Nemecko: Eurawasser V roku 1992 boli vo východonemeckom Rostocku privatizované vodárenské a kanalizačné systémy formou koncesie na 25 rokov, udelenej spoločnosti Eurawasser (50% jej akcií vlastní nemecká priemyselná skupina Thyssen a 50% spoločnosť Lyonnaise des Eaux). Pôvodné ceny boli stanovené na základe predpokladu, že spotreba vody poklesne na približne 20-22 miliónov m3 za rok. Krach priemyselných podnikov a úsporné opatrenia obyvateľov s cieľom šetriť finančné prostriedky však spôsobili, že v roku 1994 spotreba vody klesla až na 17 mil. m3, takže príjem spoločnosti bol nižší, ako sa očakávalo. Po takomto poklese spotreby vody firma Eurawasser okamžite uplatnila ustanovenia o úprave cien v koncesionárskej zmluve a v roku 1995 sa v meste Rostock zvýšili ceny za odber vody o 24% a stočné o 30%. „Hovorkyňa firmy oznámila, že Eurawasser nevidí vo zvýšení cien problém a protesty sú prehnané“ (Financial Times Water Briefing, Febr. 22, 1995). Česká republika: Welsh Water sa zameria na znižovanie počtu pracovníkov Britská spoločnosť Welsh Water prebrala prevádzku vodární a kanalizácií v Južných Čechách cez 36-percentný podiel v spoločnosti SCVK. Nedávna správa otvorene konštatuje: „SCVK plánuje zarábať dvomi spôsobmi: znižovaním nákladov a zvyšovaním cien. Jednou z potenciálnych oblastí na znižovanie nákladov je 2500 zamestnancov firmy…“ (BCE Nov 1995, str. 48). Hranica, po ktorú možno zvyšovať ceny, je obmedzená, pretože ceny vody v Čechách sú 24-krát vyššie ako v roku 1989. Spoločnosť je presvedčená, že ešte „bude dostatok postupných zvýšení cien, ktoré zabezpečia zisk“, avšak „otázkou ostáva, aká miera zisku bude vyjednaná s Ministerstvom financií“. Spoločnosť tvrdí, že túto úlohu zvládne lepšie (ako samosprávy, pozn. prekl.), pretože „znižovanie stavu zamestnancov a zvyšovanie cien je pre obecný orgán ťažkou úlohou“. Kľúčové rozhodnutia však stále ostávajú politickými rozhodnutiami. Thajsko: nemôže si dovoliť Thames Odborári v Thajsku kritizovali podmienky návrhu zmluvy so spoločnosťou Thames Water. V septembri 1995 bolo oznámené, že Thames Water dostala koncesiu na prevádzku vodární v provincii Pathum Thani, výstavbu a údržbu prečerpávacích staníc a vodovodných sietí a účtovanie za odber vody spotrebiteľom. Túto dohoda kritizovali odbory združujúce zamestnancov vodární, pretože projektovaný medziročný cenový rast 4,4% by znamenal neúmerne vysoké ceny: „V prvom roku by spotrebitelia mali zaplatiť asi 15 baht za kubický meter vody z vodovodu. Cena by každým rokom rástla a za 25 rokov by dosiahla úroveň približne 35 až 40 baht za kubický meter.“ Plány spoločnosti boli kritizované aj kvôli technickým chybám: „Zámer spoločnosti Thames vybudovať len tri rozvodné stanice by štát príliš zaťažil, a to kvôli údržbe diaľkových potrubí, ktoré by boli v takomto prípade nevyhnutné.“ (Bangkok Post 16.9.95) Brazília: Lyonnaise a peniaze na potrubie Prvý vodárenský privatizačný kontrakt v Brazílii bol podpísaný v roku 1995 v prospech spoločnosti, ktorej 50-percentným vlastníkom je Lyonnaise des Eaux v Limeire. Počas koncesie na 30 rokov má spoločnosť investovať spolu 100 miliónov USD, z čoho 26 miliónov poskytne Svetová Banka. Ani zbytok investícií by akcionárov spoločnosti nemal veľmi trápiť. Už v júni 1995 sa zvýšili ceny: „Aguas de Limeira už spustila reklamnú kampaň za šetrenie vodou a tento mesiac zaviedla zvýšenie cien o 6 až 7%, ktoré by malo viesť k jej úspornejšiemu používaniu." (Financial Times Water Briefing, July 26, 1995). Za zmienku tiež stojí, že asi polovica z 55 tisíc odberateľov má vodomery, ktoré vyžadujú opravu alebo výmenu a asi 9 tisíc domácností platí len „minimálne poplatky“. Podľa spoločnosti „…zatiaľ čo potenciálny mesačný príjem činí 1,65 milióna USD, skutočný príjem dosahuje len 1,1 milióna USD.“ Ak sa spoločnosti podarí dosiahnuť potenciálny príjem, zvýši svoj mesačný príjem z platieb o 0,5 milióna USD – čo je celkovo vyše 180 miliónov USD za celé obdobie koncesie. Táto suma by stačila na financovanie všetkých investičných potrieb, pričom spoločnosti by stále ostali 4 milióny USD ročne ako zisk. Okrem toho, „Nová spoločnosť súčasne vopred upozornila na racionalizáciu nákladov. Len 60% zo súčasných 430 zamestnancov prejde do novej spoločnosti. Po vykonaní pohovoru bude týmto zamestnancom ponúknuté ich pôvodné pracovné miesto predbežne na dobu dva roky.” Týmto opatrením spoločnosť okamžite znížila mzdové náklady o 40% bez toho, aby bolo teba platiť odchodné (úryvok z "The Privatisation Network", 1996). Samosprávy majú zákonnú povinnosť určovať výšku ceny vody. V praxi je však jasné, že nemajú príliš na výber a musia prijať odporúčania vodárenských spoločností. Tento fakt opakovane konštatovalo i vedenie spoločnosti a potvrdili ho tiež iné zdroje. V niektorých prípadoch vodárenské koncesie obsahujú klauzuly, podľa ktorých majú spoločnosti automaticky nárok na kompenzácie v prípade prevádzkovej straty: v meste Rostock sa zvýšili ceny vody, pretože pokles dopytu by bol viedol k strate pre spoločnosť Eurawasser. Preto „pokles automaticky aktivoval ustanovenia o úprave cien, zakotvené v zmluve so spoločnosťou Eurawasser“ (FT Bus Rep 22 Feb 1995). V maďarských mestách Pécs a Szeged obsahujú koncesné zmluvy ustanovenia, podľa ktorých ak ceny nie sú dostatočne vysoké na zaručenie prevádzkového zisku, musí mestská rada spoločnosti stratu kompenzovať. Ak v českom meste Plzeň ceny vody nezabezpečia primeraný zisk, je mestská rada podľa zmluvy povinná spoločnosti rozdiel uhradiť. Ak sa takéto ustanovenia stanú bežnou súčasťou koncesných zmlúv, je o to ťažšie uplatniť cenovú reguláciu. Mestá, ktoré garantujú firmám kompenzáciu strát Štát Mesto/Spoločnosť Ručenie Česká Republika: Plzeň/Generale des Eaux Ak ceny vody nezabezpečia primeraný zisk, musí mestská rada uhradiť spoločnosti rozdiel. Maďarsko: Pécs/Lyonnaise des Eaux Ak spoločnosť vykáže stratu, musí mesto zaplatiť dostatok financií na jej vykrytie. Maďarsko: Szeged/Generale des Eaux Ak ceny nepokrývajú celkové náklady, musí mesto uhradiť rozdiel. Nemecko: Rostock/Lyonnaise des Eaux Ustanovenia o automatickom prispôsobení cien za účelom ochrany zisku. Public Service International Research Unit (PSIRU) je výskumným ústavom v rámci School of Computing and Mathematical Sciences pri londýnskej University of Greenwich. PSIRU vznikol v roku 1998 a zaoberá sa výskumom v oblasti privatizácie a reštrukturalizácie verejných služieb na celom svete s dôrazom na vodárenstvo, energetiku, odpadové hospodárstvo a zdravotníctvo. Pripravuje série publikácií s podrobnými informáciami o privatizácii a reštrukturalizácii týchto sektorov a spravuje rozsiahle databázy o vývoji jednotlivých prípadov a účasti nadnárodných spoločností v nich. Databázu financuje celosvetová konferedária odborových zväzov v oblasti verejných služieb.
Bližšie informácie získate na web stránke www.psiru.org.