24.11.2024

Energoportál

udrzatelne.sk

2-percenta

Podporte-nas

Facebook CEPA

ALTERNATÍVNY NÁVRH NA PODPORU REGIONÁLNEHO ROZVOJA A ZVYŠOVANIA ZAMESTNANOSTI

Ministerstvo hospodárstva SR pripravilo začiatkom roka 2001 dva návrhy zákonov, ktorých zmyslom má byť podpora prílevu zahraničných investícií s cieľom predovšetkým zvýšiť zamestnanosť na Slovensku: návrh zákona o investičných stimuloch a návrh zákona o podpore na zriadenie priemyselných parkov. Oba návrhy zákonov predstavujú nezanedbateľný dopad na štátny rozpočet, pričom ich spoločenský efekt by bol – v prípade schválenia návrhov v ich predloženej podobe – veľmi otázny. Spoločným menovateľom oboch návrhov bolo rozšírenie možností poskytovania štátnych dotácií, ktorých príjmateľom majú byť priamo (v prípade investičných stimulov) alebo nepriamo (pri podpore na zriadenie priemyselných parkov) najmä veľké zahraničné spoločnosti. Občianske organizácie koordinované Priateľmi Zeme vyzvali vládu nepodporiť predložený návrh a ponúkli alternatívu.


Podpredseda vlády SR

2. marca 2001

Podpredsedovia vlády SR

Členovia vlády SR

VEC: ALTERNATÍVNY NÁVRH NA PODPORU REGIONÁLNEHO ROZVOJA A ZVYŠOVANIA ZAMESTNANOSTI

Vážený pán predseda vlády, Vážené panie ministerky, Vážení páni ministri,
Ministerstvo hospodárstva pripravilo dva návrhy zákonov, ktorých zmyslom má byť podpora prílevu zahraničných investícií s cieľom predovšetkým zvýšiť zamestnanosť na Slovensku. Ide o návrh zákona o investičných stimuloch a návrh zákona o podpore na zriadenie priemyselných parkov. Oba návrhy zákonov predstavujú nezanedbateľný dopad na štátny rozpočet, pričom ich spoločenský efekt je – v prípade schválenia návrhov v ich predloženej podobe – veľmi otázny. Spoločným menovateľom oboch návrhov je rozšírenie možností poskytovania štátnych dotácií, ktorých príjmateľom majú byť priamo (v prípade investičných stimulov) alebo nepriamo (pri podpore na zriadenie priemyselných parkov) najmä veľké zahraničné spoločnosti. Občianske organizácie, ktoré sledujú otázky súvisiace s ekonomickým rozvojom, navrhujú vláde: 1. Prijať opatrenia, ktoré by zásadným spôsobom zvýšili efektivitu vynakladaných verejných prostriedkov na podporu zriadenia priemyselných parkov. 2. Podporovať rozvoj mikropôžičkových a mikrograntových programov na zvyšovanie zamestnanosti a rozvoj regiónov ako alternatívy k opatreniam uvedeným v návrhu zákona o investičných stimuloch. K návrhu zákona o podpore na zriadenie priemyselných parkov (PP) Tento návrh Vláda SR v stredu 28.2.2001 prerokovala a schválila. Keďže Ministerstvo hospodárstva neposkytlo informácie o tom, ktoré pripomienky občianskych organizácií vláda akceptovala a ktoré neakceptovala (napr. pripomienky Priateľov Zeme zo dňa 13.2.2001), chceme upozorniť na nevyhnutnosť účinného mechanizmu dôkladného posudzovania spoločenskej opodstatnenosti každej žiadosti o podporu na zriadenie PP (prostredníctvom štúdií najnižších nákladov, analýzy nákladov a prínosov projektov, a ďalších ekonomických nástrojov na posudzovanie efektívnosti verejných investícií). Rovnako upozorňujeme na nevyhnutnosť dôslednej kontroly plnenia očakávaných prínosov. Dobrý zákon o podpore na zriadenie PP musí takéto mechanizmy upravovať. K návrhu zákona o investičných stimuloch Podľa návrhu zákona o investičných stimuloch majú byť poskytované tri druhy zvýhodnení: daňové úľavy, príspevok na vytvorenie pracovného miesta a príspevok na rekvalifikáciu zamestnancov. Kritériá pre poskytovanie investičných stimulov sú navrhované tak, že ich budú môcť splniť iba finančne a ekonomicky veľmi silní investori, čo sú najčastejšie zahraničné spoločnosti alebo spoločnosti s väčšinovou zahraničnou účasťou. Navrhujeme vláde tento návrh zákona úplne stiahnuť z rokovania vlády, a to z nasledujúcich dôvodov: Daňové úľavy Daňové úľavy sú nesystémovým opatrením, ktoré deformuje trhové prostredie a zvýhodňuje jednu skupinu podnikateľských subjektov pred ostatnými. Pritom štátne orgány nielenže vôbec neposudzujú skutočné prínosy daňových úľav (sociálne, technologické a podobne) s ich dopadom na štátny rozpočet, ale neexistuje ani metodika na takéto posudzovanie. Uplatňovanie daňových úľav stojí preto oprávnene v centre kritiky väčšiny medzinárodných inštitúcií. Medzinárodný menový fond v svojom oficiálnom vyjadrení z 5. septembra 2000 vo vzťahu k daňovým zvýhodneniam na Slovensku konštatuje, že: ”Nie je politikou Fondu oponovať prax využívania všetkých daňových stimulačných opatrení za každej okolnosti. Fond však zastáva názor, že daňové stimuly často nie sú najefektívnejším nástrojom na podporu PZI. (...) Okrem toho, ak daňové zvýhodnenia nie sú pozorne navrhnuté, môžu poskytovať živnú pôdu pre zneužívanie, korupciu a úplatkárstvo – ako ukazujú prípady z mnohých krajín. (...) Fond si zachováva flexibilitu a posudzuje vhodnosť zavádzania daňových stimulov v ktorejkoľvek krajine individuálne. V prípade Slovenskej republiky, posledná misia technickej pomoci odporúčala, najmä z dôvodu daňových únikov, odstránenie daňových prázdnin, ktoré boli zavedené začiatkom tohto roka, kvôli slabému potenciálu daňových úradov účinne ich uplatňovať.” Daňové zvýhodnenia špeciálnych skupín subjektov nie sú prípustné ani pre Európsku komisiu, čoho si je vedomý aj predkladateľ návrhu zákona o investičných stimuloch. Aj hodnotenie ekonomických a sociálnych opatrení Stredoeurópskeho inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), ktoré sa zaoberá opatreniami na zmenu podmienok pre vstup zahraničných investorov schválenými vládou v máji 2000, je vo vzťahu k daňovým úľavám negatívne: ”Opatrenie nebolo hodnotené nijak pozitívne. Vládla všeobecná zhoda, že účinnejšie ako jednostranné úľavy pre zahraničných investorov by bolo vytváranie štandardného podnikateľského prostredia. Kritizované bolo hlavne vytváranie nerovných podmienok pre domácich a zahraničných podnikateľov a deformovanie hospodárskej súťaže." V súčasnosti platná legislatíva (§ 35 a 35a zákona č. 366/1999 Zb. o daniach z príjmov) umožňuje spoločnostiam s minimálnym zahraničným podielom 75 % (resp. 60%) uplatniť si nárok na úľavy na daniach z príjmu. Orgány štátnej správy pritom vôbec neskúmajú skutočné spoločenské efekty týchto opatrení. Jediným kritériom na posudzovanie oprávnenosti žiadostí o daňové úľavy je veľkosť investície a zahraničný vlastnícky podiel. Z vyššie uvedených dôvodov sme presvedčení, že ďalšie rozšírenie možností poskytovania daňových úľav nemôže byť dôvodom na prijatie navrhovaného zákona o investičných stimuloch. Naopak, toto opatrenie (§ 35 a 35a zákona č. 366/1999 Zb. o daniach z príjmov) je potrebné čím skôr odstrániť aj z už platnej slovenskej legislatívy. Príspevok na novovytvorené pracovné miesto Navrhnuté kritériá pre poskytnutie príspevku na novovytvorené pracovné miesto (výška investície a základné imanie), ktoré musia spĺňať žiadatelia o príspevok diskvalifikujú malých a stredných domácich podnikateľov a nestimulujú k vytváraniu dlhodobo udržateľných pracovných miest regiónoch postihnutých vysokou mierou nezamestnanosti. Okrem toho tento príspevok sa navrhuje ako nenávratná dotácia, pričom investori, ktorí by mali tento príspevok poberať, nie sú na takúto nenávratnú dotáciu v žiadnom prípade odkázaní. Z hľadiska štátu sa tak vytvára ďalšia zbytočná kategória dotácie, ktorá zvýši objem verejných výdavkov. Dolupodpísané organizácie predkladajú vláde návrh efektívneho riešenia problému nezamestnanosti v regiónoch, ktorý je založený na principiálne odlišnom prístupe. Navrhujú vláde model mikrofinancovania prostredníctvom poskytovania účelových mikropôžičiek a mikrograntov sieťou už dnes etablovaných nezávislých inštitúcií. Dobre rozvinutá organizačná infraštruktúra, výborná znalosť regionálnych potrieb a predovšetkým dosiahnuté vynikajúce výsledky (zo Slovenska i zo zahraničia) poskytujú dostatok dôvodov k tomu, aby vláda tento návrh zvážila ako reálnu alternatívu k dotáciám na novovytvorené pracovné miesta, ktoré v návrhu zákona o investičných stimuloch navrhuje Ministerstvo hospodárstva. Podrobné zdôvodnenie efektívnosti tejto alternatívy prikladáme v prílohe. Príspevok na rekvalifikáciu S takouto dotáciou by v zásade bolo možné súhlasiť, keby nebola určená len pre silné spoločnosti a veľké investície. V prípade príspevkov na rekvalifikáciu aj príspevku na novovytvorené pracovné miesto podľa návrhu zákona o investičných stimuloch jednoznačne platí, že tí investori, ktorým sú tieto príspevky určené, v žiadnom prípade nie sú na ne odkázaní. Naopak, ak by sa tieto príspevky sprístupnili malým a stredným podnikateľom, mohli by výraznou prispieť k zvyšovaniu zamestnanosti a vytváranie dlhodobo udržateľných pracovných miest tam, kde je to najviac potrebné, t.j. v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti. Alternatívny návrh na rozvoj mikrofinancovania však pokrýva aj túto oblasť mimoriadne efektívnym spôsobom.

Z uvedených dôvodov Vám navrhujeme vážne sa zaoberať otazkou rozvoja mikrofinancovania ako alternatívou k predloženému návrhu. Zároveň Vám navrhujeme, aby ste svoju politiku orientovali predovšetkým na vytváranie stimulujúceho ekonomického prostredia na rozvoj znevýhodnených regiónov a zvyšovanie zamestnanosti v nich. Ako občania, ktorým záleží na znižovaní regionálnych disparít Vás tiež žiadame, aby ste vytvárali podmienky, presadzovali a dôsledne kontrolovali efektívnosť vynakladania štátnej podpory súkromným i štátnym spoločnostiam. Ak sa rozhodnete akceptovať naše podnety, sme pripravení k aktívnej spolupráci.

Vopred sa tešíme na Vašu reakciu a ostávame s pozdravom,

Ing. Roman Havlíček
Ekonomická sekcia Priateľov Zeme

Toto stanovisko k 1. 3. 2001 podporili:
Priatelia Zeme (Juraj Zamkovský), Ponická Huta
Združenie Slatinka (Martina Paulíková), Zvolen
Jantárová cesta (Ján Roháč), Banská Štiavnica
KRUH (Juraj Paučula), Banská Štiavnica
ZO SZOPK Stop betón (Renáta Miňová), Bratislava
Ľudia a voda (Michal Kravčík), Košice
OZ SOSNA (Štefan Szabo), Košice
Nadácia Ekopolis (Juraj Mesík), Banská Bystrica
Národný trust Slovenska (Martin Kováč), Bratislava
Spoločnosť pre ochranu vtáctva na Slovensku (Rastislav Rybanič), Vranov nad Topľou
Za Matku Zem (Pavol Široký), Bratislava
MV SZOPK (Katarína Šimončičová), Bratislava
Spolok obnovy vidieka Vepor (Andrej Mentel), Ľubietová
VOKA (Jana Mečiarová), Banská Bystrica
SZOPK Sirius (Igor Polakovič), Bratislava
WISE Slovensko (Katarína Bartovičová), Bratislava
Občianske združenie EQ KLUB (Jaroslav Pavlovič), Pezinok
OZ Ďubákovo (Juraj Lehký), Ďubakovo
Spoločnosť priateľov Zeme (Ladislav Hegyi), Košice
Lesoochranárske zoskupenie VLK (Juraj Lukáč), Tulčík
OZ Kultúra (Zuzana Polačková), Rajecké Teplice
Občianske združenie Hrochoť (Dušan Holík), Hrochoť
Nadácia Zelená nádej (Mária Hudáková), Tulčík
Občianske združenie TATRY (Rudolf Pado), Liptovský Mikuláš
A-projekt n.o. (Vlasta Körnerová), Liptovský Hrádok
ZO SZOPK Echo (Milan Barlog), Spišská Nová Ves
Centrum environmentálnych aktivít (Richard Medal), Trenčín
Pčola (Eulália Štefanová), Stará Ľubovňa
SZOPK (Pavel Petráš), Košice
Neziskové centrum, o.z. Fundament (Štefan Hajdú), Rimavská Sobota
Žilinské komunitné centrum (Alena Mičicová), Žilina
Dubnická environmentálna skupina (Marek Kurinec), Dubnica nad Váhom
Pospolitosť pre harmonický život (Igor Chýra), Pliešovce
Greenpeace – Slovensko (Ľubica Trubíniová)

 

Search