Tento článok je súčasťou série dokumentov britskej inštitúcie Public Service International Research Unit (bližšie informácie pozri na konci článku). Preklad zabezpečila CEPA na základe súhlasu autorov. Sme presvedčení o tom, že materiály z tejto série môžu byť prínosom v diskusiách o ďalšom vývoji slovenského vodárenstva po transformácii štátnych podnikov vodární a kanalizácií na obce a mestá.
PRIVATIZÁCIA VODÁRNÍ A KANALIZÁCIÍ V ARGENTÍNE AGUAS ARGENTINAS:
SÚKROMNÝ MODEL
V roku 1993 privatizovala Argentína vodárne a kanalizácie v Buenos Aires v prospech spoločnosti Aguas Argentinas, ktorú vlastnilo nadnárodné konzorcium vedené spoločnosťou Lyonnaise des Eaux. Túto koncesiu označuje spoločnosť za model, prostredníctvom ktorého môžu nadnárodné spoločnosti skvalitniť verejné služby (zdroje: Marc Fornacciari "Prípad Buenos Aires", Lyonnaise des Eaux, máj 1995; článok v Les Echos, 2. mája 1994; správa argentínskych odborov na konferencii PSI v Montevideo, apríl 1995). Zlepšenia technológie a servisu Z 9 miliónov obyvateľov Buenos Aires bolo len 6 mil. pripojených na verejný vodovod a len 5 mil. na kanalizačný systém. Zmluva poskytuje konzorciu 30 rokov na pripojenie všetkých na obe služby – čo nie je veľmi náročný cieľ. Podľa vyhlásení Lyonnaise, za prvých 18 mesiacov pripojili ďalších 400 tisíc ľudí k vodovodnej sieti a 250 tisíc ľudí na kanalizáciu. Pri takomto tempe potrvá pripojenie všetkých obyvateľov na kanalizáciu 24 rokov. Spoločnosť tiež uvádza, že počas prvých 18 mesiacov opravila 250 km (asi 2%) vodovodnej siete a znížila úniky; zvýšila dodávky vody o 30%; znížila počet zablokovaných kanalizačných úsekov použitím „celého parku špecializovaných zariadení“, ktoré sú schopné vyčistiť až 2000 km (25%) kanalizačných potrubí ročne; zaviedla nové zariadenie na meranie prietokov. Táto správa je dostatočne presná, avšak neuvádza nič viac, ako by sa dalo očakávať od ktoréhokoľvek nového vyškoleného manažmentu vodární a kanalizácií, ktorý má k dispozícii investície v objeme 200 mil. USD ročne. Pracovné príležitosti Hlavným zdrojom úspor spoločnosti bolo prepustenie 3 830 zo 7 500 pracovníkov (50%) počas prvých troch mesiacov prevádzky. Takéto radikálne zníženie počtu pracovných miest si vyžiadalo 50 mil. USD vo forme odstupného. Finančná efektívnosť Najdramatickejším zlepšením bolo zvýšenie inkasovaných príjmov – z 54 mil. USD na 90 mil. USD za štvrťrok. V prvej polovici roku 1995 spoločnosť plánovala už 95% platiacich odberateľov oproti 55% v roku 1993. Tento cieľ dosiahla použitím niekoľkých metód: Urýchlene vytvorila nový počítačový fakturačný systém, takže 2,3 milióna faktúr bolo vydaných už po 24 dňoch. Aktualizovala databázu odberateľov – s použitím terénnych a leteckých prieskumov získala informácie o veľkosti, type a umiestnení obydlí. Zaviedla "účinné mechanizmy vyrovnávania pohľadávok“. Zistila 500 tisíc prípadov „neoprávneného pripojenia a podvodov“. Opatrenia, ktoré spoločnosť v tomto zmysle podnikla, nešpecifikovala. Nie je teda jasné, či spoločnosť neodpojila viac „čiernych“ prípojok (500 000) ako vytvorila nových (400 000). Spoločnosť tiež tvrdí, že zefektívnila postupy pri nákupe, používaní materiálu a administratíve. Investície Spoločnosť sa zaviazala preinvestovať v prvých piatich rokoch jednu miliardu USD. Lyonnaise veľmi intenzívne pracovala na získaní úverov od Interamerican Bank for Development (100 mil. USD) či od International Finance Corporation, ktorá je súčasťou Svetovej banky (tá poskytla 115-250 mil. USD v úveroch, okrem toho investovala vlastných 300 mil. USD, za čo v súčasnosti prevzala 5% akcií Aguas Argentinas). Zvyšok sa získal vydaním strednodobých dlhopisov Aguas Argentinas. Spoločnosť Lyonnaise des Eaux samotná neinvestovala do spoločnosti viac ako 30 mil. USD, čo je 25% zo 120 miliónového kapitálu Aguas Argentinas. Lokálne argentínske banky investujú oveľa viac (približne –mil. USD v úveroch + 60 mil. USD vlastného kapitálu) v porovnaní so všetkými nadnárodnými spoločnosťami v konzorciu spolu (60 mil. USD). Ceny Spočiatku nedošlo k zvýšeniu cien – v skutočnosti zmluva stanovovala zníženie ceny. Zabezpečila však stály rast reálnych cien v priebehu najbližších 30 rokov. Tento podlieha 5-ročnému vyhodnocovaniu, avšak spoločnosť považuje takéto hodnotenie – a možnosť devalvácie argentínskeho pesa – za potenciálne riziko ziskovosti zmluvy. (Prevzaté z dokumentu „The Privatisation Network“, 1996.) V roku 1997 spoločnosť Aguas Argentinas zistila, že nové prípojky v zmysle zmluvy jej prinášajú straty, pretože novopripojené domácnosti si nemohli dovoliť platiť. Vláda zmluvu upravila v novembri 1997 tak, aby umožňovala zvýšenie cien. „Vodárenská spoločnosť Aguas Argentinas sa stala najnovším privatizovaným podnikom krajiny, ktorý narazil na kritiku spotrebiteľov pri plánoch zvýšiť sadzby za svoje služby. Spor medzi spotrebiteľmi a spoločnosťou, ktorú prevádzkuje francúzska spoločnosť Lyonnaise des Eaux-Dumez, sa dostal na titulné stránky novín po tom, čo miestne médiá oznámili, že každé dva mesiace plánuje účtovať svojim klientom o ďalších 2–4 dolárov viac. Spoločnosť vyhlásila, že chce upraviť (privatizačnú) zmluvu tak, aby sa jej kompenzovali straty vo výške 60 miliónov USD po tom, čo ju vláda požiadala budovať bezplatné vodovodné a kanalizačné prípojky kvôli minuloročným protestom proti účtovaniu poplatkov v chudobných oblastiach… Podľa informovaných zdrojov Aguas Argentinas zamýšľa účtovať všetkým svojim zákazníkom o 2-4 doláre viac každé dva mesiace, avšak vláda by mohla trvať na nižších sadzbách.“ (Reuters 29. septembra 1997) Táto prax nenašla podporu u spotrebiteľov. V marci 1998 Najvyšší súd rozhodol, že zvýšenia cien sú protiprávne, a spoločnosť vyhlásila, že v tomto prípade zníži investície do vodohospodárskeho systému. "Aguas Argentinas v utorok oznámila, že nebude schopná rozšíriť svoju vodohospodársku sieť podľa pôvodných plánov, pretože jej príjmy sa znížia po tom, čo súd zakázal účtovať spotrebiteľom „solidárny poplatok“ vo výške 4 doláre. Rozhodnutie súdu 'zníži očakávané príjmy z koncesie, čo znemožní pokračovať v rozširovaní nových sietí,' uviedla spoločnosť vo svojom vyhlásení pre tlač. Sudca v pondelok zakázal spoločnosti, ktorá je kontrolovaná francúzskou spoločnosťou Lyonnaise des Eaux-Dumez, účtovať svojim zákazníkom o ďalšie 4 doláre viac každé dva mesiace na pokrytie strát, ktoré vznikli pri poskytovaní jej služieb v chudobných oblastiach. Poplatok, známy ako 'solidárny' poplatok, bol zavedený vlani v novembri. Jorge Maiorano, nezávislý verejný ombudsman, spochybnil poplatok na súde a vyhlásil, že spoločnosť nesplnila investičné ciele, ktoré sú uvedené v privatizačnej zmluve Aquas z roku 1993 a preto nemá právo účtovať takýto poplatok. Spoločnosť Aguas však vyhlásila, že splnila svoje záväzky podľa zmluvy, a to doterajším vložením 1.02 miliardy dolárov do rozšírenia siete a zlepšenia kvality. Investičný rozpočet na rok 1998 vo výške 240 miliónov dolárov však 'bude značne ovplyvnený týmto rozhodnutím.'" (Reuters 17 marca 1998) Predstaviteľ Lyonnaise des Eaux, hlavného nadnárodného člena spoločnosti (Aquas Argentinas), označil zmluvu ako „živú bytosť so sociálnymi vzťahmi'. Public Service International Research Unit (PSIRU) je výskumným ústavom v rámci School of Computing and Mathematical Sciences pri londýnskej University of Greenwich. PSIRU vznikol v roku 1998 a zaoberá sa výskumom v oblasti privatizácie a reštrukturalizácie verejných služieb na celom svete s dôrazom na vodárenstvo, energetiku, odpadové hospodárstvo a zdravotníctvo. Pripravuje série publikácií s podrobnými informáciami o privatizácii a reštrukturalizácii týchto sektorov a spravuje rozsiahle databázy o vývoji jednotlivých prípadov a účasti nadnárodných spoločností v nich. Databázu financuje celosvetová konferedária odborových zväzov v oblasti verejných služieb.
Bližšie informácie získate na web stránke www.psiru.org.