Nórska vláda v auguste oznámila, že prehodnotí legitimitu svojich pohľadávok voči rozvojovým krajinám. Nórsko sa tak stane prvou krajinou na svete, ktorá sa zaoberá užitočnosťou svojich pôžičiek chudobným štátom a ich prínosom k ich rozvoju. V prípade neefektívnych a neúčelných pôžičiek dôjde k odpusteniu dlhu.
Nórsko teda pripravuje prvý veriteľský audit v histórii. Navyše od roku 2009 pripravuje smernice pre zodpovedné štátne rozvojové pôžičky.
Pokiaľ by na tento krok nadviazali aj iní veľkí veritelia, mohlo by to priniesť dôležitú reštrukturalizáciu dlhu rozvojových krajín, ktorý v súčasnosti zahŕňa aj splácanie pôžičiek na investície bez akéhokoľvek rozvojového potenciálu alebo dokonca investície, ktoré sa nerealizovali vôbec. Rozvojové krajiny by tak mohli byť odbremenené od dôsledkov nezodpovedného konania rozvinutých štátov v minulosti.
Nie je to po prvý raz, čo Nórsko spochybnilo zodpovednosť svojho správania sa v úlohe veriteľa. V roku 2006 odpustilo dlhy vo výške viac ako 70 miliónov eur Myanmarsku, Sudánu, Egyptu, Ekvádoru a iným krajinám spojené s pôžičkami v rámci tzv. Nórskej kampane exportu lodí, ktorá mala pôvodne zmierniť vplyvy krízy v lodiarskom sektore. Keďže pôžičky nepriniesli takmer žiadny rozvojový efekt, bol dlh vyhlásený za nelegitímny. Podobný osud by mohol stretnúť aj pôžičky v iných krajinách. Gina Ekholt z Nórskej koalície pre odpustenie dlhu ako príklad uviedla pôžičku 160 miliónov eur Indonézii na výstavbu príbojovej elektrárne, ktorá nikdy nebola postavená. Technológia zlyhala pri testovaní v Nórsku, ale napriek tomu bola do Indonézie exportovaná. Takýchto prípadov zrejme bude viac.
Všetko bude závisieť od toho, aké kritériá sa uplatnia pre posudzovanie úverov. Ekholt tvrdí, že sa nutne musia použiť súčasné kritériá namiesto tých, ktoré platili v čase poskytnutia pôžičky. Až ďalšie diskusie s vládou ukážu, či bude Nórsko pripravené svoj úmysel dotiahnuť do konca.
Vývoj v Nórsku nasleduje aj Veľká Británia, v ktorej skupina poslancov Parlamentu spustila vyšetrovanie Britskej agentúry pre exportné úvery. Táto agentúra zastrešuje úvery krajinám, ktoré kupujú britský export. Aj keď táto iniciatíva nie je oficiálna a jej výsledky nebudú záväzné, je dôležitým krokom vpred, keďže Británia je jedným z najväčších veriteľov na svete. Poslanci dúfajú, že nórsky príklad motivuje britskú vládu, aby začala vlastný verejný audit. Ten by mohol odkryť napríklad veľmi kontroverzné pôžičky Indonézii z čias vládnutia generála Suharta na nákup tankov a stíhačiek, zbraní pre režim Saddama Hussaina vrátane pôžičky na výstavbu továrne na chemické zbrane, či na vyzbrojovanie egyptskej armády. Tieto pôžičky očividne nemožno považovať za prínos k rozvoju týchto krajín.
Audity pôžičiek koloniálnych veľmoci môže odkryť obrovské finančné toky spojené s násilím, deštrukciou, útlakom a zločinmi proti ľudskosti po celom svete. Británia síce bola najväčším, ale zďaleka nie jediným kolonizátorom na svete. Je teda jasné, že nie každej krajine sa bude audit presadzovať rovnako ľahko ako Nórsku. Bude zaujímavé sledovať, ktoré štáty naberú odvahu nasledovať Nórov.
Ak by sa však k tomuto kroku odhodlali „iba“ menší veritelia, prinieslo by aj to veľkú zmenu a zníženie tlaku na rozvojové krajiny. Revízie takzvaných rozvojových pôžičiek šliapu na citlivé miesta, odkrývajú účtovníctvo globálneho imperializmu a je dôležité, aby tlak na ich vykonávanie všade na svete rástol.
Z podkladov Inter Press Service pripravil Miroslav Mojžiš, národný koordinátor Priateľov Zeme-CEPA a CEE Bankwatch Network pre fondy EÚ. Foto na titulnej stránke: archív Friends of the Earth International (zásobovanie vodou z delty Nigeru pri ropnom potrubí).