29.03.2024

Energoportál

udrzatelne.sk

2-percenta

Podporte-nas

Facebook CEPA

KONTROLA NAD VÍZIOU A MANIPULÁCIA S FÓROM: POLITBYRO PRIVATIZÁCIE

Zúčastniť sa druhého Svetového fóra o vode (World Water Forum) nemôže hocikto. Veľký účastnícky poplatok vo výške 250 USD na deň znemožňuje, aby sa záverečného aktu tvorby vízie zúčastnili bežní ľudia. Situáciu ďalej komplikuje skutočnosť, že nie je zabezpečené tlmočenie a osobní tlmočníci musia zaplatiť registráciu, čím sa náklady na účasť na fóre pre mnohých zdvojnásobia.
Už z tohto dôvodu fórum nebude reprezentatívnym spôsobom zastupovať ľudí celého sveta, ktorých sa týka. Bude skôr pripomínať exkluzívny klub pre bohatých, ktorému dominujú nadnárodné spoločnosti, poradcovia pre oblasť riadenia, finančné inštitúcie a zopár politikov.


Tento článok je súčasťou série dokumentov britskej inštitúcie Public Service International Research Unit (bližšie informácie pozri na konci článku). Preklad zabezpečila CEPA na základe súhlasu autorov. Sme presvedčení o tom, že materiály z tejto série môžu byť prínosom v diskusiách o ďalšom vývoji slovenského vodárenstva po transformácii štátnych podnikov vodární a kanalizácií na obce a mestá.

KONTROLA NAD VÍZIOU A MANIPULÁCIA S FÓROM:

POLITBYRO PRIVATIZÁCIE

1. Svetové fórum o vode: NIE je pre všetkých Zúčastniť sa druhého Svetového fóra o vode (World Water Forum) nemôže hocikto. Veľký účastnícky poplatok vo výške 250 USD na deň znemožňuje, aby sa záverečného aktu tvorby vízie zúčastnili bežní ľudia. Situáciu ďalej komplikuje skutočnosť, že nie je zabezpečené tlmočenie a osobní tlmočníci musia zaplatiť registráciu, čím sa náklady na účasť na fóre pre mnohých zdvojnásobia. Už z tohto dôvodu fórum nebude reprezentatívnym spôsobom zastupovať ľudí celého sveta, ktorých sa týka. Bude skôr pripomínať exkluzívny klub pre bohatých, ktorému dominujú nadnárodné spoločnosti, poradcovia pre oblasť riadenia, finančné inštitúcie a zopár politikov. V tomto ohľade bude Fórum v skutočnosti podobné celému procesu vzniku svetovej vízie o vode. Samotná vízia je produktom malej skupinky ľudí a inštitúcií, silne orientovanej na propagáciu nadnárodných vodárenských spoločností. (Svetová vízia pre vodu je materiál vypracovaný pre druhé Svetové fórum o vode, ktoré sa konalo v holandskom Haagu v marci 2000 a tiež ako podklad pre Svetový akčný plán pre vody do roku 2025. Deklarovaným zámerom tohto materiálu je dostať problematiku vôd do centra politickej agendy a potom odštartovať tvorbu a implementáciu akčného plánu. Celý proces tvorby vízie bol však poznamenaný formálnosťou, netransparentnosťou, nereprezentatívnosťou a konfliktom záujmov a ukazuje sa, že medzinárodný priehradný a vodárenský priemysel využil túto mimoriadne nákladnú a dobre spropagovanú akciu vo svoj prospech. Kľúčové mimovládne organizácie zaoberajúce sa problematikou vôd a vodného hospodárstva preto tento proces neuznali. Pozn. prekl.)

2. Svetová vízia o vode: obmedzená a skreslená Svetová vízia o vode vznikla na podnet Svetovej rady pre vodu (World Water Council - WWC) a pripravila ju Svetová komisia pre vodu v 21. storočí (World Commission on Water for the 21st Century - WCW) v úzkej spolupráci s Globálnym partnerstvom pre vodu (Global Water Partnership - GWP). Kombinácia týchto sesterských organizácií viedla k okliešteniu jeho reprezentatívnosti, obmedzila sa šírka diskusií o vízii a nebola zabezpečená potrebná zodpovednosť a finančná transparentnosť. A. Svetová vízia pre vodu: kto sa zúčastňuje, kto bol pozvaný Do tvorby vízie je aktívne zapojený len obmedzený počet organizácií, medzi ktorými je úzke prepojenie. Najdôležitejšie z nich sú: Svetová komisia pre vodu (WCW); Svetová rada pre vodu (WWC); Globálne partnerstvo pre vodu (GWP); firma Suez-Lyonnaise des Eaux; Svetová banka. Ďalšími organizáciami sú Akadémia pre vodu, UNDP, UNESCO a CIDA. Rozhodujúce pozície v celom tomto procese drží pevne vo svojich rukách niekoľko ľudí, ktorí zastávajú funkcie v jednotlivých kľúčových organizáciách: Ismail Serageldin je viceprezidentom Svetovej banky, predsedom WCW, predsedom GWP a CGIAR a uchádzal sa o miesto vedúceho predstaviteľa UNESCO; René Coulomb, bývalý člen predstavenstva Suez-Lyonnaise des Eaux, je viceprezidentom WWC, členom Riadiaceho výboru GWP a členom Akadémie pre vodu (v Kolégiu expertov); Ivan Chéret, hlavný poradca predsedu predstavenstva Lyonnaise des Eaux, je zároveň členom GWP TAC a Akadémie pre vodu (v Kolégiu expertov); Margaret Catley-Carlson, členka WCW, je zároveň predsedníčkou Poradného výboru pre vodné zdroje, ktorý pracuje pod záštitou Suez-Lyonnaise, a bývalou prezidentkou CIDA; Kader Asmal, člen WCW, je zároveň predsedom Svetovej komisie pre priehrady, spoločnej iniciatívy IUCN a Svetovej banky, ako aj jedným z „patrónov“ GWP. B. Kto tvorí víziu Osoby, ktoré víziu zverejnili, uvádzajú dlhý zoznam osôb, ktorých príspevky a pripomienky ovplyvnili jej prípravu. Pri bližšom pohľade si však všimneme, že veľkú väčšinu týchto osôb spája inštitucionálne prepojenie na istý počet rovnakých organizácií: Z celkového počtu 85 osôb a skupín, ktoré prispeli k návrhu Svetovej vízie pre vodu z decembra 1999, bolo minimálne 66 prepojených buď na niektorú z organizácií zapojených do vypracúvania vízie, na nadnárodné spoločnosti alebo na orgány zdieľajúce rovnaké názory. Príspevky, ktoré nepochádzajú z tohto úzkeho okruhu, sú len okrajové. Žiadne príspevky neprišli od odborov alebo od združení spotrebiteľov. To všetko poznačilo transparentnosť diskusie o vízii. C. Nedostatočná finančná transparentnosť Práca na vízii je mimoriadne finančne náročná a medzivládne a vládne organizácie na ňu vynakladajú značné sumy z verejných prostriedkov. Zo všetkých organizácií, ktoré sa zásadným spôsobom podieľajú na jej vypracúvaní, však finančné účty uverejňuje len GWP.

3. Svetová vízia o vode NIE je víziou bežných ľudí Vízia, ktorú popisuje návrh, jednoznačne odráža záujmy nadnárodných spoločností a nie záujmy spotrebiteľov, daňových poplatníkov a pracujúcich ľudí na celom svete. Je víziou globálneho trhu s vodou, ktorému dominujú nadnárodné spoločnosti s podporou multilaterálnych agentúr a národných vlád. Vízia predpokladá, že distribúcia vody sa bude riadiť komerčnými záujmami, a venuje málo pozornosti sociálnej úlohe zásobovania vodou ako prostriedku na zabezpečenie verejného blaha. V tejto vízii: sa nepripisuje žiadna významnejšia úloha verejnému sektoru. Len nadnárodné spoločnosti majú podľa nej nárok na investovanie do vodárenských systémov a na dosahovanie zisku z týchto systémov. Úloha verejného sektora je obmedzená na poskytovanie dotácií súkromným spoločnostiam a na investovanie do takých neziskových projektov, ako je výskum a rozvoj, predchádzanie povodniam a kontrola znečistenia. prevláda povrchný názor, že žiadny podnik vo verejnom vlastníctve nemôže byť efektívny. Neprihliada sa na mnohé príklady efektívnych verejných podnikov, ignoruje sa dominantná úloha verejného sektora pri zásobovaní vodou, ignorujú sa historické dôvody uprednostňovania verejného vodárenstva a nespomínajú sa možné spôsoby financovania investícií do infraštruktúry verejného sektora - s výnimkou ich privatizácie. Správa predpokladá, že skúsenosti a technológie sú výsadou súkromných prevádzkovateľov vodárenských systémov namiesto kumulatívnej skúsenosti a praxe vybudovanej v tomto odvetví. Dokonca aj nadnárodné spoločnosti využívajú ako svojich manažérov miestnych ľudí a technológia je podľa znevažujúceho vyjadrenia manažéra istej vodárenskej spoločnosti len „vecou biznisu”. Prehnané a protichodné očakávania sa týkajú schopnosti súkromného sektora financovať potrebné investície do infraštruktúry. Predpovedaný prudký nárast súkromných investícií podliehajúcich účinnej regulácii sa zdá byť skôr vidinou ako víziou: prípad Veľkej Británie ukazuje, že čím účinnejšia sa stáva regulácia, tým väčšmi sa nadnárodné spoločnosti snažia dosiahnuť neregulované zisky v zahraničí. Povrchným a rozporuplným spôsobom sa hodnotia inštitucionálne reformy: v správe sa konštatuje, že podniky vo verejnom vlastníctve by mali podliehať rovnakému regulačnému režimu ako súkromné podniky, pričom sa v nej vôbec neprihliada na možnosť zabezpečenia transparentnosti a verejnej zodpovednosti podnikov vo verejnom vlastníctve prostredníctvom samoregulácie, ako tomu je v USA; v správe sa hovorí, že podniky vo verejnom vlastníctve by mali podliehať rovnakému regulačnému režimu ako súkromné podniky a že by sa mal porovnávať ich výkon; podniky vo verejnom vlastníctve by tak boli motivované k tomu, aby sa riadili výlučne komerčnými aspektmi bez toho, aby venovali pozornosť sociálnym a environmentálnym aspektom; v správe sa odporúča, aby bol súkromný sektor zastúpený v medzinárodných orgánoch, ktoré sú zodpovedné za prípravu noriem a kontrolu ich dodržiavania. Viedlo by to k neprijateľnému konfliktu záujmov a nadnárodným spoločnostiam by sa tak umožnilo zmocniť sa medzinárodných regulačných orgánov, čo by ohrozilo zodpovednosť týchto orgánov pred verejnosťou; v správe sa neuvažuje o tom, že nutným opatrením by malo byť systematické hodnotenie verejných a súkromných súťaží o udelenie koncesií; toto hodnotenie často pomáha obmedziť náklady pre spotrebiteľov, pretože ceny vody by nemali byť cestou k nadmerným ziskom. Správa neobsahuje žiadne objektívne hodnotenie korupcie, ku ktorej sa pristupuje buď ako k „transakčným nákladom” alebo ako k čistému produktu verejnej správy. V správe sa nehovorí o aktívnej úlohe mnohých nadnárodných spoločností pri využívaní korupcie vo vyspelých aj rozvojových krajinách. Nevenuje sa v nej ani dostatočná pozornosť rozvojovým aspektom a naopak, prílišnej pozornosti sa tešia komerčné aspekty. Namiesto toho, aby sa k chudobným pristupovalo ako k občanom s neoddiskutovateľnými právami a dôstojným ľudským bytostiam, vízia ich vníma len ako problémových zákazníkov a ponúka niektoré šokujúce riešenia tohto „problému“. V správe sa navrhuje, aby zákazníci s nízkymi príjmami platili za vodu „vecným plnením vo forme práce pri inštaláciách a prevádzkovaní ”. Vyplýva z toho, že nadnárodné vodárenské spoločnosti by mohli presadzovať vymáhanie dlhov od najchudobnejších obyvateľov sveta tým, že by využívali ich pracovnú silu bez nároku na odmenu.

4. Fórum: otvorená diskusia alebo vopred pripravené závery? Obmedzená je aj diskusia na zasadnutiach druhého Svetového fóra o vode. Usporiadatelia aj prednášatelia sú z väčšej časti prepojení na niekoľko rovnakých organizácií. Najmä tri sekcie budú nesporne obhajovať účasť súkromného sektora, ktorá je podľa nich jediným riešením vzhľadom na úlohy stojace pred vodným hospodárstvom miest na celom svete. Zo štyroch rečníkov v sekcii Požiadavky občanov na urýchlenie reformy vodného hospodárstva je jeden prepojený na WCW, na Poradný výbor pre vodné zdroje podporovaný spoločnosťou Suez-Lyonnaise a CIDA, ďalší má prepojenie na UNESCO a ďalší na Akadémiu pre vodu. Sekciu Financovanie vodohospodárskej infraštruktúry bude organizovať WWC. Z jedenástich rečníkov sú štyria prepojení na nadnárodné agentúry, štyria reprezentujú medzinárodné poradenské firmy, jeden reprezentuje firmu Suez-Lyonnaise des Eaux, ďalší firmu Vivendi a jeden nadnárodnú stavebnú spoločnosť Besix. Z deviatich rečníkov v sekcii Voda a partnerstvo verejného a súkromného sektora jeden reprezentuje Suez-Lyonnaise des Eaux, ďalší Svetovú banku a jediný rečník z vodárenského podniku vo verejnom vlastníctve sa práve stal komerčným partnerom Biwater, súkromnej britskej vodárenskej spoločnosti.

5. Záver: svet si zaslúži lepšiu víziu Celý proces tvorby vízie a Fóra je ďalším alarmujúcim príkladom nedemokratických a obmedzených štruktúr, ktoré vznikajú v globalizujúcom sa svete. Stretávame sa tu so zmanipulovaným postupom, ktorého cieľom je podporiť riešenia predkladané akýmsi politbyrom pre privatizáciu vodárenských systémov - malou, nereprezentatívnou, ale vplyvnou skupinou usilujúcou sa rozšíriť komercializáciu vody. Svet si zasluhuje lepšiu víziu o zásobovaní vodou, ako je táto. Zaslúži si víziu, ktorá vychádza z potrieb ľudí vo všetkých krajinách a ktorá umožní ich najspravodlivejšie a najefektívnejšie uspokojenie, z potrieb samotnej planéty a trvalej udržateľnosti každého riešenia, z potreby otvoreného, demokratického procesu a demokraticky dohodnutej ďalšej cesty. Svet si zasluhuje víziu sformulovanú na základe „širokej verejnej diskusie“ zahŕňajúcej celú škálu názorov a dôkazov, ktoré prinášajú bohatí aj chudobní, komunity aj zamestnanci, disidenti aj osoby s ortodoxnými postojmi. Fórum v Haagu nemá žiadnu šancu toto dosiahnuť. Public Service International Research Unit (PSIRU) je výskumným ústavom v rámci School of Computing and Mathematical Sciences pri londýnskej University of Greenwich.PSIRU vznikol v roku 1998 a zaoberá sa výskumom v oblasti privatizácie a reštrukturalizácie verejných služieb na celom svete s dôrazom na vodárenstvo, energetiku, odpadové hospodárstvo a zdravotníctvo. Pripravuje série publikácií s podrobnými informáciami o privatizácii a reštrukturalizácii týchto sektorov a spravuje rozsiahle databázy o vývoji jednotlivých prípadov a účasti nadnárodných spoločností v nich. Databázu financuje celosvetová konferedária odborových zväzov v oblasti verejných služieb.

Bližšie informácie získate na web stránke www.psiru.org.

 

Search