V čase od 29. novembra do 3. decembra 1999 bolo americké mesto Seattle dejiskom tretej ministerskej konferencie Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Konferencia mala rozhodnúť o budúcom smerovaní svetovej obchodnej politiky. Jej účastníci mali zvážiť, či sa má začať nové, miléniové kolo obchodných rokovaní.

Tento materiál poskytli v tom čase Priatelia Zeme svetovým médiám. Napriek optimizmu Európskej únie, ktorá propaguje miléniové kolo ako iniciatívu, pri ktorej každý získava, existujú všeobecne známe obavy z ekonomických, sociálnych a environmentálnych dopadov: · súčasných pravidiel a dohôd v rámci WTO (hlavne vo vzťahu k spotrebe zdrojov a v oblastiach zdravia, poľnohospodárstva, zamestnanosti, patentovania organizmov a práva na intelektuálne vlastníctvo), a zároveň · nových tém a problémov “miléniového kola” (hlavne vo vzťahu k biotechnológiám a investíciám). Tieto obavy zdieľajú vlády viacerých štátov spolu s občianskymi skupinami na celom svete. Na konferencii v Seattle sa preto očakáva príchod desiatok tisícov demonštrantov, ktorí budú chcieť vyjadriť svoj nesúhlas s pripravovaným miléniovým kolom. Obchodné spory medzi USA a EÚ kvôli obchodu s banánmi či hovädzím mäsom, ktoré obsahuje hormóny i nedávny krach medzinárodných rokovaní o regulácii obchodu s biotechnologickými produktami veľmi konkrétne ilustrujú reálne dopady WTO. Ďalšie spory sa týkajú obchodu s geneticky modifikovanými potravinami a poľnohospodárskymi produktami. Priatelia Zeme (Friends of the Earth International, FoEI) sú jednou z viac ako 1100 organizácií z 87 štátov sveta, ktoré sa postavili proti návrhu Európskej únie na otvorenie nového kola rokovaní. Vzhľadom na doterajšie následky činnosti WTO by sa na pôde tejto inštitúcie nemali otvárať nové témy. Rozsah pôsobnosti a moc WTO by sa nemali rozširovať o také oblasti, akými sú investície, súťaž a verejné obstarávanie. Vlády rokujúce v Seattle by mali venovať pozornosť hlasom občanov, zamestnancov, farmárov, environmentalistov, cirkví, skupín zaoberajúcim sa problematikou rozvoja či organizácií žien, ktorí spoločne žiadajú, aby sa vlády dohodli na nezávislom zhodnotení doterajšieho globálneho obchodného systému. Obchod musí byť spravodlivý a udržateľný. Čo je WTO? Koncentrované úsilie vyvíjané po druhej svetovej vojne s cieľom vytvoriť medzinárodné inštitúcie riadiace proces ekonomickej globalizácie vyvrcholilo založením Svetovej banky, Medzinárodného menového fondu (MMF) a Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT). Dohoda GATT obsahovala súbor pravidiel, ktoré upravovali medzinárodný obchod a stala sa fórom, na ktorom vznikajú dohody o obmedzovaní dovozných ciel a poplatkov. Od založenia GATT v roku 1947 sa uskutočnilo osem kôl obchodných rokovaní. Posledným a najvýznamnejším z nich bolo tzv. uruguajské kolo v rokoch 1986-1994. Jeho výsledkom bolo pričlenenie poľnohospodárstva, služieb, práv na intelektuálne vlastníctvo a investícií pod kompetencie WTO. Uruguajské kolo rokovaní sa tiež sústredilo na demontáž mimocolných bariér obchodu, ku ktorým možno zaradiť napríklad legislatívu a normy na ochranu životného prostredia a zdravia. Na uruguajskom kole vznikla WTO ako medzivládny orgán, ktorého úlohou je monitorovať a presadzovať súbor nových globálnych obchodných pravidiel známych ako Svetová obchodná dohoda (World Trade Agreement, WTA). WTO má v súčasnosti 134 členov. Čína rokuje o vstupe a očakáva sa, že sa tak stane ešte do stretnutia v Seattle. Ako funguje WTO? Najvyšším orgánom WTO je Konferencia ministrov, ktorá sa zvoláva každé dva roky. Medzi konferenciami ministrov je WTO riadená Generálnou radou, ktorú tvoria veľvyslanci členských štátov. Veľvyslanci a sekretariát WTO sídlia v Ženeve. Hlavnými úlohami WTO sú: · spravovať WTA (Svetovú obchodnú dohodu), · slúžiť ako fórum pre rokovania o liberalizácii obchodu, · riešiť obchodné spory, · monitorovať obchodnú politiku členských štátov. Kľúčovým v reálnej praxi WTO je mechanizmus riešenia sporov, ktorý je právne záväzný a ktorý umožňuje štátom, ktorých práva boli porušené, uplatniť odvetné finančné opatrenia voči tým, ktorí tieto práva porušili. Tento mechanizmus je prameňom skutočnej moci WTO. V čom je problém WTO? Cieľom WTO je deregulácia medzinárodného obchodu. Pravidlá WTO sa preto snažia obmedziť možnosti vlád pri zavádzaní a uplatňovaní colných i mimocolných bariér voči obchodu medzi členskými štátmi. Tento prístup vychádza z presvedčenia, že z “voľného” obchodu budú mať úžitok všetky štáty a že vytvorené bohatstvo “presiakne” do všetkých vrstiev spoločnosti. Tieto predpoklady však nikde v praxi neplatia. Teóriu komparatívnych výhod už demaskovali mnohí významní ekonómovia a globálna priepasť medzi najbohatšími a najchudobnejšími sa neustále prehlbuje. Práva a istoty zamestnancov a ich pracovné miesta sú čoraz viac ohrozované firmami a kapitálom, ktoré sa stále ľahšie pohybujú medzi jednotlivými štátmi podľa toho, kde majú výhodnejšie podmienky (t.j. kde sú benevolentnejšie zákony, lacnejšia pracovná sila, slabšie mechanizmy vynucovania práva, atď.). Dohody WTO o poľnohospodárstve a právach na intelektuálne vlastníctvo obzvlášť dramaticky dopadli na farmárov a vidiecke a domorodé komunity na celom svete. Dohoda WTO o poľnohospodárstve výrazne zvýhodňuje nadnárodný agrobiznis na úkor lokálnych domácich farmárov, a to hlavne v najbohatších krajinách. Drobní farmári na Severe i Juhu sú výrazne postihnutí následkami tejto dohody. Práva a tradície komunít, ktoré vyšľachtili miestne odrody poľnohospodárskych plodín, sa očividne ignorujú. Dohoda o obchode v oblasti intelektuálneho vlastníctva sa im snaží nanútiť systémy ochrany intelektuálneho vlastníctva, ktoré ohrozujú ich kultúrne tradície, životný štýl a životaschopnosť ich komunít. Rokovania o odstránení mimocolných bariér by zároveň tvrdo dopadli na životné prostredie, pretože za takéto bariéry môžu byť považované viaceré zákony a záväzné opatrenia na ochranu zdravia a životného prostredia na národnej i medzinárodnej úrovni, napríklad: · medzinárodné konvencie o obchode s ohrozenými druhmi (CITES) a o výrobkoch ničiacich ozónovú vrstvu (Montrealský protokol); · regulácia importu tropického dreva; · normy stanovujúce minimálnu recykláciu; · normy týkajúce sa energetickej účinnosti; · prepisy o potravinovej bezpečnosti. WTA obsahuje i dohodu o sanitárnych a fytosanitárnych normách, ktorá obmedzuje možnosť vlád jednotlivých štátov uplatniť vlastné environmentálne kontrolné mechanizmy a mechanizmy na ochranu verejného zdravia. Na základe tejto dohody odmietla WTO napríklad podporiť úsilie EÚ o obmedzenie dovozu hovädzieho mäsa kontaminovaného rastovými hormónmi z USA, a to napriek rastúcim obavám verejnosti i vedcov z možných zdravotných dôsledkov takéhoto dovozu. USA taktiež zablokovali rokovania o Protokole o biologickej bezpečnosti, ktorý má byť súčasťou Konvencie o biodiverzite. Účelom tohto protokolu bolo poskytnúť štátom možnosť prijať určité obmedzenia na obchod s geneticky modifikovanými organizmami. Stalo sa tak aj preto, lebo niektoré vlády odmietli považovať pravidlá WTO za nadradené nad spomenutý protokol. WTO nie je rovnoprávnym a demokratickým klubom partnerov. Výrazne uprednostňuje bohaté a vplyvné štáty a záujmy nadnárodných korporácií. Väčšina obchodných rokovaní je utajená, o akejkolvek účasti verejnosti v procese jej rozhodovania nemôže byť absolútne žiadna reč. Dohody sa veľmi často uzatvárajú vopred medzi ekonomicky najsilnejšími štátmi (hlavne v rámci tzv. skupiny Quads: Kanada, EÚ, Japonsko, USA) a potom sú prezentované ako fait accompli ostatným štátom. Výsledkom je, že rozvojové krajiny sú často postavené pred ultimátum: prijať už odsúhlasený balíček obchodných návrhov alebo sa vystaviť globálnej ekonomickej izolácii. Začiatkom roku 1999 poskytol hlavný nadnárodný banánový koncern Chiquita z USA - ktorý pestuje banány hlavne v Latinskej Amerike - príspevok 500.000 dolárov Clintonovej Demokratickej strane. Vzápätí nato sa vláda USA obrátila na WTO so sťažnosťou na EÚ v súvislosti s jej banánovou importnou politikou, ktorá uprednostňuje chudobných pestovateľov v Karibskej oblasti. Cieľom je zrušiť takúto politiku s odôvodnením že ako neprijateľná bariéra medzinárodnému obchodu odporuje pravidlám WTO a tým celkom otvoriť americkému koncernu voľnú cestu na európsky trh. Hostiteľskou organizáciou WTO v Seattle je skupina zložená zo zástupcov nadnárodných spoločností, ktorá organizačne pripravuje ministerskú konferenciu a prístup k ministrom kľúčových krajín ”predáva” jednotlivým priemyselným lobby za vysoké sponzorské príspevky na túto konferenciu. Hostiteľskej organizácii predsedajú šéfovia firiem Microsoft a Boeing Bill Gates a Phil Condit. Aj v tzv. vyspelých krajinách, akými je napr. Veľká Británia, sú obeťami liberalizácie, ktorú zabezpečujú obchodné pravidlá WTO, drobní farmári (znevýhodnení subvenciami v prospech nadnárodného agrobiznisu), zamestnanci (cieľavedomým oslabovaním ich pracovných práv a istôt), drobné podniky (ktoré sú vystavené nerovnej konkurencii s nadnárodnými spoločnosťami a hrozbe obchodných sankcií) a spotrebitelia (ktorí sú pod stále rastúcim tlakom, aby prijali potraviny a iné importované produkty, ktoré nechcú). Čo je miléniové kolo? Miléniové kolo je snahou začať na pôde WTO ďalšie kolo všestranných obchodných rokovaní, ktoré by rozšírili systém súčasných pravidiel WTO o tzv. nové témy. Určitý počet rokovaní je už naplánovaný - týka sa to rokovaní o poľnohospodárstve, službách, investíciách, normách a právach na intelektuálne vlastníctvo (väčšina z nich bude so značnou pravdepodobnosťou veľmi kontroverzná a potenciálne môže viesť napríklad k ďalšiemu okliešťovaniu Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ; deregulácii školstva, zdravotníctva a vodárenstva). Nové témy však idú ešte nad rámec doteraz naplánovaných bodov programu. S návrhom na usporiadanie miléniového kola prišla EÚ, podporovaná Japonskom, Kanadou a niektorými štátmi Latinskej Ameriky. Zámerom je presadiť ďalšie prehĺbenie deregulácie obchodu v rôznych oblastiach, vrátane: · priamych zahraničných investícií; · verejného obstarávania; · politiky súťaže; · sprostredkovania obchodu; · elektronického priemyslu. Diskusie o investíciách by sa mali zamerať na odstránenie kontroly vlád nad zahraničnými investíciami v rámci vlastných štátov, vrátanie napr. vylúčenia požiadaviek na účasť domácich podnikateľov v podnikoch kontrolovaných zahraničným kapitálom. To by mohlo tvrdo postihnúť rozvojové krajiny, podobne ako reštriktívne pravidlá obmedzujúce politiku verejného obstarávania (v najchudobnejších rozvojových štátoch sú vlády často najdôležitejšími ekonomickými subjektami). Avšak i v priemyselne rozvinutých krajinách môže deregulácia verejného obstarávania obmedziť možnosti miestnych samospráv pri získavaní vládnych zakázok. EÚ má záujem na miléniovom kole diskutovať o environmentálnych otázkach, USA chcú rokovať o minimálnych štandardoch v pracovno-právnych záležitostiach. Na základe doterajších praktických skúsenosti však viacerí experti predpokladajú, že v priebehu rokovaní sa od týchto plánov upustí, prípadne sa zneužijú na ďalšie posilnenie vplyvu globálnych obchodných pravidiel voči legislatíve v oblasti pracovného práva a životného prostredia. Vláda USA sa ešte do otvorenia ministerskej konferencie v Seattle snaží získať súhlas svojho Kongresu pre návrh liberalizácie obchodu s lesnými produktami. Tento nový návrh vyvoláva veľké obavy medzi lesoochranárskymi organizáciami na celom svete. Každý pokus oslabiť mimocolné bariéry obchodu s drevom by mohol vážne ohroziť certifikačnú politiku medzinárodnej organizácie Forest Stewardship Council (Rada pre starostivosť o les), ktorá je v súčasnosti jedinou spoľahlivou zárukou rozlišovania medzi šetrnou a nešetrnou ťažbou lesných produktov, ktoré sú predmetom medzinárodného obchodu. Je šanca zastaviť miléniové kolo? Áno. Vlády viacerých štátov už jasne vyjadrili svoj nesúhlas s rozširovaním rokovaní WTO o nové témy ako súčasť miléniového kola. Medzi tieto štáty patria Bangladéš, Kolumbia, Egypt, India, Pakistan a viaceré štáty južnej Afriky. Kongres USA nemusí schváliť zvýšenie vyjednávacích právomocí vláde USA, ktoré sú potrebné pre dosiahnutie dohody. Francúzsko dalo jasne najavo, že sa nemieni za žiadnych okolností zriekať svojej kultúrnej identity. Mimovládne občianske organizácie na celom svete hrali kľúčovú úlohu pri zastavení pokusov o uzatvorenie Multilaterálnej dohody o investíciách (Multilateral Agreement on Investments, MAI), ktorá by výrazne obmedzila práva vlád jednotlivých štátov prijímať environmentálne a sociálne opatrenia voči zahraničným investíciám. Viac ako 1100 mimovládnych organizácií z 87 štátov celého sveta (rátane Slovenska) už podpísalo stanovisko vyjadrujúce jednoznačný nesúhlas s miléniovým kolom. Možno ju nájsť na adrese: http://www.foe.co.uk/camps/sdru/stopround.html. Priatelia Zeme žiadajú podrobné prehodnotenie súčasných globálnych obchodných pravidiel s dôrazom na environmentálnu udržateľnosť a sociálnu spravodlivosť. Nové témy a miléniové kolo sú v tomto zmysle nežiadúce. Okrem toho Priatelia Zeme žiadajú vlády jednotlivých štátov, aby: · zabránili oslabovaniu miestnych, štátnych a medzinárodných environmentálnych a sociálnych zákonov a opatrení v prospech posilňovania obchodných pravidiel, · sa dohodli na moratóriu na všetky rozhodnutia a dohody WTO, ktoré by mohli ohroziť a oslabiť environmentálne a zdravotné normy, až dovtedy, kým nebude všeobecne uznaná priorita princípu prevencie a potreby silných environmentálnych a sociálnych noriem, · vyhlásili prioritu environmentálnych dohôd pred pravidlami WTO, · nesúhlasili s patentovaním živých organizmov , · zvýšili úroveň demokracie a transparentnosti mechanizmov v oblasti medzinárodného obchodu, · paralelne s tým odmietli proexportnú rozvojovú politiku, odpustili bilaterálne dlhy a súhlasili so zásadným odpustením multilaterálnych dlhov pre najchudobnejšie štáty, a to v priebehu roku 2000.

Prevzaté z materiálu Friends of the Earth International.

Preklad: Helena Zamkovská, september 1999.