Priatelia Zeme - Slovensko
október 2001
ÚVOD
Hlavným problémom správy predvstupovej pomoci EÚ na Slovensku ostáva rozhodovací proces: projekty a ich dodávatelia boli často selektovaní netransparentne, na základe osobných preferencií úzkej skupiny ľudí, a nie na základe všeobecne platných kritérií, ktoré by odrážali celospoločenské priority zosúladené s prioritami poskytovateľa pomoci. Z hľadiska Slovenska je preto namieste niekoľko otázok: - čo vyšší by bol efekt doteraz spotrebovaných prostriedkov z programu PHARE, ak by sa v rozhodovaní o nich postupovalo štandardným spôsobom, transparentne a demokraticky, rešpektujúc spoločenské priority? - Koľko bude krajinu stáť prebudovanie dnešného netransparentného systému na otvorený a objektívny? Aké sú straty vyplývajúce zo skutočnosti, že doterajšie fondy sa nevyužili na vybudovanie inštitúcií schopných zvládnuť vstup SR do EÚ (včítane efektívneho manažmentu podstatne väčších štrukturálnych fondov, ktoré budú Slovensku po vstupe do EÚ k dispozícii)? Ešte oveľa vážnejšie sú otázky, ktoré stoja pred Európskou komisiou (EK). EK dlhodobo financovala doterajší systém na Slovensku. Tým de facto motivovala k plytvaniu verejných fondov, a to väčšinou celkom beztrestnému. K splneniu základného cieľa - pripraviť krajinu na vstup do EÚ - sa s takto využitou predvstupovou pomocou Slovensku nepodarilo príliš priblížiť. Ak sa potvrdia podozrenia o klientelizme a zneužívaní fondov EÚ, bude dokonca možné konštatovať, že Slovensko sa za peniaze EÚ od Únie istým spôsobom vzďaľuje. Možno teda vyjadriť obavu, že prostriedkami daňových poplatníkov 15 členských krajín EÚ sa do zatiaľ neznámej miery plytvalo v rozpore s ich účelom. Základnou otázkou pre EÚ ostáva, ako zabezpečí, že dnešný problematický systém bude nahradený novým transparentným a demokratickým systémom schopným kvalitne a efektívne spravovať predvstupové a následne aj štrukturálne fondy. Doterajšie analýzy systému správy fondov PHARE na Slovensku čoraz jasnejšie odhaľujú príčiny a hĺbku problémov, o ktorých sa začalo otvorene hovoriť až po prepuknutí korupčného škandálu v marci 2001. Sú nimi najmä: 1. Alarmujúci stav profesionálnej úrovne časti pracovníkov príslušných inštitúcií na strane Slovenska i EÚ. 2. Zlá administratívna štruktúra umožňujúca prepájanie vzájomne nezlúčiteľných kompetencií, prípadne prekrývanie právomocí alebo kompetenčný chaos. 3. Absencia jasných a jednoznačných pravidiel využívania predvstupovej pomoci a úplne nedostatočný systém informovania verejnosti. 4. Absencia transparentnosti a účasti verejnosti v procese rozhodovania o využívaní fondov EÚ. 5. Veľmi nedostatočná úroveň monitoringu a kontroly zo strany EÚ, a to tak Delegácie EK v Bratislave ako aj Bruselu. 6. Absencia politickej a právnej zodpovednosti za využívanie predvstupovej pomoci na strane Slovenska.
NÁVRHY A ODPORÚČANIA
Zhrnutie Priatelia Zeme - Slovensko nemôžu suplovať štátne inštitúcie pri reforme systému využívania predvstupovej pomoci. Ponúkajú však niektoré podnety, o ktoré sa možno pri hľadaní účinných riešení oprieť. Motívom celej ich analýzy nie sú čistky v správe predvstupovej pomoci, ale snaha presadiť zásadné zvýšenie jej kvality. Zdroje informácií: na strane EÚ i Slovenska už v súčasnosti existuje značné množstvo dokumentov, ktoré obsahujú pestrý prehľad odporúčaní a podnetov na zvýšenie kvality predvstupovej pomoci, a to tak pre oblasť programovania ako aj implementácie. Mnohé z nich sa priebežne aktualizujú. Tieto dokumenty by sa nemali považovať za interné a tajné. Naopak, mali by sa využiť ako dobrá spätná väzba pri tvorbe novej politiky a mali by byť k dispozícii všetkým subjektom, ktoré sú ochotné podieľať sa na riešení vzniknutých problémov. Na základe doterajších analýz vzniknutých možno konštatovať, že: - Transformácia krajiny na otvorenú a demokratickú spoločnosť sa v reálnej praxi nestala prioritou slovenskej vlády. Na tento účel vláda neposkytuje primeranú technickú ani politickú podporu. Na druhej strane, ani EÚ nebola schopná vytvoriť efektívne mechanizmy, ktoré by pomohli Slovensku naplniť základné ciele predvstupovej pomoci. - Posilňovanie aktívnej účasti občanov na rozhodovaní o veciach verejných nie je žiadnou vedľajšou ani nadbytočnou úlohou vlády v transformačnom procese, ale jej prvoradou povinnosťou. V tomto smere má kľúčový význam nielen aktívne sprístupňovanie objektívnych, úplných a včasných informácií verejnosti, ale i školiace a tréningové programy pre kľúčové osobnosti v oblasti médií, politiky, ekonomiky, atď. - Administratívny personál a zamestnancov v štátnej správe, ktorá sa podieľa na správe predvstupovej pomoci, je potrebné podriadiť nedávno prijatému zákonu o štátnej službe. Tento personál je potrebné prijať, vyškoliť, riadiť a platiť transparentne, podľa štandardov porovnateľných s praxou v EÚ. Popri celom rade konkrétnych opatrení, ktoré sú obsahom nasledujúcej časti, je treba upozorniť najmä na tri priority: - integrovať skúsenosti z členských krajín EÚ v oblasti tvorby a implementácie konkrétnych sektorových politík na Slovensku tak, aby sa zabezpečila ich kompatibilita s postupmi a štruktúrami v rámci Únie; - vytvoriť účinný systém monitoringu a hodnotenia v rámci všetkých politických programov a nástrojov EÚ a SR s cieľom zabezpečiť ich vysokú kvalitu a tiež spätnú väzbu pre potreby alokácie fondov EÚ v budúcnosti; - po schválení záväzných postupov a štruktúr na strane Slovenska delegovať kompetencie v oblasti implementácie predvstupových fondov EÚ slovenským inštitúciám. Z pohľadu tvorby a implementácie politík treba zohľadniť nasledujúce zmeny v rámci inštitucionálnej štruktúry: - Funkcia Národného koordinátora pomoci by mala byť nahradená kolektívnym orgánom (Výborom pre národnú koordináciu pomoci, pozri nasledujúcu časť). - Funkcia Výkonného národného koordinátora pomoci by mala byť zrušená a integrovaná do úradu vyššie spomenutého Výboru a príslušných ministerstiev a inštitúcií. - Ministerstvo financií/Národný fond: treba posilniť jeho koordinačnú úlohu pri zabezpečovaní kofinancovania a distribúcii prostriedkov. - CFCU treba zrušiť a jej funkcie integrovať do príslušných rezortných agentúr. - Jednotlivé programové implementačné jednotky treba zrušiť a ich kompetencie integrovať do príslušných rezortných agentúr tak, aby ich pracovníci podliehali zákonu o štátnej službe. - Úrad pre štátnu službu by mal získať zodpovednosť za celú organizačno-personálnu agendu (prijímanie, vzdelávanie, školenie a definovanie platových pomerov štátnych pracovníkov, atď.). - Najvyšší kontrolný úrad musí vykonávať externý audit a kontroly inštitúcií spravujúcich predvstupovú pomoc. - Sekcie/odbory kontroly príslušných ministerstiev musia zodpovedať za vnútornú kontrolu. - Úrad pre štátnu pomoc musí predefinovať svoju úlohu a prebudovať štruktúru tak, aby efektívne a pružne plnil poslanie, kvôli ktorému vznikol a aby sa mohol účinne podieľať aj na správe predvstupovej pomoci. - Úrad pre verejné obstarávanie by mal byť zainteresovaný do obstarávania tovaru a služieb v rámci predvstupovej pomoci. - OLAF/Court of Auditors by mali zriadiť svoje pobočky pri Delegácii EK v Bratislave. - Je potrebné vytvoriť nezávislý monitorovací orgán na partnerskom princípe (s účasťou mimovládnych organizácií), ktorý by mal priebežne sledovať a monitorovať činnosť inštitúcií spravujúcich predvstupovú pomoc.
NÁČRT KONKRÉTNYCH OPATRENÍ
Navrhované odporúčania sú reakciou na vzniknuté problémy v systéme správy predvstupovej pomoci. Priatelia Zeme - Slovensko považujú za dôležité, aby kompetentné orgány bezodkladne pristúpili k diskusii o nich a následne k ich realizácii. Pritom je potrebné zohľadniť odporúčania a podnety iných inštitúcií a organizácií, ktoré sa problematikou predvstupovej pomoci na Slovensku zaoberajú.
ĽUDSKÉ ZDROJE A KNOW-HOW
Je potrebné výrazne zvýšiť profesionálne kapacity inštitúcií, predovšetkým na strane Slovenska, a to na centrálnej i regionálnej úrovni. Mimoriadne potrebné je vypracovanie nezávislého hodnotenia kvality práce doterajšieho personálu. U tých zamestnancov, ktorí striedali rôzne posty v rôznych inštitúciách, je potrebné zohľadniť dôvody týchto zmien. Všetci, ktorí sa preukázateľne podieľali na zneužívaní alebo zlom manažmente fondov EÚ, musia byť prepustení z verejných služieb. Vzhľadom na potrebu zabrániť prerušeniu procesov, ktoré v súčasnosti prebiehajú, je potrebné na jednej strane zachovať pracovné vzťahy s kvalitnými pracovníkmi starého personálu a na strane druhej je potrebné prijať nových profesionálov, ktorí nemajú žiadne väzby na starý systém správy predvstupovej pomoci. Všetci novoprijatí zamestnanci musia byť dôkladne vyškolení a na tento účel musia byť vyčlenené dostatočné finančné prostriedky. Zároveň je potrebné predísť tunelovaniu know-how z inštitúcií, ktoré doteraz spravovali predvstupovú pomoc na Slovensku. Je potrebné zabrániť tomu, aby si bývalí vedúci pracovníci vládnych inštitúcií a experti kontraktovaní z programu PHARE, ktorí doteraz pracovali pre tieto inštitúcie, v budúcnosti vybudovali súkromný monopol na poskytovanie služieb pre verejnú správu, opäť za prostriedky z fondov EÚ. Slovenská vláda i EK by mali evidovať okruh ľudí, ktorí sa preukázateľne podieľali na zlom manažmente predvstupovej pomoci na Slovensku, s cieľom neumožniť týmto osobám získať ďalšie kontrakty z fondov EÚ. Slovenská vláda i EK by mali uprednostniť budovanie silných inštitúcií pred investičnými projektami. Mali by vytvoriť podmienky pre podstatne lepšie finančné ohodnotenie kvalitných pracovníkov v inštitúciách štátnej správy na Slovensku, ktoré zodpovedajú za manažment fondov EÚ. EK by mala až do vybudovania a schválenia efektívnej inštitucionálnej štruktúry uvoľniť reštrikcie vzťahujúce sa na financovanie miezd a platov príslušných pracovníkov štátnej správy. Bez kvalitného personálneho obsadenia jednotlivých inštitúcií správy predvstupovej pomoci (a následne štrukturálnych fondov) je ilúziou očakávať ich kvalitný výkon a zvýšenie miery odolnosti voči korupcii a pokusom zneužívať verejné prostriedky.
ŠTRUKTÚRA
Výbor pre národnú koordináciu pomoci Ako už navrhovali viaceré mimovládne organizácie, post podpredsedu vlády pre európsku integráciu (ktorý v súčasnosti integruje aj post národného koordinátora pomoci) by mal byť zrušený a časť jeho kompetencií by mal prevziať reprezentatívny a nestranícky Výbor pre národnú koordináciu pomoci (ďalej len "Výbor"). Výbor by mal pôsobiť ako kontrolný orgán Národného koordinátora pomoci. Jedným z riešení by bolo úlohami Výboru poveriť dnešný Prípravný výbor pre štrukturálne fondy, keďže jeho úlohou je práve vytvorenie podmienok pre správu štrukturálnych fondov. Podmienkou však musí byť jeho sfunkčnenie a zásadná reorganizácia. Zloženie Výboru by malo rešpektovať princíp partnerstva a jeho členmi by mali byť okrem zástupcov kľúčových rezortov aj reprezentanti parlamentu, samospráv a mimovládnych organizácií. Výbor by mal mať primerané zastúpenie členov z jednotlivých regiónov. Výbor by mal hodnotiť efektívnosť informačnej kampane a mal by kontrolovať, či je verejnosť primerane a včas informovaná o všetkých postupoch, harmonogramoch a štruktúrach súvisiacich s manažmentom predvstupovej pomoci. Okrem toho, Výbor musí kontrolovať, aby všetky správy, hodnotenia a iné dokumenty súvisiace s predvstupovou pomocou boli včas a ľahko dostupné pre každého. Výbor by mal byť zodpovedný za to, že akékoľvek sťažnosti a podnety vo vzťahu k predvstupovej pomoci sa bezodkladne dostanú k ich adresátom. Výbor by mal byť zodpovedný za koordináciu decentralizovaných jednotiek, ktoré prevezmú kompetencie CFCU. Národný koordinátor pomoci (National Aid Coordinator - NAC) Post NAC by mal byť obsadený odborníkom, nie politickým nominantom a mal by byť zodpovedný Výboru a plniť úlohy ním určené. NAC by mal byť vybraný Výborom na základe otvoreného konkurzu. NAC by mal Výboru predkladať pravidelné správy o svojej činnosti a o činnosti svojho úradu. NAC by mal technicky koordinovať súčinnosť príslušných slovenských inštitúcií s činnosťou a pokynmi z Delegácie EK v Bratislave a EK v Bruseli. V tomto zmysle by však NAC nemal byť viac než „poštovým úradom“ a jeho úlohou by bolo iba kontrolovať formálnu stránku dokumentácie tak, aby spĺňala požadované náležitosti a bola v súlade s pokynmi a smernicami EK. Na druhej strane, NAC by mal zabezpečovať, že pokyny a dokumenty z Bruselu sú včas doručené príslušným inštitúciám. NAC by mal koordinovať jednotku zodpovednú za informačnú kampaň. Výkonný koordinátor pomoci Post výkonného koordinátora pomoci musí byť zrušený a kvalita doterajšej práce celého jeho personálu musí byť nezávisle vyhodnotená. Kompetencie výkonného koordinátora pomoci musia byť presunuté na NAC. Súčasný personál na Odbore zahraničnej pomoci Úradu vlády by nemal byť automaticky delimitovaný do nových štruktúr, jednotliví zamestnanci by však mali mať možnosť uchádzať sa o nové miesta v otvorených konkurzoch (s výnimkou tých, u ktorých sa preukáže aktívny podiel na zneužívaní a zlom manažmente fondov v predchádzajúcom období). CFCU CFCU by sa mala v primeranej miere decentralizovať. To znamená, že jej kompetencie by sa mali presunúť na príslušné ministerstvá/agentúry, prípadne na ministerstvo financií. (V členských štátoch EÚ síce existujú centrálne jednotky, ktoré vydávajú súhlas s čerpaním fondov, implementačné agentúry sú však decentralizované podľa rezortov.) Decentralizáciu CFCU musí sprevádzať zosilnený monitoring, hodnotenie a kontrola zo strany vlády SR i Delegácie EK. Rezortné agentúry Programovanie musí byť striktne oddelené od implementácie. To znamená, že finančné a kontraktačné jednotky, ktoré prevezmú kompetencie CFCU, musia byť administratívne oddelené od agentúr zodpovedných za programovanie, a to aj v prípade, že budú zastrešené rovnakým ministerstvom. Tieto jednotky musia byť priamo podriadené príslušným ministrom. Rozhodovanie v oblasti programovania by malo byť v kompetencii príslušných ministerstiev/agentúr a malo by dôsledne rešpektovať princíp partnerstva. Rezortné agentúry a implementačné jednotky musia mať nezávislé financovanie a personál. Mali by byť pravidelné interne i externe hodnotené (napr. Najvyšším kontrolným úradom). Úrad pre verejné obstarávanie by mal participovať pri implementácii. Úrad pre štátnu pomoc by mal byť zainteresovaný do programovania. Delegácia EK Aj Delegácia EK by mala zabezpečiť vypracovanie nezávislého auditu kvality doterajšej práce tej časti jej personálu, ktorý bol priamo zainteresovaný do správy predvstupových fondov. Berúc do úvahy opakované problémy s transparentnosťou a dobrou správou fondov na strane Slovenska, Delegácia EK by mala podstatne zintenzívniť a skvalitniť monitoring a kontrolu.
KONTROLA, MONITORING A HODNOTENIE
Mechanizmus vybavovania sťažností, podnetov a odvolaní tak na strane Slovenska, ako aj Delegácie EK musí byť vytvorený a zavedený účinný mechanizmus riešenia sťažností, podnetov a odvolaní (napr. vo forme horúcej linky, ochrany zamestnancov, ktorí upozorňujú na problémy v rámci vlastných inštitúcií, funkcie ombudsmana, prípadne iných opatrení). Tento mechanizmus musí mať jasnú štruktúru a verejnosť musí byť informovaná o tom, ako a kde je možné poslať sťažnosť, podnet alebo odvolanie. Táto úloha sa musí stať prvoradou prioritou. Navrhovaný mechanizmus musí byť priebežne vyhodnocovaný a správy o vybavovaní sťažností a podnetov musia byť zverejňované na Internete. Je potrebná dôkladná dokumentácia z výberových procesov. Tendrový proces je potrebné spriehľadniť. V tendroch, v ktorých sa rozhoduje o poskytnutí verejných prostriedkoch, by účastníci výberových konaní nemali byť viazaní mlčanlivosťou. Bidy firiem by mali byť zverejňované. Monitoring a hodnotenie Je potrebné vytvoriť jasný, transparentný a participatívny mechanizmus projektového monitoringu i postprojektového hodnotenia. Jednotlivé programy a projekty musia byť pravidelne hodnotené nielen z pohľadu kvantity, ale predovšetkým kvality (t.j. ako prispievajú k implementácii celkových cieľov predvstupových fondov, ako pomáhajú rozvíjať kapacity domácich inštitúcií, aby boli včas schopné efektívne a účelne spravovať štrukturálne fondy, ako zohľadňujú spoločenské priority, či nepredstavujú riziko účelového kanalizovania verejných prostriedkov v prospech politicky vplyvných lobistických skupín, atď.). Všetky hodnotiace správy musia byť zverejňované. Výsledky monitoringu a hodnotenia sa musia priebežne zapracovávať do návrhov budúcich projektov a programov (t.j. musia sa stať účinnou spätnou väzbou pre prehodnocovanie charakteru budúcich programov). Striktné a jasné opatrenia proti zneužívaniu moci a korupcie Do nadobudnutia účinnosti zákona o štátnej službe je potrebné dočasne zaviesť jasný mechanizmus prijímania nových pracovníkov a predchádzania konfliktu záujmov pre všetkých, ktorí sú zainteresovaní do manažmentu predvstupovej pomoci, včítane účinných vynucovacích opatrení. NAC aj Delegácia EK by mali pravidelne kontrolovať dodržiavanie zásad proti konfliktu záujmov v rámci svojich štruktúr. Tí (jednotlivci a firmy), ktorí takéto pravidlá porušili, musia byť diskvalifikovaní z možnosti uchádzať sa o akúkoľvek podporu z fondov predvstupovej pomoci v budúcnosti. Zamestnanci, ktorým sa preukáže účasť na manipulácii rozhodovacích procesov, by nemali mať možnosť uchádzať sa o miesto v inej verejnej inštitúcii, ktorá sa podieľa na správe predvstupových fondov. Nová štruktúra sama osebe nezmení kultúru rozhodovania. Treba pripraviť a zverejniť procedúry, ktoré jasne a podrobne definujú kompetencie a povinnosti jednotlivých prvkov štruktúry, a tiež aj sankcie za ich porušovanie. Potom bude možné transparentne posúdiť efektívnosť jednotlivých procesov a prvkov.
PRÍSTUP K INFORMÁCIÁM
Informačná kampaň vlády (doteraz koordinovaná NAC na Úrade vlády) by mala byť riadne vyhodnotená a reštartovaná. Existuje potreba pravidelného nezávislého hodnotenia informačnej kampane. Uvoľňovanie platieb jednotlivých tranží z fondov EÚ by malo byť podmienené dobrými výsledkami hodnotiacich správ. Doterajšia informačná kampaň Úradu vlády musí byť vyhodnotená nezávislými externými expertami a aktualizovaná. Súčasťou novej informačnej kampane by mali byť mesačné správy (zverejňované prostredníctvom Internetu na špeciálnej stránke) a pravidelné tlačové konferencie. Bezodkladné zverejňovanie správ Delegácie EK i vlády, ktoré sa týkajú predvstupovej pomoci (napr. zistení rôznych misií EK a EP, správy z auditov, hodnotiace správy OMAS, zistenia OLAF, atď.), by sa tiež malo stať neoddeliteľnou súčasťou informačnej kampane NAC. Správy by mali byť prístupné na Internete. Delegácia EK by mala zverejniť všetky relevantné dokumenty a mala by tiež poskytovať informácie, kde v rámci európskych štruktúr je možné v prípade potreby získať konkrétne dokumenty, rozhodnutia a záznamy. NAC by mal byť zodpovedný za publikovanie kompletného a zrozumiteľného slovenského manuálu o tom, akým spôsobom je potrebné uchádzať sa o prostriedky predvstupových fondov, aké sú postupy, rozhodovací proces, kritériá, atď. Takýto manuál musí tiež obsahovať prehľad slovenskej terminológie s jasnými definíciami, ktorá sa musí používať jednotne vo všetkých dokumentoch všetkých zúčastnených agentúr a inštitúcií. (O splnenie tejto úlohy sa už čiastočne pokúsilo niekoľko subjektov, avšak chýba centrálna koordinácia a ľahko prehľadná internetová stránka.) Ako už bolo konštatované, NAC by mal slúžiť ako bod prvého kontaktu pre každého, kto hľadá určitú informáciu. Celá štruktúra a všetky dôležité procedúry, smernice a kódexy súvisiace s predvstupovou pomocou musia byť verejnosti prístupné. Každý subjekt, ktorý získal podporu z predvstupových fondov, by mal vyplniť formulár o tom, čo, kto, kedy, z akých prostriedkov a v akej výške za dané prostriedky urobil. Táto informácia musí byť ľahko prístupná verejnosti. NAC by mal poskytovať aj prehľadné infomácie o zdrojoch a výške kofinancovania a tiež všetkých verejných financií doteraz použitých na kofinancovanie projektov podporených z fondov EÚ. Aj tieto informácie musia byť prehľadne poskytované prostrednícvom Internetu. Veľmi dôležité je včasné zverejňovanie informácií o predkladaných projektoch v úvodných fázach projektového cyklu.
PROJEKTOVÝ CYKLUS
Prehodnotenie strategických dokumentov Regionálne a sektorové plány a ďalšie strategické materiály (napr. Plán rozvoja vidieka) treba považovať za otvorené dokumenty. Musia byť efektívne a objektívne monitorované, ich realizácia musí byť priebežne vyhodnocovaná a na základe zistení v prípade potreby musia byť aktualizované. V tomto procese musia hrať dôležitú úlohu regióny. Vzhľadom na spôsob, akým sa strategické dokumenty pripravovali, je potrebné vytvoriť jasné pravidlá pre celý proces tak, aby bol rešpektovaný princíp partnerstva. Proces prehodnocovania jednotlivých dokumentov nesmie byť pod časovým stresom a všetky zainteresované strany musia byť plne a včas informované o cieľoch, metódach, štruktúre a postupoch. Úloha každej zo zainteresovaných inštitúcií musí byť vopred jasná. Regionálne riadiace a monitorovacie výbory sú síce ustanovené, avšak je potrebné ich sfunkčniť, a musí im byť umožnená účasť na príprave strategických dokumentov. Programové dokumenty musia obsahovať jasné priority, ktoré budú výsledkom dostatočnej diskusie. Jednotlivé projekty musia zodpovedať stanoveným prioritám, musia byť podložené predinvestičnými štúdiami, musia zohľadňovať regionálne i rozvojové potreby, aby sa predišlo schvaľovaniu projektov na ad hoc báze. Podpora by sa nemala sústreďovať na financovanie istých typov projektov (napr. ČOV) iba preto, že konzultačné firmy majú know-how prevažne na tento typ projektov. Slovensko musí definovať svoje krátkodobé, strednodobé i dlhodobé priority vo vzťahu k prijatiu acquis. Identifikácia V tejto fáze musí byť posilnená účasť reprezentantov občianskych a regionálnych organizácií. Napríklad, prvé posúdenie a výber projektových zámerov by sa mal uskutočniť v regiónoch. Výber projektov a proces EIA (posudzovanie vplyvov projektov a investičných zámerov na životné prostredie) by mal nasledovať až po ukončených procesoch SEA pre programové dokumenty (posudzovanie vplyvov stratégií a plánov na životné prostredie). V takomto prípade by sa predišlo výberu projektov, ktoré nezodpovedajú širším regionálnym potrebám a podmienkam (napr. výstavby krátkeho úseku diaľnice, ktorý nezodpovedá rozvojovým dopravným prioritám z pohľadu väčšieho regiónu, prípadne z pohľadu celého dopravného koridoru). Pre investičné projekty (napr. veľké infraštruktúrne projekty) by EK mala od predkladateľov projektov požadovať vypracovanie analýzy najnižších nákladov (least-cost study), analýzy nákladov a prínosov (cost-benefit analysis) a posúdenie alternatívnych riešení na dosiahnutie tých istých sociálnych a ekonomických cieľov pri využití rovnakých finančných prostriedkov (tzv. oportunity cost analysis). Alternatívne možnosti by tak boli posúdené predtým, než sa daný projekt schváli. Napríklad, plán na vybudovanie regionálnej spaľovne odpadov by mal vopred zvážiť aj možnosť iných riešení (napr. možnosti zavedenia recyklačných programov a opatrení na zníženie tvorby odpadov) a až po zvážení najvhodnejšej alternatívy by sa malo pristúpiť k plánovaniu spaľovne, a to s reálne potrebnou kapacitou. EK by mala zvážiť zmenu spodného limitu pre projekty (v prípade ISPA je to najmenej 5 mil. eur pre jeden projekt). Takýto limit totiž predstavuje priamy stimul k tvorbe zbytočne predimenzovaných projektov, ktorých kapacity presahujú reálne potreby. Formulácia/Implementácia EK by mala prehodnotiť politiku vo vzťahu k poskytovaniu technickej asistencie (TA) pre jednotlivé projekty. V súčasnosti TA zabezpečujú rámcoví kontraktori so sídlom v niektorej z krajín EÚ. Tieto firmy spotrebujú približne 10 % projektových nákladov, pričom obyčajne neposkytujú žiadny know-how ani skúsenosti expertom v kandidátskych krajinách. Projekty pripravované zahraničnými firmami nezohľadňujú vždy domáce podmienky, úplnú zodpovednosť za ich realizáciu však nesú kandidátske krajiny. EK by mala vytvoriť stimulačné opatrenia, ktoré by zvýšili aktivitu domácich expertov, a od európskych rámcových kontraktorov by mala vyžadovať, aby súčasťou prípravy projektov bol aj transfer know-how. V rámci celého projektového cyklu existujú dlhé lehoty, počas ktorých EK schvaľuje TA pre projekty. Počas týchto lehôt kandidátske krajiny nemôžu postupovať ďalej a keď je už TA schválená, ocitajú sa v časovom strese. V tomto smere by EK mala delegovať viac kompetencií svojim delegáciám. Tendrové konania musia byť otvorené a transparentné (mal by sa napr. zverejňovať zoznam všetkých zúčastnených firiem s menami ich zainteresovaných expertov). Členovia výberových komisií by mali včas a pred konaním zasadnutia dostať k dispozícii kompletnú informáciu o tendri aj procese v slovenčine. V prípade potreby (na požiadanie) by mali byť zaškolení v oblasti procedúr a podstaty daného projektu. Identifikácia V tejto fáze musí byť posilnená účasť reprezentantov občianskych a regionálnych organizácií. Napríklad, prvé posúdenie a výber projektových zámerov by sa mal uskutočniť v regiónoch. Výber projektov a proces EIA (posudzovanie vplyvov projektov a investičných zámerov na životné prostredie) by mal nasledovať až po ukončených procesoch SEA pre programové dokumenty (posudzovanie vplyvov stratégií a plánov na životné prostredie). V takomto prípade by sa predišlo výberu projektov, ktoré nezodpovedajú širším regionálnym potrebám a podmienkam (napr. výstavby krátkeho úseku diaľnice, ktorý nezodpovedá rozvojovým dopravným prioritám z pohľadu väčšieho regiónu, prípadne z pohľadu celého dopravného koridoru). Pre investičné projekty (napr. veľké infraštruktúrne projekty) by EK mala od predkladateľov projektov požadovať vypracovanie analýzy najnižších nákladov (least-cost study), analýzy nákladov a prínosov (cost-benefit analysis) a posúdenie alternatívnych riešení na dosiahnutie tých istých sociálnych a ekonomických cieľov pri využití rovnakých finančných prostriedkov (oportunity cost analysis). Alternatívne možnosti by tak boli posúdené predtým, než sa daný projekt schváli. Napríklad, plán na vybudovanie regionálnej spaľovne odpadov by mal vopred zvážiť aj možnosť iných riešení (napr. možnosti zavedenia recyklačných programov a opatrení na zníženie tvorby odpadov) a až po zvážení najvhodnejšej alternatívy by sa malo pristúpiť k plánovaniu spaľovne, a to s reálne potrebnou kapacitou. EK by mala zvážiť zmenu spodného limitu pre projekty (v prípade ISPA je to najmenej 5 mil. eur pre jeden projekt). Takýto limit totiž predstavuje priamy stimul k tvorbe zbytočne predimenzovaných projektov, ktorých kapacity presahujú reálne potreby. Formulácia/Implementácia EK by mala prehodnotiť politiku vo vzťahu k poskytovaniu technickej asistencie (TA) pre jednotlivé projekty. V súčasnosti TA zabezpečujú rámcoví kontraktori so sídlom v niektorej z krajín EÚ. Tieto firmy spotrebujú približne 10 % projektových nákladov, pričom obyčajne neposkytujú žiadny know-how ani skúsenosti expertom v kandidátskych krajinách. Projekty pripravované zahraničnými firmami nezohľadňujú vždy domáce podmienky, úplnú zodpovednosť za ich realizáciu však nesú kandidátske krajiny. EK by mala vytvoriť stimulačné opatrenia, ktoré by zvýšili aktivitu domácich expertov, a od európskych rámcových kontraktorov by mala vyžadovať, aby súčasťou prípravy projektov bol aj transfer know-how. V rámci celého projektového cyklu existujú dlhé lehoty, počas ktorých EK schvaľuje TA pre projekty. Počas týchto lehôt kandidátske krajiny nemôžu postupovať ďalej a keď je už TA schválená, ocitajú sa v časovom strese. V tomto smere by EK mala delegovať viac kompetencií svojim delegáciám. Tendrové konania musia byť otvorené a transparentné (mal by sa napr. zverejňovať zoznam všetkých zúčastnených firiem s menami ich zainteresovaných expertov). Členovia výberových komisií by mali včas a pred konaním zasadnutia dostať k dispozícii kompletnú informáciu o tendri aj procese v slovenčine. V prípade potreby (na požiadanie) by mali byť zaškolení v oblasti procedúr a podstaty daného projektu.