamkovskému z 9. marca 2001: “Vážený pán výkonný riaditeľ, z poverenia guvernéra Národnej banky Slovenska si Vás dovoľujem informovať, že odbor zahraničných vzťahov NBS sa dňa 5. marca 2001 obrátil listom na príslušného zástupcu Medzinárodného menového fondu so žiadosťou o udelenie súhlasu na poskytnutie dokumentov požadovaných občianskym združením Centrum pre podporu miestneho aktivizmu/Priatelia Zeme – Slovensko. Po obdržaní odpovede budeme o stanovisku Medzinárodného menového fondu informovať Úrad vlády SR. S pozdravom, Eva Karasová.” [5] List Thomasa C. Dawsona, riaditeľa Odboru vonkajších vzťahoiv MMF riaditeľovi zahraničného odboru NBS Štefanovi Pavúkovi zo dňa 29. marca 2001: “Vážený pán Pavúk, ďakujem za Váš list, v ktorom žiadate o prístup k viacerým materiálom Medzinárodného menového fondu, týkajúcich sa Slovenskej republiky, pre ´Priateľov Zeme´. Možno by bolo užitočné vysvetliť zásady Fondu týkajúce sa zverejňovania jeho materiálov vo všeobecnosti. Podľa týchto zásad, okrem posledných materiálov, ktoré povolili zverejniť predstavitelia jednotlivých krajín a objavili sa na verejne prístupnej webovskej stránke Fondu, cudzie osoby môžu získať prístup k materiálom Výkonnej rady po piatich rokoch a k ostatným archivovaným materiálom po dvadsiatich rokoch. Na udelenie výnimky z týchto pravidiel sa vyžaduje formálny súhlas príslušného výkonného riaditeľa pre materiály týkajúce sa určitej krajiny a Výkonnej rady Fondu pre všetky ostatné dokumenty, okrem dokumentov pôvodne označených ako Tajné alebo Prísne dôverné, ktorých deklasifikácia vyžaduje súhlas generálneho riaditeľa. Čo sa týka Vašej špecifickej požiadavky, slovenskí predstavitelia súhlasili so zverejnením iba tzv. background papers, ktoré sú sprístupnené prostredníctvom webovskej stránky Fondu. Prístup k materiálom uvedeným v bodoch 1 a 2 (Komplexné zápisy z konzultácií MMF podľa článku IV a dokumenty o využívaní zdrojov Fondu), ktoré nie sú staršie ako 5 rokov, vyžaduje formálny súhlas výkonného riaditeľa pre Slovensko; žiadosť treba zaslať priamo do jeho úradu. Dokumenty uvedené v bodoch 3 a 4 (Letters of Intent a memorandá o ekonomickej a finančnej politike) sú posudzované ako dokumenty vlády SR a môžu byť priamo poskytnuté “Priateľom Zeme”. Dokumenty uvedené v bodoch 6 a 7 nie sú staršie ako 20 rokov ; žiadosť o ich sprístupnenie musí byť adresovaná Archívu Fondu. S pozdravom, Thomas C. Dawson.”

 

Search