V máji 2000 sa stretli predstavitelia medzinárodných mimovládnych organizácií so zástupcami občianskej verejnosti v Indonézii na strategickej porade, na ktorej sa dohodli o spoločnom postupe voči exportným úverovým a investičným poisťovacím agentúram (export credit agencies - ECA). Výstup z tejto porady - Deklaráciu z Dakarty - podpísalo 347 organizácií zo 47 štátov sveta.

Úvod

Mimovládne organizácie na celom svete upozorňujú vlády jednotlivých štátov a medzinárodné inštitúcie na množiace sa nepriaznivé dopady pôsobenia ECA na životné prostredie, sociálne a ľudské práva a ekonomiku. Boli sme priamymi svedkami nepredstaviteľného ľudského utrpenia a environmentálnej degradácie, ktoré spôsobili ECA v Indonézii - táto krajina je však iba jedným z mnohých príkladov. ECA podporovali mnohé projekty devastujúce životné prostredie a sociálnu infraštruktúru, napríklad v ťažobnom, papierenskom, drevárskom a ropnom priemysle a v oblasti energetiky. ECA financovali vývoz zbraní, ktoré boli za vlády Suharta zneužité na potláčanie ľudských práv. Objem obchodov ECA v Indonézii v roku 1996 dosiahol výšku 28 miliárd dolárov, čo je ekvivalent 24% zahraničného dlhu krajiny. Indonézsky dlh voči ECA predstavuje pre obyvateľstvo Indonézie neprijateľné bremeno, ktoré sťažuje ich ďalší rozvoj. Už 22. septembra 1999 denník „Financial Times“ upozornil na to, že bezohľadné exportné úverové agentúry priemyselných krajín nesú hlavnú zodpovednosť za „násilie vo Východnom Timore a ekonomickú katastrofu v Indonézii“. Verejné exportné úverové a investičné poisťovacie agentúry sa stali najvýznamnejšími zdrojmi verejných medzinárodných financií, keď v roku 1998 podporovali vyše 8% svetového exportu. V roku 1998 ECA podporovali súkromný podnikateľský sektor a investície sumou 391 miliárd dolárov, z čoho 60 miliárd dolárov bolo určených na strednodobé a dlhodobé garancie a úvery, podporujúce hlavne financovanie veľkých projektov v rozvojových krajinách. Táto suma prevyšuje súčet všetkých bilaterálnych a multilaterálnych rozvojových úverových projektov, ktoré tvorili v uplynulom desaťročí v priemere 50 miliárd dolárov. Dlhy voči ECA tvoria 24% celkových dlhov rozvojových krajín a 56% dlhov voči oficiálnym vládnym agentúram. V apríli 1998 poslalo 163 mimovládnych organizácií (MVO) zo 46 krajín ministerstvám financií a zahraničia hlavných priemyselných krajín združených v OECD „Výzvu národných a medzinárodných mimovládnych inštitúcií k reforme exportných kreditných a investičných poisťovacích agentúr.“ MVO v nej žiadali transparentnosť v rozhodovacích procesoch; uplatňovanie procesu hodnotenia vplyvov ECA na životné prostredie a skríning finančných záväzkov voči ECA, včítane účasti dotknutého obyvateľstva; a posudzovanie činnosti ECA z pohľadu sociálnej udržateľnosti (spravodlivosti a dodržiavania ľudských práv). Ďalej žiadali uzatvorenie medzinárodných zmlúv na úrovni OECD, prípadne na úrovni štátov G8 o spoločných environmentálnych a sociálnych normách pre všetky ECA. Avšak v priebehu posledných dvoch rokov sa hlavné priemyselné krajiny len v minimálnej miere pokúsili o zjednotenie environmentálnych prístupov a pravidiel v rámci OECD. Pracovná skupina OECD pre exportné úvery a úverové garancie pracovala netransparentne, neorganizovala híringy ku konkrétnym otázkam, a hlavne nekonzultovala svoje závery so zástupcami dotknutých skupín a organizácií z recipientských krajín, ktoré nie sú členmi OECD – jej činnosť sa tak stala karikatúrou procesu, ktorý požadovali MVO. ECA vytrvalo odmietajú spätné väzby a naďalej schvaľujú financovanie environmentálne a sociálne deštruktívnych operácií. Je potrebné zastaviť ďalšie ignorovanie sociálnych a environmentálnych aspektov, podporu porušovania ľudských práv a netransparentnosť ECA. ECA financujú veľké transakcie so zbraňami a zastaranými technológiami, ktoré už v krajinách pôvodu nie sú použiteľné alebo sú zakázané, a tiež ekonomicky neefektívne investície – to všetko už prerástlo do škandálu globálnych rozmerov. Výzva k reforme Na základe skúseností z Indonézie a mnohých ďalších krajín sa MVO z celého sveta rozhodli nadviazať na medzinárodnú „Výzvu k reforme exportných kreditných a investičných poisťovacích agentúr.“ z apríla 1998.

Žiadame vlády štátov OECD, ich ministrov a zákonodarné orgány, aby v jednotlivých ECA bezodkladne realizovali nasledovné reformné opatrenia:
1. Transparentnosť, prístup verejnosti k informáciám a konzultácie s občianskou verejnosťou a dotknutými ľuďmi v rámci OECD ako aj v recipientských krajinách na troch úrovniach: pri vyhodnocovaní prebiehajúcich i budúcich investícií a projektov podporovaných ECA, pri príprave nových interných smerníc a noriem ECA v jednotlivých štátoch a pri rokovaniach v rámci OECD a na ďalších fórach o spoločných prístupoch a pravidlách.
2. Prijatie explicitných kritérií pre ľudské práva, ktorým bude podliehať činnosť jednotlivých ECA. Toto sa musí uskutočniť na základe konzultácií s dotknutými ľuďmi a občianskou verejnosťou a musí to vychádzať z platných regionálnych a medzinárodných konvencií o ľudských právach. V Indonézii a kdekoľvek inde jednotlivé ECA nielenže podporovali export zbraní priamo spojených s evidentným porušovaním ľudských práv, ale ich podpora ťažbe surovín, celulózkam a papierňam a ďalším veľkým investíciám do infraštruktúry priamo súvisela s porušovaním práv domorodého a miestneho obyvateľstva na územie a zdroje obživy, s ozbrojeným potláčaním odporu a s porušovaním slobody tlače, ktorá takéto porušovanie práv kritizovala.
3. Prijatie záväzných kritérií a smerníc s cieľom ukončiť podporu korupcii prostredníctvom ECA. Podľa Transparency International pretrvávajúca nečinnosť jednotlivých ECA pri riešení otázok korupcie svedčí o tom, že niektoré postupy ECA „majú blízko ku kriminalite“. Podporujeme odporúčania Transparency International zo septembra 1999 pre OECD a EÚ, ktoré definujú cesty, prostredníctvom ktorých sa jednotlivé ECA budú môcť vyhnúť neustálemu spájaniu s korupciou. K nim patria, okrem iných, aj odporúčania, aby uchádzači o exportné úvery museli písomne prehlásiť, že neuskutočnili žiadne nelegálne platby súvisiace s kontraktom, a odporučenie, aby každé porušenie zákazu nelegálnych platieb automaticky zbavovalo štát záväzku splácať dlh. Firmy usvedčené z korupcie by päť rokov nesmeli dostávať podporné úvery. Exportné kreditné agentúry by ďalej nemali poisťovať provízie ako súčasť kontraktov, ktoré podporujú.
4. ECA musia zastaviť financovanie neproduktívnych investícií. Masívna podpora ECA vojenským obchodom a projekty typu jadrových elektrární, ktoré by boli zo strany OECD v rámci bilaterálnych projektov pomoci a tiež multilaterálnych rozvojových agentúr ako Svetová banka zamietnuté, musia byť zastavené.
5. Zrušenie dlhov najchudobnejších krajín voči ECA, z ktorých väčšina bola vynaložená na ekonomicky neproduktívne účely. Podporujeme požiadavku indonézskej občianskej koalície za zrušenie záväzkov Indonézie voči ECA, ktoré predstavujú neúnosné bremeno pre indonézske obyvateľstvo.

Záver

Výbor OECD pre rozvojovú pomoc v roku 1996 konštatoval: „Nemali by sme sa usilovať o nič menej ako o to, aby celý systém relevantných politických opatrení priemyselných krajín bol konzistentný s rozvojovými cieľmi a nepodrýval ich.“ Jednotlivé ECA v rámci štátov OECD ani Pracovná skupina OECD pre exportné úvery túto požiadavku absolútne nerešpektovali. Tieto ECA až doteraz odmietajú prijať akúkoľvek zodpovednosť za svoje doterajšie chyby a vyvodiť z nich rozumné závery. Súčasné praktiky jednotlivých ECA stelesňujú korupčnú, netransparentnú, environmentálne a sociálne deštruktívnu formu globalizácie a námietky proti nim sú rovnako závažné, ako námietky, ktoré vzniesli aktivisti a občianska spoločnosť na celom svete proti Svetovej obchodnej organizácii, návrhu Multilaterálnej dohody o investíciách, Medzinárodnému menovému fondu a Svetovej banke. Vyzývame občanov a organizácie na celom svete, aby sústredili svoju pozornosť na jednotlivé ECA a tiež na OECD, ktorá je ich rokovacím fórom, a aby od svojich vlád žiadali bezodkladné uskutočnenie potrebných reforiem.