Sója a obrovská výmera poľnohospodárskej pôdy, ktorú jej pestovanie zaberá, sa v Paraguaji v posledných mesiacoch dostávajú do centra pozornosti. Populárne predvolebné sľuby prezidenta Fernanda Luga o redistribúcii pôdy a poľnohospodárskej reforme narazili na tvrdý odpor vplyvných pozemkových magnátov.
Počas operácie agrobarónov a oponentov prezidenta na vysťahovanie skvoterov z jednej megafarmy pred niekoľkými týždňami zabili 11 farmárov a šesť policajtov. O osem dní po tomto incidente Senát obžaloval Luga.
Pôda sa v Paraguaji stáva predmetom čoraz ostrejších sporov. Tento vývoj priamo súvisí s politikou EÚ na podporu produkcie a používania biopalív.
Každý rok v Paraguaji – v najchudobnejšej juhoamerickej krajine – produkcia sóje vytlačí asi 9 tisíc vidieckych rodín z ich pozemkov a pol milióna hektárov pôdy zaberú monokultúrne plantáže sóje. Pre tých, čo sa ocitnú na okrajoch týchto obrovských priemyselných plantáží, sa hospodárenie na pôde čoskoro stáva nemožné kvôli postrekovaniu sóje herbicídmi, ktoré poškodzujú úrodu a zdravie a strate miestnych vodných zdrojov, ktoré vyčerpávajú zavlažovacie systémy sójových plantáží. V jednej obci na východe krajiny klesla hladina vody v studniach dvojnásobne, z desiatich na dvadsať metrov v porovnaní so stavom pred príchodom sójových plantáží.
Vždy, keď európski motoristi tankujú do svojich áut, pália potraviny. V roku 2010 takmer 5 percent všetkých palív pre pozemskú motorovú dopravu v Európe tvorili biopalivá z potravinárskych plodín. Tento podiel sa do roku 2020 zdvojnásobí. Bude to dôsledok záväzných cieľov pre biopalivá, ktoré prijala EÚ. Väčšinu biopalív používaných v Európe tvorí biodiesel. V roku 2008 skoro pätina tohto druhu paliva pochádzala zo sójového oleja.
Väčšina dovezenej sóje do Európy je registrovaná ako import z Paraguaja na kŕmenie dobytka, a nie ako biopalivá. Ale podľa zistení amerického ministerstva poľnohospodárstva a Inter-americkej rozvojovej banky tieto oficiálne údaje hrubo podceňujú množstvo sóje dovážanej z Paraguaja do EÚ na výrobu biopalív. Paraguaj neexportuje do EÚ biodiesel priamo, pretože jeho domáce kapacity na výrobu tohto paliva zo sóje sú veľmi obmedzené. Avšak v susednej Argentíne nedávno vybudovali obrovské rafinérie na výrobu biodieselu; ich výrobná kapacita iba v posledných piatich rokoch vzrástla o 700 percent. V rokoch 2006 a 2007 – keď EÚ prijímala svoje záväzné kvóty na spotrebu biopalív – vzrástol export sóje z Paraguaja do Argentíny takmer štvornásobne.
Aj keď Argentína od roku 2008 zrušila stimuly na podporu dovozu sóje z Paraguaja, je nepravdepodobné, že by sa tento trend celkom zvrátil, najmä vzhľadom na úroveň produkcie sóje a biodieselu v Argentíne. Keď sa už zo sóje stane biodiesel, je ťažko stanoviť, odkiaľ pôvodné sójové bôby pochádzajú. Jedno je ale isté: 87 percent argentínskych biopalív odchádza do EÚ. Možno preto takmer s istotou tvrdiť, že záväzné ciele EÚ pre biopalivá do značnej miery podnietili expanziu sójových plantáží v Paraguaji a v ďalších juhoamerických krajinách.
Vo svete, v ktorom každý večer jedna miliarda ľudí usína s hladom, je politika podporujúca zmenu využitia ornej pôdy z pestovania potravín na palivá zvrhlá. Vlády členských štátov EÚ musia zrušiť záväzné ciele pre biopalivá, ktoré majú taký devastačný účinok na milióny ľudí, a to nielen v Paraguaji, ale na celom svete.
Autorka Natalia Alonso je šéfka európskej centrály organizácie Oxfam. Prevzaté z blogových stránok Financial Times. Foto na titulnej stránke: morgueFile.